Nachádzate šťastie v novom vzťahu po rozvode?
Ste stastne? Zamyslam sa nad rozvodom. Nie je nejaky vazny dovod.
Len sme si s muzom asi nesdali, kazdy potrebuje nieco ine. Stoji ma to vela slz posledny rok, preto ze nevieme spolu fungovat a tesit sa tej bezhranicnej lasky co sme mali. Zijeme cez 10rokov spolu, mame deti.
Myslim ze by som este vedela byt stastna s niekym niekde raz, co ma pochopi. Isto aj manzela. Skor sa bojim toho rozhodnutia. Ci to proste este najdem, ci to nebude dobre zas len na zaciatku a potom to zmizne po case. Lepime s muzom uz rok tento vztah, skusame a davame si sance a mam pocit ze to nedava zmysel.
Napiste mi prosim vase realne skusenosti. Co mate po manzelstve nove vztahy. Ci ste si dali sancu a nasli spriaznenu dusu. Alebo niekoho s kym ste naozaj stastne. Dakujem
Problém dnešnej doby je ze jeden si myslí ze niečo iné bude vždy lepšie ako to čo ma, môže ale nemusí. Ak nieje vážny dôvod na rozvod neriešila by som to a sústredila sa na deti, prip. svoju vlastnu realizáciu. Veď co ta čaká po rozvode? To isté len už nebudeš mať pri sebe chlapa co ti pije krv. Ja mam svojho 19 rokov. My sa k sebe absolútne nehodime, ani komunikovať spolu nevieme 🤦♀️ ale je mi fajn, mam strechu nad hlavou, keď potrebujem o dcérku sa postará, prevzal časť povinnosti na seba. Mam chcieť niečo viac? Ok nájdem si niekoho iného do 3 rokov budem na tom istom, zostanem sama tak aj tu časť povinnosti ktorú na seba prevzal budem riešiť ja.
Každý vzťah prechádza krízou, nič nebude ako na začiatku a bud to obaja dajú- tj chlap nebude behať za inými a žena sa psychicky nezruti alebo nedajú a o pár rokov zistia ze majú to isté ako s prvým. Za mňa rozvod a rozchod ak tam není vážny dôvod agresia, zavislost, psychické týranie je blbosť.
Áno a som šťastná už niekoľko rokov..nevidím dôvod byť z rokov nešťastná len preto že mám strechu nad hlavou. Tu mám aj ako rozvedená...ale ani rozvod ti nezaručí že potom stretneš niekoho lepsieho....
🌧
* Ak je to tak ako píšeš a tvoje JA ti dáva jasné signály a radí ti dlhodobo, že máš vzťah ukončiť, nenaťahuj to a odíď. Tvoja intuícia je to, čo potrebuješ pre svoje rozhodnutie. Predpokladám, že s manželom ste si už všetko potrebné rozdiskutovali, keďže rok lepíte.... a nedarí sa.
* ŠŤASTIE - hmm, ... sú momentky, je to skôr stav relatívny, dočasný podliehajúci dátumu spotreby 😅 . Je fajn si ho naplno vychutnať v danej chvíli...
* Tak je. Vedela by si byt šťastná s niekým niekde raz, čo ťa pochopí. Ale keď o tom budeš len rozmýšľať, tak sa to neudeje. CHOĎ-RIEŠ-KONAJ. A, dúfaj ...
* To ti nikto nepovie. Či to proste nájdeš, či to nebude dobré zas len na začiatku a potom to zmizne po čase. Môžeš sa pokúsiť v novom vzťahu aby sa to udialo ináč ako v zanikajúcom. Budeš po predchádzajúcich skúsenostiach INÁ, skúsenejšia, tvoje konanie bude opatrnejšie, možno taktnejšie, múdrejšie a hlavne ako poučená žena budeš už vedieť, že každý vzťah má fázy - zamilovania a vášne, následne - postupného vyhasínania pahreby. Ale ak do tlejúcej pahreby priložíš ďalšie polienko, opäť sa rozhorí, ak vzťah prerástol po spoločne strávených rokoch v priateľstvo. Nič nové ti nenapíšem, tieto veci vieš, len sa v sebe pokús nájsť ešte vieru v nový šťastnejší vzťah a pokús sa samej sebe dať ešte šancu. Si ešte mladá, ak upraceš a uzavrieš staré, vytvoríš priestor a uvoľníš energiu pre nové...
