Mám zmeniť svoj život úplne?
Ahojte dievčatá, už som tu písala nejaké príspevky, ale aktuálne sa nachádzam v tak komplikovanej situácii, že som sa rozhodla opäť tu skúsiť napísať. Chcela by som to nejako rozumne zhrnúť aj keď je to taká komplexná téma.
Hneď po škole som odišla pracovať do BA (bolo to hlavne kvôli ťažkej situácii doma, najmä zlému až žiaľ takému toxickému vzťahu s mamou..).
Keď som sem šla, snažila som sa naladiť pozitívne, povedať si, že toto mesto si chcem zamilovať. Začala som ako 24ročná pracovať v korporáte čo ma ale extrémne vyčerpávalo. V tom čase som začala aj taký vzťah na diaľku cez celú republiku, ale akosi som to ešte dávala. Potom to nevyšlo a doľahli na mňa veľké výčitky svedomia, že som tomu človeku ublížila. Začala som byť často chorá, vynechávala som v práci, prestala som chodiť s priateľmi na túry a pod. Do toho sa pridala šikana na byte (bývala som priamo s majiteľkou a začala po mne kričať, buzerovať ma za úplne drobnosti ako nesprávne uložený príbor, či stupeň môjho radiátora v izbe a pod.) Takto po rozchode zničená som musela ešte utekať z bytu, šla som na nový byt kde boli opäť zlé podmienky, nekúrilo sa, kopa molí a pod, utekala som teda odtiaľ do ďalšieho bytu kde bývali zase chalani a baby ktorí tam fajčili, vodili si tam partnerov (počula som hocikedy zvuky cez stenu). Bolo to pre mňa o to ťažšie že som veriaca baba a preto sa mi tam nebývalo dobre. Do toho všetkého prišlo extrémne vyhorenie v práci, šikana zo strany šéfky a pod. Utiekla som odtiaľ do novej práce kde ma síce typ práce menej vyčerpával (bola to štátna správa) ale opäť obrovská ešte väčšia šikana od nadriadeného. Krik, ponižovanie, výsmech typu že som totálne neschopná a pod. Často som v práci skončila v slzách ale začala v tom čase korona a bála som a odísť tak som to trpela ešte rok. Do toho som ostala aj úplne sama na byte bez spolubývajúcich a tu sa začali asi moje psychické. problémy zhoršovať. Napokon ma z tej práce veľmi surovo vyhodili s tým že som úplne neschopná. Nejako som ale pozbierala a začala na sebe makať, rôzne kurzy a pod a o pár mesiacov sa zamestnala v novej práci kde boli tie vzťahy o 360 stupňov iné. Veľmi som sa snažila uspieť a získala som tam rešpekt u vedenia čo sa ale odrazilo na kolegyniach ktoré závideli a jedna ma opäť začala hnusne šikanovať. Najhoršie bolo, že to vyhorenie sa vrátilo a bolo to ešte horšie. Začala som mať depresie, úzkosti, práca ma nebavila hoci stále som ju robila veľmi dobre a vedenie bolo spokojné. Medzitým som mala ešte pár neúspešných vzťahov s takými psych. chorými chalanmi čo boli ďalšie bolestivé veci. Viem, že je to dlhé ale už sa blížim k záveru.
