Máte v živote nezabudnuteľnú osobu?

@anonym_autor áno existuje...dosť často na neho myslím.. každý máme svoju rodinu, no nezabúdam.

Ano, existuje a viem ze v mojom srdci bude mať stále špeciálne miesto a viem, ze aj ja v tom jeho

@anonym_autor áno bol láskou môjho života. Bol odsúdený na 12 rokov v 18 rokoch. Odsedel si dve tretiny a prepustili ho. Ja som ho spoznala krátko na to. Z mojej strany láska na prvý pohľad. Paradoxne milý a slušný chalan, trošku bohém. Ľúbila som ho veľmi.. Tajiť takú vec pred okolím bolo psychicky náročné, až sa to jedného dňa prevalilo... Skončilo to rozchodom... Mám ho v priateľoch na FB a viem, že žije pekný život. Som rada, keď vidím, že sa má dobre..Zaradil sa do života a už nikdy nesklzol na šikmú plochu. Ja som o ňom nikdy nepochybovala...

Existuje ,ale silné city iste nie. Sú to zvláštne pocity aké nemam pri iných, nie silné city.

Ano,mam takeho cloveka aj ja.Je to 6rokov co spolu nie sme,vzdy mi bude chybat,ostali mi na neho krasne spomienky a v kutiku duse dufam,ze jedneho dna sa snad aspon na dialku uvidime.

@anonym_124f50 fíha a cim ta tak uputal, ze si nanho nezabudla,napriek tomu,ze ta nechcel?

@anonym_7b6a24 spriaznena dusa?

@janka_23 a preco spolu nie ste?

@anonym_fb508f tak to zamrzi, tajil tu basu pred tebou? Asi nebolo lahke priznat sa s niecim takym

@anonym_autor Áno…Bohužial, asi…
Nikdy na neho nezabudnem a ani nechcem…

@20erika07 zaujímavé, uz si nikdy pri nikom take pocity nemala?

@anonym_62d1ab tak to je smutne,ked to skoncilo. Mozno sa raz stretnete

@nikoletta1712 preco bohužiaľ?

Tiež mám takého. On ma nechcel, nezaujala som ho, takže to bolo len jednostranné. Neviem naňho zabudnúť, strašne mi chýba. Už som ani odvtedy nestretla nikoho, ako bol on.

Ano mám takého. V minulosti sme mali medzi sebou “situation - ship”. Máme sa na sociálnych sieťach, aj sa vídame na spoločných akciách, no ja som už šťastne vydatá. Aj keď niekedy naňho pomyslím.

Manžela by som nevymenila za nič na svete, ale áno, asi navždy budem v mysli aj muža, s ktorým sme nevedeli byť spolu ani od seba a trvalo nám to príliš dlho pochopiť. Zažila som s ním krásne chvíle, ale aj veľa bolesti, jednoducho silné emócie, ktoré sa proste len tak vymazať nedajú.

@anonym_autor Lebo doteraz stále neviem, prečo som ho mala stretnúť, čo ma mal “ naučiť”, akú lekciu mi mal dať…

@anonym_autor je este jeden človek ale je to menej intenzivnejsie. Ten jeden jediný pri ktorom tie pocity cítim najviac bol moja prvá láska, vela rokov som iba o nom snívala. Odišiel do zahraničia ale ked je na SK a náhodou sa stretneme , padám do tých čias aj ked lasku alebo motýliky necítim, milujem svojho manžela 19rokov ,no sú zvláštne pocity ,neviem ich opísať. A paradoxne som veľmi rada, ze sa nam nepodarilo byt spolu, nevedela by som s nim zit , zatiaľ co on naopak ,asi 3 roky dozadu čakal, ze sa mi podlomia z neho kolena a padnem mu do náručia, ked sme sa stretli na jednej akcii. Zohnal si na mňa kontakt a zacal mi vypisovať a vyvolavat. Nie kamarátsky ale chcel viac a to je pre mňa neprípustné. Tak nemôžeme byť ani kamaráti, ked naposledy prišiel, vyhýbala som sa všetkým miestam kde by som ho mohla stretnúť. Napriek tomu, vždy ho budem brat ako moju prvú najvacsiu lasku 🙂

@anonym_autor predo mnou nie, ja som to tajila pred rodinou a priateľmi.... Mala som 21 v tej dobe.. on mal 27.. Časom som pochopila, že on pri sebe potreboval skúsenejšou ženu ako som bola ja...

Hm... prvá študentská láska... bol starší odo mňa, no hanblivejší typ, ale veľmi dobrý chalan.... veľmi som bola do neho zaľúbená, ale on v tých časoch chcel odísť do Ameriky. Ja som 2x šťastne vydatá. Silné city určite nie, ale krásne nezabudnuteľné spomienky v srdci ostanú navždy. Bol to skvelý chalan, škoda, že sa neoženil. Raz som ho stretla, keď som už nejakú dobu chodila s mojím ex a mne pri pohľade na neho srdce bilo ako zvon vtedy. Normálne som nechápala... sú to už roky, ale pamätám, akoby to bolo včera.