* Prajem ti, aby si našla toho - ďalšieho pravého 🙂 - s ktorým budeš naozaj hodnú chvíľu stastná. 🙏
Áno som štastná v novom vzťahu...v 38 rokoch som začínala odznova....len je mi ľúto ,že som 12 rokov prežila s nesprávnym mužom a neukončila to skôr.
Môj muž odišiel z nového domu, ktorý sám postavil od pani doktorky, mesiac pred svadbou...on chcel dieťa a ona cestovať... a to precestovali celý svet. Teraz by nemenil ani za nič na svete.
Zaujíma ma vek detí. Ak sú ešte malé (aspoň jedno škôlkár a menej), tak by som veľmi uvažovala, či to nie je všeobecná únava, ktorá prispieva ku kríze. Alebo aj celkovo únava zo vzťahu. Toto je taký čas, novota už vyprchala a ešte vás nespájajú dlhé roky. Zvážila by som určite, či to nie je aj o tomto. Ty vieš ako to medzi vami je - či je spolužitie hrozné alebo len zvažuješ, že s iným by to bolo lepšie.
Čo sa stalo pred rokom? Prečo je to len posledný rok také zlé?
Pozrela si sa na to zo strany, že si zvyknutá na nejaké maniére a zlozvyky svojho muža, on je zvyknutý na tie tvoje a niekto nový bude mať nové zlozvyky, ktoré ti nemusia už vyhovovať (lebo aj si staršia ako keď si si zvykala na manželové), jemu budú vadiť zas tie tvoje, na ktoré je tvoj manžel zvyknutý a nijak sa nepozastavuje.. akože čo si budeme klamať, skončí to aj tak tým, že budeš zas znudená prať “cudzie” trenky a budeš rozmýšľať, či by to s niekým iným (prípadne s ex) nebolo lepšie 🙃. Úprimne, keby ste sa rok s mužom naozaj ale že naozaj snažili obaja, tak vzťah dostanete do úplne inej dimenzie a to ti vravím z vlastnej skúsenosti, kedy sme po 2 rokoch takmer žiadnej komunikácie a obchádzania sa dali vzťah na správnu cestu a dokázali sme sa opäť do toho druhého zamilovať. 🙂
Koniec som iniciovala nie aby som možno stretla niekoho "lepšieho".Toto nie je dobrá cesta pre žiadnu ženu,aspoň môj názor.Odišla som,pretože za tie roky vzťahu ma dal úplne dole a moje deti tiež.V tej fáze by podľa mňa žena mala myslieť na seba a deti ako sa postaviť na nohy a nie či si ešte niekoho nájde.Mne to bolo úplne jedno.Bola som tak šťastná,že zrazu môžem dýchať a robiť čo chcem.Ale áno,stretla som potom toho pravého a som spokojná a je to tak ako som si vždy predstavovala.Ale určite neísť do ďalšieho vzťahu skôr ako nemáš vysporiadané veci z predchádzajúceho.Rozvod,deti,financie,bývanie.
@lb1984 toto tvoje zitie sa aj zle číta. Mas zvláštny pohlad na to vsetko, alebo si si zvykla. Ja nie som za rozvod z rozmaru.