Čiže v skratke takéto striedanie práci, bytov, vzťahov, kamošiek a stále neúspešné po 1,5 roku väčšinou silné vyhorenie. To posledné vyhorenie vyústilo v zaseknutie platničky v chrbtici a liečila som to skrz chronické bolesti asi 2 roky. Práve v tomto momente mi tak aj mama začala klásť na srdce či som v tej BA skutočne šťastná či je to správne miesto pre mňa. Priznám sa že nikdy som tu nechcela ísť, ale nevedela som kam a vedela som že musím preč z domu. Mala som tu ešte kamošky zo strednej a vš preto som vtedy šla do BA. Napokon som odišla aj z tej poslednej práce kde bolo vedenie spokojné a zobrala si pol roka voľno aby som sa dala dokopy no upadla som ešte do väčšej depresie a úzkosti. V tom čase som prišla aj o všetky doterajšie kamošky. Platila som si drahé terapie ale akosi mi bolo stále zle. Napokon som sa opäť zamestnala v korporáte ale tentokrát s veľmi fajn šéfom aj kolektívom hoci bývanie mám opäť zlé. V práci mi je dobre ale čo sa týka platu nemôžem si dovoliť brať hypo ani samostatný nájom a stále som na byte s ďalšími 4 ľuďmi kde mi nie je dobre a nemám súkromie. Dostala som prac. ponuku do KE a premýšľam či všetko zanechať a odísť z miesta kde bolo toľko zlého alebo to bude len útek. Viem, že domov sa vrátiť nemôžem, hoci by mi to veľmi pomohlo, nájsť na chvíľku pokoj a oddych v rodine. KE sú trošku menšie mesto a bližšie k mojej rodine. Premýšľala som či tam nezačať nový život, ale mám už po 30tke a akosi si neverím vôbec ani čo sa týka nájdenia vzťahu či kamošov. Pred pár mesiacmi som s depresiou skončila aj u psychiatra a rozmýšľam či v tom všetkom urobiť toto rozhodnutie. Moja terapeutka mi priamo povedala žeby to na mojom mieste skúsila, ale ja som totálne rozbitá a v chaose čo ďalej. Neviem to ani opísať ako sa cítim, ale čistý chaos.
@lesna_luka Ahoj. Vieš, toto by mala byť otázka v prvom rade na seba samú. Nie, čo iní, ale čo Ty. Pokojne si daj na to čas, vezmi papier, vypíš pre a proti. Skús si predstaviť ďalší rok v BA. Čo cítiš? A ďalšia vec, kamkoľvek odídeš, svoje nedoriesné veci berieš so sebou. Zmení sa len miesto, hoc byť bližšie k domovu, by možno nemuselo byť zlé. Prajem Ti veľa síl, pretože potrebuješ celkovo zmeniť svoj život ako i pohľad na seba a tiež sa pripájam k vyššie uvedenému. Spoločenstvo veriacich.
podla mna sa ti reset zide. vratit sa do BA bude to najlahsie ak sa tak rozhodnes. Byvanie aj pracu zozenies v relativne kratkom case. Ak ti KE financne vyjdu, skusila by som zmenit prostredie.
Mala si to tazke, ale fakt, ze casto zazivas sikanu nemoze byt nahoda. Ci nahodou nie si lahky terc pre druhych, co to radi vyuziju a ulavia si. Skus pracovat na tom, aby si to viac nedovolila.
Drzim palce. Dobre casy ta este len cakaju. Nevzdavaj sa.
Z toho co pises nie si moc typ pracovat pod stresom (myslim si). Asi by som skusil trochu iny zivotny styl, tiez pracujem v Ba, ale tu je to cisto o vykonoch, konzume a musis mat na to povahu. V akejkolvek inej casti slovenska sa zije omnoho kludnejsie, je to na tebe ci chces zit kludne alebo si cisto karierne zamerana. Chod tam kde sa citis co najlepsie a usad sa tam. Najdi si partnera aj ten ti bude oporou (spravny partner). Ak chces aj rodinu a niekde si ju zalozis tak po 30tke sa uz odtial nepohnes kym nebudu deti na VS cize su to velmi vazne rozhodnutia a neostaval by som niekde kde nechcem zit dlhodobo v tomto veku. V Bratislave sa do urcitej miery zije super a vela veci tu ide lahsie, vela veci je tu zas naopak tazsich ako v malych mestach. Ale zit v zdielanom byte tiez nic moc, to sa neda dlhodobo.
ty asi niesi typ cloveka na velkomesto-vsetci ti krivdia vsetci ublizuju a sikanuju ... odid odtial do kosic daj sa dokopy na vikend k rodine ... nieje to zmena na komplet zivota lebo ty v podstate ani ziaden zivot nemas .. len trpis ..nemas deti,muza tak co ta tam drzi?