@anonym_autor môj exmanžel, aj cez tú bolesť , čo mi spôsobil

Ano, je to cudzinec, zoznamili sme sa v zahranici, kde som bola na stazi z prace na par mesiacov. Nikdy predtym ani potom som nezazila taku silnu lasku a vasen. Skusali sme vztah na dialku, ale nefungovalo to. Prestahovanie nebolo mozne. Tak sme to ukoncili a neboli v kontakte 15 rokov. Ja som mala potom dalsie vztahy, som aj vydata, manzela lubim a nemenila by som, ale je to uplne iny typ lasky. Stabilna, bezpecna, pekna. Toto bolo proste tornado. Po 15 rokov sme sa znova skontaktovali a rozpravali a zistili sme, ze obom nam nas vztah zmenil zivot a zanechal hlboku stopu. Vieme, ze nikdy nebudeme spolu, pravdepodobne sa uz nikdy ani len neuvidime, ale myslim nanho velmi casto.

Veru je, a nikdy by som nepovedala, že niekto sa mi tak veľmi dostane do srdca. Je o 10 rokov mladší, keď som ho stretla, bola som vydatá, dve malé deti. Tá chémia sa nedá ani opísať,keď som ho zbadala, to bol ako sa hovorí, blesk z jasného neba..obaja sme chceli viac, no ani jeden z nás neprekročil hranicu. Ja vydatá, on to plne rešpektoval. Nikdy k ničomu neprišlo. A osud sa s nami hral, vždy aj keď sme sa dohodli, že by sme išli lyžovať, alebo čokoľvek iné, zasiahol, napr. v noci pred tým dieťa ochorelo a pod. Po roku ako sme sa poznali, odišiel žiť ďaleko predaleko , a myslím, že je tam stále. To objatie, keď sa prišiel rozlúčiť si budem pamätať navždy. Odvtedy sme sa nevideli, ja už medzi tým rozvedená .. teraz už by ten vekový rozdiel nebol taký výrazný 40 a 30 😀. 30 a 20 to mi prišlo šialene. Myslím, že aj dnes, keby som ho stretla, bola by som z neho mimo. Takto je z toho len krásna spomienka .

Áno, v mojom živote je niekto taký. Teda v mojom srdci.
Už tu nie je, zomrel pred 22 rokmi.
Bol to nádherný muž. Mal ryšavé vlasy, pekný strih vlasov, asi tak po ramená. Krásne sa mu vlnili. Páčilo sa mi, ako si občas tými jeho štíhlymi, no svalnatými rukami prešiel po vlasoch, keď ho neposlúchali. Neskutočné blankytné oči. Dlhé riasy. A po celej tvári mal pehy. Pery mal farby maliny a krásne krojené, také jemné, nie veľmi plné.
Bol štíhly a vysoký. Takú atletickú postavu. Strašne bol sexi... A veľmi dobrý človek to bol.
Miloval knihy, spolu sme chodievali do knižnice a v tom tichu sme tam presedeli celé hodiny. Obaja sme si čítali, chrbtom opretí jeden o druhého. Chodili sme spolu len chvíľku. Ako sa hovorí, najkrajšia láska je tá najkratšia.
Naša láska zostala nenaplnená. Náhle ochorel a do dvoch týždňov bol preč...
Nikdy na neho nezabudnem a ani na tú jeho peknú tvár. Volala som ho Dorian 🙂 Imponovalo mu to a vždy sa usmial na mňa... bol tak dokonalý, až som si hovorievala, že to nemôže byť pravda, že sa mi len prisnil.

@anonym_autor stretli sme sa v nesprávnom čase. Zažili sme spolu krasne veci ale tiez sme si velmi ublížili. Nevieme byt spolu ale ani bez seba

@anonym_fb508f ako môže byť slušný a milý chalan zavretý v base ? To sa troška vylučuje. Slušní ľudia predsa v base nesedia. Čo vyviedol, za čo sedel ?

Samozrejme, dotyčný človek mi svojho času veľmi pomohol a boli sme si veľmi blízki. Nikdy nič medzi nami nebolo, dokázali sme sa spolu smiať, rozprávať aj plakať,ale obaja rozumom sme vedeli,že by sme nikdy neboli spolu šťastní, nehodili by sme sa ako pár. Ale priatelia sme boli veľmi dlho,potom už máš rozdelila vzdialenosť,občas (1x v roku)sa ešte stretneme,stále sa máme o čom rozprávať, akoby sme sa videli len včera.