Jedna cesta je odísť. Druhá zostať. Pokiaľ vás nebije nie je alkoholik gembler, nemusíte ho živiť, neuráža a psychicky vám neubližuje tak súhlasím s tým aby ste komunikovali a našli si každý svoje koníčky a priestor. Brali to z nadhľadom a humorom ak sa dá. To že ste každý iný nie je dôvod. Môže to byť dokonca aj výhoda. Teda ak sa na to viete pozrieť inak. Nevýhoda je to vtedy ak sa sebe úplne odcudzite.
...mne to skor zavana stagnaciou vztahu. Necitim tam pravy dovod na rozchod. Jasne,musime byt vo vzťahu stastni ale to ze nim budeme za nas nik nevyriesi. To treba aj budovat. Ked vzťah v istej faze ochladne treba nove impulzy, zabojovat. My sme spohodlneli a cakame ze sa to spravi samo alebo odideme.....ale tam zasa narazime na to iste......
Sama bojujem s krizou ale ja som dala sancu aj pripusteniu ze laska je tak trocha aj vedome rozhodnutie.
Drzim palce
@terina25 kde som napísala ze nekomunikujeme? Napísala som ze spolu komunikovať nevieme nie ze nekomunikujeme. Nehodime sa k sebe lebo nemáme nič spoločné a napriek tomu sme spolu 19 rokov tak asi niečo medzi nami je.... Niektorí co spolu vedia komunikovať, majú spoločné záujmy už po takej dobe spolu niesu. My sme, dcerka je spokojná, ja som relatívne tiež spokojná a myslím si ze aj on, nikdy sa nehadame, ale fakt ze nikdy, žiadne naprieky, vieme robiť kompromisy a tolerujeme a rešpektujeme sa navzájom, čo môže byť viac?
žiadny nový nevznikol a ani nikdy už nevznikne ,lebo nechcem , predviedlo sa čo sa malo a stačilo, čas viem stráviť lepšie sama ako otravovaním sa s chlapmi
Nemám skusenosť s rozvodom a nájdením "zelenšej trávy u suseda", ale mám skusenosť s pocitom, že by bolo úžasné, mať vedľa seba spriaznenú bytosť. Som s mužom už pomaly 28 rokov. Celý život mám pocit že tento vzťah len lepím. Najskôr kvôli viere v skutočnú lásku, v to, že vzťahy sa nenachádzajú kdesi na chodníku, že ich treba budovať, pestovať, starať sa o ne a neskôr zase "kvôli deťom". Uvedomujem si koľko nedostatkov má môj muž, ale tiež koľko predností. A rovnako aj ja. Tiež si ale uvedomujem ako komplikované sme my ženy. Že tie naše hormóny nám vedia zo života robiť hotovú drámu. Nechcem zľahčovať, ale nám k rozvodu niekedy stačí aj PMS, alebo spánková deprivácia pri malom dieťati. Vtedy nie sme schopné vnímať realitu. A tá nevyzerá ako vo filme. Tí naši chlapi sú úplne normálne chybujúce, trpiace, snažiace/nesnažiace sa ľudské bytosti. Ak nie je vážny problém, preštuduj si niečo o vzťahoch (5 jazykov lásky, Muži sú z Marsu a ženy z Venuše...), choďte na terapiu, urobte si rande... A dôvod? Vaše deti. Mne to k tej makačke stačí. Pre nich ste jediní rodičia. Nemôžu vás vymeniť za "lepšiu kombináciu".
