Môžem po rozchode začať nový vzťah?

Ahojte, je to trošku dlhšie a sú to také nezaujímavé veci, tak len vopred upozorňujem nech Vami neplýtvam. 🙂 Mám 23 rokov a v januári sa skončil môj 7 ročný vzťah. Nie som ten typ čo by skákal z jedného chlapa na druhého, som dosť citovo založená a neuznávam plátanie zlomeného srdca iným človekom, to je vlastne aj dôvod prečo sem píšem. Pred vyše dvomi mesiacmi som niekoho stretla. Najskôr to začalo len priateľsky, keďže sme si veľmi podobní a rozumieme si, máme rovnaké záujmy a tak sme spolu boli von, na nejakom výlete atď. Lenže postupom času mi začal dávať najavo, že by o mňa mal záujem aj v trošku hlbšom ponímaní, prišli nejaké dotyky a dlhšie objatia ale zatiaľ nič viac. Vie, že som len nedávno ukončila dlhodobý vzťah a aj to, že tam ku koncu bolo nejaké násilie. No ja som ešte 3 mesiace dozadu stále mala v hlave môjho ex a teraz akoby som si začala vytvárať city k nemu, teda pozorujem na sebe, že na neho veľa myslím aj pred spaním, začína mi chýbať a podobne. Ale bojím sa mu nejaké city opätovať, nechcem mu ublížiť tým, že by som si týmto nejak podvedome pomáhala prejsť rozchodom a ani sa tak teda necítim, že by som to robila ale len predsa ten rozchod nebol zas tak dávno, asi môžete vidieť, že overthinking je jeden z mojich problémov.

Aby som trošku priblížila čo pre mňa moj ex znamenal, ja nemám žiadnu rodinu a som úplne sama. On bol vždy môj domov, stretli sme sa keď som mala čoskoro 16 a to aj bolo jedno z najťažších období môjho života. Taktiež mám diagnostikované komplexné ptsd a separačnú úzkosť, takže vždy som sa bála, že ho stratím. Tolerovala som, že bol cholerik, niekedy výbušný, pod stresom agresívny. No ku koncu už nemal zábrany, zdrapil ma za vlasy, zapchával mi silou ústa, keď som plakala, vyhrážal sa mi samovraždou, neraz otvoril okno, že ide skočiť. Nadával mi, potiekla aj krv z nosa, začala som sa ho báť, prvýkrát v živote som zažila taký strach a stres, že sa mi samé od seba triasli kolená, každé mávnutie rukov ma stresovalo, každý telefonát od neho mi spôsoboval úzkosť no ja som stále neodišla, pýtam sa samej seba či som ho tak ľúbila alebo som len nikdy nevedela čo je láska. Vždy sa o mňa staral, obetoval pre mňa neskutočne veľa a ja som mu vždy odpustila.

Aj napriek tomu všetkému, keď sme sa rozišli neverila som tomu, zažívala som derealizáciu a cítila som sa ako vo sne, dúfala som, že sa k sebe ešte vrátime. Teraz mi nejak dochádza, že to nebolo až tak o láske ako o tom, že on bol môj domov, moja jediná rodina.

Nejak som sa z toho stavu už dostala, bola som pripravená ísť ďalej a vtedy mi do života prišiel niekto nový. Nechodím po zoznamkách a ani som nikoho úmyselne nehľadala, snažila som sa učiť existovať sama a hlavne by som nikdy nechcela nikoho použiť ako záplatu na nevydarený vzťah. Ale veľkou náhodou som sa stretla s týmto človekom. Mám venčiarsky preukaz a išla som venčiť psíkov do útulku, tam sme sa stretli, robil to isté tak sme sa dali do reči a nakoniec sme išli spolu.

Teraz sa poznáme už skoro 2 mesiace, vídame sa skoro každý deň, keďže spolu chodíme aj do posilky. Začínam si k nemu tvoriť city ale bojím sa aby som mu neublížila aj keď teda neviem ako by sa to stalo. On je strašne dobrý človek a ja som taka zlomená osoba. A mala by som výčitky ak by som vedela, že pomocou neho len zabúdam na ex aj keď sa necítim tak, že by som to robila.

Reálne som precitla do stavu, kedy by som sa k ex už nikdy nevrátila, cítim k nemu zášť za tie následky, ktoré si teraz so sebou nesiem, mám pocit, že si zaslúžim viac a rovnako si myslím, že po tom čo na mňa prvýkrat siahol ruku to už nebola láska ale len môj strach opustiť jedinú rodinu, ktorú mám. Preto uvažujem, že možno som schopná vytvoriť si reálne city k niekomu novému tak skoro, pretože s ním to už nebolo o láske. Ale sama neviem. Nechcem nikomu ublížiť mojou nevedomosťou a na tomto človeku mi reálne záleží.

Nechali by ste to plynúť? ja to chcem nechať ísť samé, uvidím kam sa to dostane ale nedá mi sa v tom vŕtať, keďže mi ide aj o jeho dobro a viem, že aj on si vytvára nejaké city ku mne.

Prípadne ak by ste mali osobnú skúsenosť, kedy ste sa rozišli a hneď si niekoho našli, veľmi rada si to vypočujem či už dobrú alebo zlú. Veď koniec koncov sa aj tak budem riadiť sama sebou a vidím to tak, že to len nechám plynúť ale dnes nad tým nejak extra premýšľam a nie je s kým o tom prehodiť reč. 🙂

Ďakujem ak ste sa dočítali až sem cez všetken ten bordel. 🙂