Mám sa obhajovať pred rodinou po maminej smrti?
Ahojte, mám v sebe búrku pocitov a asi potrebujem nestranný pohľad a názor nezainteresovanej osoby. Moja mama mi až do dospelosti riadila celý život. Nikdy som nikam nesmela, nič mi nedovolila, v podstate som vyrástla ako introvert bez kamarátov...iba s ňou. Nemohla som si vybrať ani strednú či vysokú školu, schvaľovala mi oblečenie, záujmy a ak som niekedy vyjadrila nesúhlas s jej názorom, odúvala sa a týrala ma nekomunikáciou. Zlom prišiel, keď som spoznala terajšieho manžela (len pre informáciu, mala som vtedy dávno po 20-tke a zarábala som). Mama ho ani nepoznala, ale už vedela, že je to hajzel a neoplatí sa ten vzťah ani začať, lebo ma aj tak opustí. Vyvádzala, buď sa so mnou nerozprávala, alebo po mne kričala, keď som nebola doma, prehľadávala mi veci a lustrovala históriu v počítači. Tento teror trval tak dlho a stupňoval sa, až som sa musela odsťahovať, lebo už som začala mať fyzické problémy a navštevovala som psychologičku. Odvtedy prešlo niekoľko rokov, stalo sa medzi nami veľa situácií, ktoré mi veľmi ublížili, ale vždy som odpustila a z úcty k mamke o nich ani nikomu nevravela (mama si ku mne najviac dovolila vtedy, keď nemala svedkov, vtedy lietali aj také slová, že som k***a a pod., pritom na verejnosti vždy distingvovaná vzdelaná dáma). Aj keď v obmedzenej frekvencii, ale vždy som ich navštívila, často som im volávala a vždy sa správala slušne, aj keď ma niekedy jazyk svrbel, keď som cítila neprávosť, alebo ma urážali. Problém je, že mama nečakane zomrela a až na pohrebe, kde sa zišla celá široká rodina, som zistila, že na mňa všetci zazerajú a obchádzajú ma, dokonca aj príbuzní, s ktorými som vždy skvele vychádzala a mali sme dobré vzťahy. Až následne som sa nezávisle od viacerých osôb dozvedela, že mama ma celé roky systematicky pred ľuďmi ohovárala, nikdy o mne nepovedala nič pozitívne, len rôzne skreslené, dotvorené polopravdy a aj výslovné klamstvá, z ktorých ona vždy vyšla ako obeť a ja doslova ako netvor. Odvtedy som psychicky úplne v kýbli, na jednej strane spracúvam, že mamka tu už nie je, lebo - napriek všetkému - som ju vždy mala rada a usilovala sa vzťah medzi nami zlepšiť, len akosi z druhej strany nebola ochota a snaha. Na druhej strane ma trápi a bolí, ako ma všetci príbuzní a známi neprávom odsúdili, lebo nikto nepozná skutočnú pravdu, ako sa veci stali a prečo som niekedy konala, ako som konala. Nechcem špiniť mamkinu pamiatku a teraz vyťahovať veci z dávnej minulosti...ale zase, tí ľudia na mňa zazerajú ako na vraha pre niečo, čo som nikdy nepovedala, neurobila. Pritom tie vymyslené veci neboli žiadne maličkosti, tam sa ľuďom prezentovala úplne iná realita. Len malý príklad - na Štedrý deň nám mama zakázala ku nim prísť, vraj pri stole už nemajú pre nás 2 miesto, preplakala som celý večer, lebo pre mňa to bol vždy sviatok o rodine, o blízkosti, o spolupatričnosti. Ale celej rodine povedala, že som sa na nich vykašľala a neprišla som. Alebo sa sťažovala, že im ani neprídem pomôcť, keď doma robia rekonštrukciu. Pritom mi ju zatajila, ja som skutočne ani len netušila, že doma niečo robia. Keď mali doma Covid, chcela som im prísť pomôcť, navariť, nakúpiť. Odmietla, zakázala. Ale zrazu sa dozviem, že chudáci potrebovali pomôcť a ja, sebec, som sa na nich vykašľala. Takých situácií bolo za tie roky veľa. Príbuzní nepoznajú môj pohľad na vec, nevedia, prečo som sa z domu tak náhle odsťahovala a ako ma ako mama v istom období života sklamala. Stretli by ste sa aspoň s najdôležitejšími členmi rodiny a vysvetlili, povedali im pravdu, ako to bolo? Alebo sa zmieriť s tým, že na mňa celá rodina zanevrela a reálne už nemám nikoho?