@syslik81 ahoj syslik v tejto poslednej práci nie tu je to konečne bez šikany ale je to až 5. práca ...práve to že táto posledná práca hoci je korporátna je fajn...ale áno nemám tu asi čo by ma tu až tak držalo...jedine žeby som skúsila odznova hľadať kamošov, hoby a tak...
@redlet ja viem, ani nečakám že mi tu niekto priamo poradí skôr som len tak chcela opísať čo ma trápi či nenájdem nejakú novú myšlienku/pohľad na vec
@lesna_luka bud mas pracu a nie byt alebo opacne- to nieje zivot sorry ale velke mesta su pre ludi co sa vedia branit predierat .. tie peniaze ti za to nestoja.. len mas znicene zdravie nic ta netesi .. mensie mesto mensi najom -v podstate na tom budes financne rovnako
@deniska14 hľadala som ..ale práve aj vo veriach ľuďoch som sa mega sklamala..ja viem že tu píšem ako čisto obeť a nechcem tvrdiť že každý mi len ubližuje..len reálne som toto prežila bolí ma to ale nechcem byť obeť len sa z toho ako keby nevládzem vyhrabať
Za tvoj pos*aty zivot Bratislava nemoze. Prepac za uprimnost. Vidim tam psychiatra, liecis sa? Psycholog cez poistovnu by nebol tiez moznost? Indikaciu na to zjavne mas. Toho pol roka si brala podporu? Uz nemas narok? Co PNka kvoli depresii?
Vsade ta vsetci sikanuju ci v praci ci spolubyvajuci. Podla mna mas nizke sebavedomie, neveris si, nechas sa lahko zahnat do kuta a budes taka ta seda myska, do ktorej si kazdy zakomplexovany jedinec rad kopne. Hlupych ludi sa neda zo zivota uplne odstranit, budes ich stretavat denne, musis sa naucit tomu vzdorovat, obrnit sa, nepripustat di tak veci a nenechat si s*at na hlavu! To ste na terapiach neriesili?
Domov by som sa na tvojom mieste nevracala, kedze to aka si prameni zrejme z nedocenenia v detstve a viem si predstavit, ze by ta kritika od rodiny este viac znicila. Kosice? Pokojne, ale premysli si hlavne, kde budes mat lekarov. Zjavne bez nich sa tvoj zivot nepohne
@maranta_leuconeura ahoj áno brala som podporu a už nemám nárok. PN neviem, mám pocit že pracovať dokážem..teda v tejto práci to minimálne stačí, necítim to tak žeby som šla na PN kvôli tomu ... a áno tiež neviem prečo som zažila toľko šikany ani tomu nechápem. Na terapii sme to nejako špeci neriešili skôr vzťah s mamou a také odpútanie sa..ale to len prehlbovalo tú bolesť uvedomovať si čoraz do väčšej hlbky že nemám blízkych ľudí a som na všetko sama..čiže terapia u mňa prehbila veľmi depresiu neviem či to bol správny typ terapie..
@lesna_luka už len to aký si si vybrala nick hovorí, že nie si typ do veľkého mesta. Ja na tvojom mieste by som skúsila niečo menšie, nie KE. Nejaké miesto pekne aj vizuálne, blízko prírody. Pohľad na hory, lesy, lúky nabíja energiou. Keď ťa nič nikde nedrží, spravila by som radikálnu zmenu prostredia.
Ak sa smiem spýtať, aj si sa bránila? Stanovila nejaké hranice? Resp. máš nejaké? Vieš práve vyhýbanie sa negatívnym pocitom Ťa v tom celom udržuje. Negatívne emócie na niečo upozorňujú, čo potrebuješ začať v sebe riešiť. Bez toho, že sa nevystavíš však tomuto nepohodlnému procesu, sa nepohneš. Môj názor.
@redlet je to komplikované aj bránila ale asi tí ľudia vycítili nižšie sebavedomie..v posledných 2 prácach to už bolo lepšie, povedala by som že som sa tam už dokázala správať sebavedomejšie...alebo to bolo len možno ľuďmi na ktorých som narazila neviem .v posledných 2 prácach boli veľmi spokojní v prvých 2 otras..hoci teraz pracujem menej ale sú spokojnejší..neviem to vysvetliť..