Ja osobne som sa radsej rozviedol, ako "fungovat" v nefungujucom vztahu. Zial prineskoro, mal som to spravit skor. Dovodom bolo, ze sme nevedeli komunikovat. som clovek, ktory si dokaze vypocut a porozpravat sa, ale ked sa roky riesia iba temy zeny a moje boli upozadene, lebo ju to nezaujimalo tak moja motivacia k akejkolvek debate casom upadla. Odpustil som neveru, ale ked sa znova zopakovala, tak uz som to vzdal. Dal som do vztahu vsetko postaral sa o deti, o domacnost, zena nemusela robit dokopy ziadne domace prace a mala vela volneho casu. Co bolo vlastne na skodu celemu. Milostny zivot nebol ziadny niekolko rokov. Miesto aby sme hladali cestu k sebe, tak si nasla cestu opat k niekomu inemu. Radsej budem sam s detmi a rozvedeny ako v niecom absolutne nefungujucom. Chcela zit pod jednou strechou aj po rozvode, s tym ze si bude chodit kam chce, vsak doma je postarane a ze si mam najst tiez frajerku. Tak toto ma utvrdilo ze moje rozhodnutie opustit tento vztah bolo spravne. Ak sa mi podari najst spriaznenu dusu budem rad. Ak nie, som rad tiez, lebo viem ze sa mozem spolahnut iba na seba a nevlacim so sebou ten balast.
Myslim ze po case sa podobne citi viac dvojic. Očarenie zo zaciatkov vyprchalo, uz nie ste pre seba ti vysneni, najuzasnejsi, pribudli povinnosti, atd. Rozvod podla mna nie je riesenie. Skus si realne predstaviť ako to bude fungovat po rozvode.
Riesit byvanie, starostlivost o deti, ktore velmi pravdepodobne ostanu u teba, na vsetko budes sama. Iste, obcas budu u otca, na navsteve, ale ani to nie iste.
Skus si spomenut na spolocne zaciatky, co vsetko ste zazili, vybudovali a mozno veci uvidis inak.
V kazdom pripade skor ako sa definitívne rozhodnes, navrhni manzelsku poradnu, cez nezainteresovaneho cloveka mozno veci uvidíte inak.
A naozaj si nemyslim, ze niekde caka muz, ktory hlada zenu s detmi, tie pre neho a on pre nich budu cudzi ludia a este len potom mozu zacat problémy.
Velmi ta prosim, nelam to cez koleno, skuste to obaja dat do poriadku. Verim, ze sa vam to podari.
Ked kvoli tomu chces rozist ze mozno najdes dakaohobineho s kym bude lepsie, tak je to cele zle. Ked sa to robi kvoli detom, alebo sebe lebo muz je agresivny, alkohol ci daco take pochopim. Odides, zivot bude z financnej stranky velmi tazke ked budes musiet riesit vsetko samam vyzivne velmi nepomoze. Ja som mal takych kamaratov, ktorym Mama odisla od alkoholika. Mam mala dve roboty kym nedospeli. Ale asi im tak bolo lepsie. Ale ty taky dovod nemas. Po rozchode treba dajak aj financne sa vysporiadat.
autorka, ako si na tom teraz? Zostali ste spolu?
@anonym_autor .
Áno, mám nový vzťah, áno, som šťastná a spokojná. ALE:
- nebývame spolu a este dlho nebudeme - ja mám deti v striedavke a on je vdovec, takže pokial nás naše deti potrebuju, budu nasou prioritou. Obaja to máme takto nastavené.
- ja som vztah ukončila z vážnych dovodov. Agresivita, hádky, neucta, ponizovanie, ziaden spoločný čas, žiadny sex...toto trvalo roky. Rozviedla som sa nie preto, že som dufala v lepší vztah s niekým inym, ale preto, že som nedokázala fungovat s exmanzelom a on so mnou a tým naše deti trpeli.
- to, že moje deti nepoznaju fungujucu harmonicku rodinu, vnímam ako moje najvacsie životné zlyhanie. Ak by to bolo len trochu možné, zostala by som s otcom mojich deti. Rok sme chodili na parovu terapiu.
Ty si na tom zda sa úplne inak a tvojou/vasou prioritou by mala byt záchrana či obnovenie vztahu. Mate rodinu, mali ste bezhranicnu lásku, nemáte žiadny vážny dovod....toto je nie je na rozvod. Každý partnerský vztah prejde skor či neskor krizou. A je smiesne mysliet si, že s inym by to bolo určite lepšie.