Nie, neobhajuj sa. Tí, ktorí ťa poznajú, vedia aká si naozaj. Tí, ktorí ťa nepoznajú aj tak neuveria. Máš svoju rodinu, ži pre seba a pre svoju rodinu. Urob hrubú čiaru. Vyznie to drsne, ale konečne si slobodná. Tak začni žiť súčasnosťou a pre budúcnosť. Nie je pravda, že nemáš nikoho. Máš seba a máš svoju novú rodinu. Tvoja nová rodina by mala byť na prvom mieste. A nie sa spovedať ľuďom, ktorí verili zlej žene.
Ahoj, mas novu rodinu, tak manzel snad vie ako to je.
A zvysok tj "siroka rodina" z pohrebu, s ktorou sa realne nestretavate a nie ste v kontakte a vidite sa iba na pohreboch (tj raz za x rokov) nestoji o ziadne vysvetlovania. Nic sa na tom nezmeni.
S kym si v kontakte Ta ma rad a nepotrebuje to.
S kym nie si, je to jedno, oslobod sa od zbytocne blbeho pocitu.
nemas sa preco obhajovat. vykaslala by som sa na taku rodinu. nie si povinna sa nikomu spovedat. mas muza a svoju vlastnu rodinu teraz, o tych, ktori ta odsudzuju, sa nemusis vobec zaujimat.
vacsinou vysvetlovat a obhajovat sam seba nic dobre neprinieslo, len dalsie odsudzovanie a zbytocne nervy a uzkosti obhajujuceho sa. mudry pochopi aj sam a blbcovi nevysvetlis.
Ako sa poznám, mne by to nedalo a určite by som to skúsila. Niekomu z najbližších by som to vysvetlila a ďalej to už nechala na nich. Ak by chceli, ozvali by sa a ostali v kontakte, ak nie, rešpektovala by som to.
nechaj to tak-kazda burka raz prjde... to ze zazeraju si len domyslas,lebo ta to trapi..kazdy ma svojich problemov dost a zajtra uz na teba zabudnu ..
Musi ta to velmi mrziet. Ako tu radia, urob hrubu ciaru. Nadychni sa do noveho zivota. Zbav sa starych veci, a uzi si budcnost. Drzim palce.
Neobhajuj sa, aj tak ti neuveria a budeš za ešte horšiu, že chceš očierniť matkinu pamiatku. Keď sa s niekým stretneš a príde na to reč, môžeš povedať, že to nie je pravda, ale ináč kašli na to.
Otec ešte žije? On nič nepovedal? Nezastal sa ťa?
Veď sa ani nestretávate tak prečo ťa trápi čo si o tebe myslia cudzí ľudia? Máš rodinu manžela a deti.
Nemáš sa obhajovať. Nikdy (teda, kým nestojís pred súdom, tam áno). Kto chce vedieť pravdu, spyta sa a dozvie sa. Všetci ostatní ti môžu byť ukradnuti. Ty vieš, aká je pravda a môžeš chodiť s hlavou nahor. Všetci ostatní ta môžu mať radi. A dupľom "široká rodina", ktorá si "nevšimla" týrane dieťa ale huby si bude o teba utierať, akoby ich za to platili. Nestali by mi ani za sústrastny úsmev, nie ze by som sa obhajovala.
Ak máš pocit, že by si im to mala skúsiť vysvetliť tak to skús. Však podľa mňa nemáš čo stratiť. Keď Ti neuveria budeš na tom stále rovnako ako si teraz.