@lesna_luka Áno býva to mnohokrát i ľuďm, preto sa v budúcnosti obklopuj práve tými láskavými. Určite narazíš i na takých. Ak máš nejaké staré kontakty, skús sa ozvať kamarátkam. Nikdy nevieš. Potom je to aj o našich hraniciach. Samozrejme v pracovnom prostredí je to ťažké, keď tam si vlastne kolektív nevyberáš Ty sama.
To, ze ta sikanovali v piatich pracach a ani neviem kolkych bytoch, nie je normalne. Bud mas velmi posunute vnimanie sikany a definujes takto aj bezne konflikty a spatnu vazbu, cim si odhanas od seba ludi aj kamaratky. Alebo mas naozaj vazny problem so sebavedomim a sebahodnotou, ze ta sikanuju kam sa pohnes. Kazdopadne, oba pripady su silna indikacia na psychologa. Toto je tvoje zivotne gro momentalne, toto ries. Lebo ak si neporiesis sama seba, darmo budes mat teraz dobru pracu, darmo sa prestahujes aj na kraj sveta, toto sa ti bude diat stale. Takze momentalne je uplne jedno kde byvas a kde pracujes, sustred sa na to, aby si si nasla pre teba vhodneho psychologa, venuj sa intenzivne terapiam a potom rob nejake zivotne rozhodnutia.
@lesna_luka zmeniť prostredie.. skús tie Košice 🥰
kosice, ci prcice - od seba neutecies.. mna by zaujimalo, co ste riesili na tych drahych terapiach, ked mas doteraz v sebe uplny chaos..
co vlastne cakas od zivota? ako by to malo vypadat, aby si bola stastna?
@reanda Ahoj reanda vďaka za reakciu. Čo sa týka tých terapii neviem, možno som nenarazila dobre. Hľadala som cez takú stránku na fb a neviem aké mala tá pani vzdelanie ani výcvik ale cenovo to bolo do 30eur/hodina čo mi vyhovovalo a zároveň sa venovala tej téme toxických vzťahov čo mi sadlo. Ja som s ňou riešila hlavne vyhorenie, vyčerpanie a tiež závislý vzťah s mamou, kde bolo veľa manipulácie (u nás doma bolo veľa tej patologie, závislosti, alkohol, psych. choroby, postihnutie súrodencov a pod.) ale ako keby mi nebolo po tých terapiách lepšie ..bolo to len ako keby väčšie šprtanie v probléme ale čím viac som šla do tej hlbky, tým to viac bolelo a nezdalo sa mi žeby som sa dokázala cítiť lepšie...a potom som už nemala energiu hľadať overených odborníkov, jednej som dala šancu za 45 eur na hodinu, ale stále meškala, občas sa zo mňa smiala na terapii a za každú minútu navyše mi účtovala euro a hneď po prvých 10 minútach terapie povedala že teda tuto asi len lieky a psychiater. Cítila som sa hrozne. Neviem kde je tá pravda či naozaj som len mala zlého terapeuta. Ja som bola vždy spoločenská snažila sa chodiť do spoločnosti mať rôzne aktivity a mala som aj veľa partii ale keď mi začalo byť počas korony zle, zdrav. problémy, depresie úzkosti a nebola som už taká veselá tak kamoškám som začala ísť na nervy. Tvrdili mi že sa mám dať dokopy a nezaťažovať ich a od jednej som zažila tiež šikanu (zhadzovanie a ponižovanie v partii) tak som postupne skončila aj vzťahy s kamoškami. Proste som sa sa ako keby totálne vyčerpala a nevedela sa nakopnúť. Prestala som chodiť do partii lebo mi to zrazu nič nedávalo. Čas som trávila len doma(na podnájme) sama so sebou a svojimi myšlienkami. Len práca, nákup, varenie a bežné veci ale uvedomila som si že bežne počas dňa s nikým nehovorím, niekedy aj viac dní a toto bolo pre mňa ťažké nemať s kým zdieľať život, ale zase tie partie kde som chodila a kde ma chceli len vysmiatu a veselú a zábavnú mi prestali dávať zmysel. Keď mi bolo skutočne zle okrem jedného kamoša som nemala nikoho komu by som mohla zavolať a tak skutočne od srdca sa vyrozprávať.