Tiez si myslim, ze skoda energie. Rozumiem, ze pre svoj pokoj v dusi by si sa asi potrebovala obhajit, ale vysledok nemusi byt taky, aky si Ty predstavujes. S najvacsou pravdepodobnostou Ta vsetci odsudia, ze ohovaras mrtvu matku a neuveria Ti. Niekedy su veci tak ako maju byt a je lepsie just let go. Tvoja mama bola toxicka so svojim smutnym zivotom, frustraciu si kompenzovala na Teba. Nebolo to spravne, ale nevies co ju k tomu viedlo. Tym ju neospravedlnujem, len hovorim, ze vsetko ma vzdy svoju pricinu a neviem co tomu predchadzalo. Urcite nebola s tebou tehotna s myslienkou, ze idem ublizovat dcere. Neminaj energiu na nieco, co uz nezmenis. Kvoli sebe, nie kvoli mame.
@januska12323 trápi ma to, lebo mama proti mne zmanipulovala ešte aj súrodencov a krstnych rodičov, bolo hrozné zažiť, keď sa na pohrebe kondolovalo a mňa niektorí ľudia doslova obišli ako prasivu a ja som vôbec nechápala, prečo. Aj na kare som sedela v kúte, mimo rodiny. Keby mi to následne pár ľudí neobjasnilo, ani by som nevedela dôvod.
ja len nerozumiem - ty si s nikym nemala ani len telefonicky kontakt, aby si o zivote druhych nieco vedela?
@h2 otec bol spočiatku na mojej strane, ale cez covid karantenu bol doma dlhovdo iba s mamou a úplne ho zmanipulovala, bol ako papagáj, opakoval jej názory.
Myslela som, že si jedináčik keď si písala, že ste boli len vy dve. Tí súrodenci nebývali s vami? Keď hej tak snáď videli čo sa doma deje. Oni išli pomôcť pri kovide? Len tebe zabudli povedať?
@victoriab mala, vždy som si myslela, že odmeraný ton znamená, že dotyčný mal zlý deň, nehľadala som v tom nič osobné.
@januska12323 mama bola takto nafixovana iba na mňa, k ostatným taká prísna nikdy nebola, mali aj kamarátov, aj voľnosť, aj vzťahy boli akceptované bez výhrad. Odkedy som sa odsťahovala, nastal obrat, mne sa ušla už len kritika a ostatných chválila, kade chodila, s nimi všetko riešila, mne informácie zatajovala
aka "mamka"... to je jedna manipulacna zakerna psychoticka tyranka!
Potrebujes psychologicku pomoc, aby si sa dostala aj po jej smrti z jej vplyvu.
No,riesis tu len mamu,ale hovoris o "nich". Kde je otec? Ten by sa mal zastat. Ak nie,asi tam nebolo vsetko na poriadku. Na rodinu by som sa vykaslala,nech si riesia co chcu.
a neverim, ze minimalne ti co zili s nou v spolocnej domacnosti nevideli, aka v skutocnosti je. Len z nej boli pototo... a boli radi, ze ty jej sluzis ako hromozvod zasti, a oni su ti "vyvoleni".
@viera27 Otec pred pár rokmi zomrel. Ten bol dlho na mojej strane, chápal ma a snažil sa doma situáciu upokojovať. Žiaľ, potom vážne ochorel, bol pripútaný na lôžko a mama mu opisovala realitu, ako sa jej hodilo. On mi, chudák, nemohol sám ani telefonovať, nedovolila mu, jedine ak bola doma a sedela pri ňom, takže cenzúra. Bolo veľmi cítiť ako postupne preberal jej rétoriku, tlmočil jej názory. Ak jej niečo na mne vadilo a nechcela byť za zlú, nabrífovala ho, potom mi zavolal akože on a naložil. Veľmi som túžila stretnúť sa s ním osamote, porozprávať sa iba s ním o jeho názoroch a pocitoch, ale prišiel Covid, karanténa a už som to nestihla... A kým bol chorý, nemal to ľahké, ja som ho nikdy nechcela zaťažovať svojimi problémami a trápením, čo som mu mala chorému zavolať a žalovať, čo mi mama vykričala a urobila? Aby sa trápil ešte aj pre to, keď potreboval bojovať o život?
Nikdy,NIKDY by som sa už neobhajovala!kto chce pravdu a cestu k tebe si časom nájde.kto nie nech ostane tam kde je...a je mi ukradnutý...ty potrebuješ ešte asi pár sedení aby si spracovala to že už ťa nemanipuluje(myslím to v najlepšom slova zmysle)
Taketo narusene osoby si vzdy vyberu ako obet , tu najcitlivejsiu najempatickejsiu osobu v okoli...ako si bola ty, ze si vsetko znasala, neotvorila si usta, neobhajovala sa, nerobila si si po svojom. Takze mama vedela, ze kludne moze na teba utocit ci ta obmedzovat. A ta uzasna rodina, voci ktorej sa mas teraz obhajovat...sa ta nezastala.
Surodenci si sebecky hladeli svoje, boli radi ze mama drbe len teba. A otec bol asi zmanipulovana papuča. Neviem preco by si mala stat o to, obhajovat sa pred nimi.
Maximalne by som ak ti to stoji za to - vysvetlila nieco vzdialenejsej rodine, ktori ti pripadaju normalni a dobri ludia...ako teta, krstna ci sesternica a kto pochopi, OK, kto nie - nestoji za obhajobu a viac sa s nim nebav.
Nerozumiem, preco vsetky info isli len cez mamu, preco si/ste nekomunikovali napriamo, najma v case, ked uz si bola odstahovana... ale minulost uz nezmenis... je to tazke a na figu... aby som sa dostala j tvojej otazke - ak sa Ta niekto opyta /konfrontuje/ bude mat zaujem o "vysvetlenie", tak tam by som sa pokusila co najpokojnejsie povedať co ako bolo... ale aby si Ty teraz vsetkych "obvolavala" a nieco vysvetlovala, co ich nezaujima, asi nema zmysel, pravdepodobne uz ani zial neuveria...
Mozes sa pokusit udrzat/nadviazat nejake kontakty cez bezne spravy/blahozelania napr k Vianociam, narodeninam a pod... a uvidis, mozno slovo da slovo a potom, ked sa Ta niekto spyta, ze preco to ci tamto, tak sa mozes tiez pytat, ze z akych informacii vychadza, co z toho si overil a preco nekomunikovali nalriamo s Tebou uz davno...
Drz sa
ktovie, ci otcove zdravie nepodlomila aj mama a jej spravanie. Z takej zeny by ochorel asi kazdy...
@veronicka88 Keď ja som strašne nekonfliktný človek, rada s ľuďmi vychádzam bez faloše a pretvárky a ak vidím problém, chcem si ho hneď vyjasniť a upratať stôl. Kamaráti vedia, že som empatický človek, že vždy rada pomôžem bez toho, aby som čokoľvek za to očakávala, neznášam ohováranie a intrigy. A toto celé tu na mňa spadlo a nedá mi to dýchať. Strašne by som chcela zapáliť mamke sviečku a spomínať iba na to dobré...no zrazu to pekné z dávnej minulosti niekam zmizlo a ja si spomínam iba na to, kde a prečo som preplakala hodiny a hodiny a ešte ma ľudia vnímajú ako nejakého netvora, hoci som nikomu neublížila ☹
Ja osobne sa mam vzdy na pozore pred clovekom co nadmerne nadava a osocuje druhych. Viac mi to povie o nom, ako o osobe, o ktorej rozprava. A malokedy sa mylim,...vacsinou je ten negativny ohovarac zakomplexovany chudak a pravda je niekde uplne inde...
Jak,že nemáš nikoho.A manžel?Nie,nestretla a nevysvetlovala by som nikomu nič.Odstrihla by som sa od všetkých toxických ľudí okolo a zariadila si svoj život, bez nich.
Žiaľ niekedy su najviac toxic práve tí najbližší.
Ja mám tiež toxicku matku a hoci býva 2 km ďaleko od mňa niekedy ju nevidím aj mesiace.A vôbec mi to není ľúto.Mame taký chladný výmenný obchodný vzťah.A tak to aj ostane.