ešte by som možno dodala že áno od malička som doma počúvala že všetko si moc pripúšťam, že nesiem veci prežívať tak intenzívne a pod. ale na terapke mi zase vraveli že je to moje prežívanie a mám právo veci cítiť ako cítim. Často som počúvala na seba kritiku že Teba všetko zraní a pod. aj mi jedna psychologička vravela že som veľmi krehká, hypersenzitívna. Tak možno naozaj nemám povahu na veľkomesto hoci tu žijem už takmer 8 rokov a snažila som sa stále začať odznova a aktívne meniť veci ktoré nefungovali či už prácu a bývanie ale stále som skončila kde som bola. Skúšala som úprimne aj tie terapie ale ako hovorím ..stálo ma to vyše 100 eur mesačne vyše rok a neviem či som sa pohla.pocitovo sa mi nezdá..
Na svoje pocity mas plne pravo, je v poriadku ak veci moc prezivas a si hypersenzitivna, musis sa vsak naucit, ako ich spracovat a ako na ne reagovat. A to bohuzial sama nedokazes. Neskusaj vselijakych wannabe terapeutov z facebooku, vyhladaj normalneho psychologa cez poistovnu, ked ti odporuci psychiatra, tak sa toho neboj a chod tam. Ak trpis uzkostami a depresiou, inak to nevyriesis. To nie je, ze nemas povahu na velkomesto. Aj v Hornej Marikovej sa najdu ludia a s velkou pravdepodobnostou upat spadnes do toho isteho modelu.
vsimla si si, ze si mi vobec neodpovedala na otazku, ako by mal zivot vypadat, aby si bola stastna? vies to vobec? zaoberas sa aj takymito myslienkami, alebo len pozeras na to, ako vyriesit svoje problemy?.. chapem, ze ked ste sa na terapiach len sprtali v problemoch, tak si sa citila horsie.. to tak byva.. ked je problemov vela a riesenie nevidis.. tam treba zacat uplne z ineho konca..
@reanda prepáč. Asi som už tak ponorená v tých problémoch že na toto ma nenapadlo nejako odpovedať. Na túto otázku je ťažké odpovedať vo fore, ale myslím že kebyže nájdem dobrého partnera s ktorým by to fungovalo, mala svoju rodinu, blízkych priateľov a prácu, ktorú by som nerobila nasilu ale by ma aspoň spolovice bavila. Asi taký bežný sen + peniaze aspoň na vlastnú garsonku aby som nemusela bývať stále v cudzom. Na tej terapii som terapeutke vravela, že mi je stále horšie emocionálne, ale ona mi len tvrdila, že tou bolesťou musím prejsť, že je to súčasť takej cesty uzdravovania. No trvalo to už vyše roka intenzívne a tak som šla k psychiatričke, ktorá mi dala antidepresíva (dosť ťažké) a zvažujem či ich začať brať, či to ešte dokážem inak. Na tej terapke ma viedla k tomu, že nemám hľadať šťastie v externom prostredí ľuďoch a mám sa odstrihnúť od ľudí ktorí si ma nevážia. Tak som sa začala ešte viac odstrihávať od rodiny, kamošiek (zrazu po terapke som videla, že veľa mojich vzťahov bolo viac menej jednostranných). Tak som sa poodstrihávala (napr. kamošku som volala väčšinou von len ja a často ma zhodila nejakým nevhodným komentárom, tak som priateľstvo skončila), ale ostávala som čoraz viac sama. Na terapke mi vravela že šťastie musím nájsť sama v sebe, ale ja som akosi nevedela ako na to. Ako to šťastie vydolovať keď na byte problémy, v práci problémy, na rodinu som sa spoľahnúť nemohla, partnera som nemala, ani blízke kamošky (skrz tú terapiu som tie vzťahy postupne skončila).Nechcem zo seba robiť obeť, viem že to k ničomu nevedie, len reálne som nevedela ako to šťastie nájsť v sebe, ako byť zrazu sebavedomá, vyrovnaná, silná žena, že čo je vlastne ten návod keď sa mi stále nedarilo.
ešte by som sa chcela poďakovať za každý jeden príspevok, aj keď som na každý nezareagovala, všetky som si prečítala a vďaka naozaj. S tými KE je to horšie, že sa musím teraz rozhodnúť, mám len týždeń na rozmyslenie. Uvedomujem si, že to nemusí vyriešiť žiaden z mojich problémov a asi je čas pustiť sa do hľadania novej možno kvalitnejšej terapie. Tu v BA som na poisťovňu nebola schopná nájsť a dávať 50 eur za hodinové sedenie mi pri mojom plate, kedy si neviem dovoliť ani samostatné bývanie mi prišlo veľmi náročné. Odkedy som mala problémy s chrbticou strašne veľa ma stáli rehabilitácie a tie financie jednoducho už neboli na šetrenie z výplaty. Takže tak. V každom prípade vďaka, budem hľadať nejakého odborníka či už skončím v KE alebo tu, viem že tie problémy sú asi hlbšie ale ďakujem za všetky názory 🙂
@lesna_luka mala si za tie roky priateľa?
Odišla by som máš pracovnu ponuku, budeš bližšie k rodine je otázne či tam nájdeš kľud a oporu, keď si odtiaľ kvôli toxicite odišla, ale išla by som.Tie lieky by som začala brať prečo váhas?
Len letmo som to prebehla nie každá terapia je vhodná niekedy sa netreba rýpať v tom zlom čo bolo, ale ísť ďalej, lebo to môže ešte viac pokaziť vzťahy a úzkosť bude ešte väčšia.Najdi si iba psychoterapeuta žiadneho kouča či niekoho s kurzom.Vela hypersenzitivnych ludi má tento problém vidia a vnímajú vzťahy ci osobne, pracovné viac ako ostatní.Napisem Ti do IP psychoterapeutku na poisťovňu v Ba kde som chodila
@luccija ano mala som viac kratsich vztahov, ale vacsinou sa ukazalo ze ti chalani mali nejaku psych poruchu (schizofrenia, ocd, narcizmus a pod.) Takze mam za sebou aj dost rozvhodov co tiez sposobilu stratu sebavedomia
..a dakujem krasne za kontakt
@lesna_luka Ahoj, je to veľmi ťažké, ísť životom tak sama. Je mi ľúto, čím si si musela prejsť.
Urobila si veľmi dobre, že si odišla od toxickej matky. V situácii, keď nevieš ako ďalej, opýtaj sa svojho srdca, ako a kde by si bola šťastná❤.
Tie problémy so šikanou sú vážna vec a dlhodobo to prinesie len stratu zdravia, energie a aj sebavedomia. Ty sa potrebuješ dať vnútorne dokopy. Ono to, že sa ti to opakuje je časté u obetných baránkov rodiny, ktorí boli dlhé roky za zatvorenými dverami šikanovaný rodičmi, súrodencami.
Ich si rodičia vyberú, pre vlastnosti, ktoré rodičom chýbajú, ako empatia, schopnosť pre spravodlivosť, obetavosť..Toto ich triggeruje v ich dieťati, pretože oni sami tieto vlastnosti nemajú, preto ho neznášajú. Pre toto sú ĺudia často šikanovaní na pracovisku, atď..Je tam rovnaký trigger ako v pôvodnej rodine, pretože šikanisti sú narcisti.
Pre mňa naozaj dobrý terapeut sa vyzná v narcizme, vie rozlíšiť toxické mechanizmy.Ak terapeut nemá potuchy o narcizme dokáže situaciu a psychický stav dramaticky zhoršiť, napr tým, že v obeti hľadá chyby, , že si toto správanie , postavenie niečím zaslúžilo, jeho časť viny... Pre teba by bolo nápomocné nájsť niekoho na liečbu tráum - EMDR terapeuta a niekoho, kto je zbehlý v narcizme, ináč ti terapia spôsobí len viac škôd.
Ty potrebuješ predovšetkým kľudnú prácu a kľudné bývanie, aby si sa mohla začať vnútorne liečiť.
hej bude na tom niečo ako píšeš..tá moja terapeutka mala v popise že sa venuje tomuto problému tak preto som k nej šla..len žiaľ neviem či som sa nejako posunula...ja som bola šikonovaná už od 3 rokoch v škôlke sústavne do 6 tak asi je to niečo v podvedomí čo sa opakuje len ako to zmeniť netuším...skúšam aspoň čo viem...kiežby mi niekto takého terapeuta podsunul na tácke len som vyčerpaná hľadaním a skúšaním rôznych psychologov ... v každom prípade vďaka za podporu 🙂
nemusis sa ospravedlnovat, nie si povinna mi odpovedat na otazky 🙂 len som ta chcela upozornit na to, ze si si to vobec nevsimla - kvoli tebe .. ano, nevsimas si to prave preto, ze si ponorena v problemoch.. ja viem, ze je tazke sustredit sa na pekne veci, ked ta toho strasne vela 'tlaci', lenze to je prave ta cesta z toho von.. nesustredovat sa na tie problemy, ale na to pekne.. aj ked by to boli len uplne malickosti.. presmerovat pozornost tymto smerom.. na terapii ti to dobre poradili, len asi ti neporadili vhodny sposob, ako to robit, lebo ked je clovek proste 'po krk v srackach', tak je mu na prd, ked mu niekto povie 'hladaj stastie v sebe' .. jasne, ze nevie kde a ake..
tie veci, ktore si opisala, ze by ta urobili stastnou, su tiez vsetky 'zvonka'.. nie, ze by neboli v poriadku - po tomto asi tuzime vsetci, ale 'sranda' je v tom, ze mnohi to aj dosiahnu a aj tak nie su stastni.. lebo prave necitia to stastie zvnutra.. vnutorne stastie vychadza z toho, ze si uvedomujes, kto si, aka si, prijimas sa, aka si, vies, ze si v poriadku, ze to, ako veci citis a vnimas, je v poriadku.. citis v sebe taky pokoj a istotu, nemas strach, veris si.. toto mame mnohi narusene prave preto, ze sme vyrastli v toxickom prostredi a prijali sme o sebe presvedcenia, ktore nie su pravdive.. tych sa treba zbavit.. takze take 'sprtanie sa' v problemoch minulosti moze byt dobre na to, ze si uvedomis, comu vsetkemu nepravdivemu o sebe si uverila, co si trebars matka o tebe myslela a ty si to prijala.. ale netreba to nijak riesit - staci si uvedomit, ze to nie je pravda a 'pustit to' .. v takom pripade sa ti nepritazi, prave naopak - ulavi sa ti .. ked veci pustas, tak sa ti ulavuje, ako by si zhadzovala zo seba zavazia..
co sa tyka vztahov - ja ti tiez odporucam do zaciatku byt radsej sama a venovat sa naplno sebe a takej tej vnutronej praci, kedy sa zamyslas nad tym, kto teda si, co vlastne chces a co nechces, ako sa chces citit a ako nechces.. vo vztahu sa to tiez da, ale byva to narocnejsie, hlavne, ked je to vztah s clovekom, co je tiez 'mimo seba' - a ked si v takom stave ty, tak akurat na takeho vzdy natrafis 😀 mne napriklad velmi pomohol internet a rozne fora a teraz aj youtubove videa, kde cloveknajde nejaky ten kontakt, aj pomoc, podporu a nie je sam, ale nemusi byt rovno s tymi ludmi vo vztahoch a nezatazuje ho to.. skus si najst niekoho takeho, nie hned realne vztahy - tie su narocne
@lesna_luka Písala, že si veriaca. Odporúčam v BA vyhľadať spoločenstvo je ich tam veľa. Tam Ti určite pomôžu a nasmeruje. Je dôležité mať okolo seba správnych ludi 😍