Nevyhovujú mi ľudia v mojom veku
Dobrý deň, predom ospravedlňte autocorrect a chyby. Mám 21 rokov, študujem, cestujem, mam konicky, ambície, darí sa mi vo všetkom okrem medziľudských vzťahov. Niekedy mi moji známi hovoria, že pre dnešný svet som príliš jemná a na môj vek rozhľadená. Nerozumela som si s kolegami na brigáde - nebavia ma povrchne veci a rada sa rozpravam o hlbšich témach , v škole mam mozno 1 kamošku. Mám pár ľudí s ktorými sa stretávam. V meste nemám kamaratov alebo mi v tom malom meste pridu ludia ako za opicami.
Snažím sa neriešit ak sa na mňa niekto zle pozerá, alebo riešia moju módu, zaujmy, ako rozprávam. Len je to tazke robit, že sa vás nič nedotkne. Žiaľ som opak toho čím chcem byt. Som vysoko precitlivela, ľahko sa rozplačem (neviem to zadržať) a tak. Na svet dívam po svojom. Dosť mi pomáha terapeutka.
Tiež na to dosť narážam ak ide o mužov. Viem čo chcem a co som ochotna tolerovat, ako môj život chcem viesť a tak... len vždy sa u opačného pohlavia sklamem. Poslednú dobu viac než dosť. Nestotoznujem sa s mužmi v mojom veku... majú nerealisticke požiadavky skoro na vsetko, žena je skôr nutena byt chlap ako žena dokym sa oni rozhýbu . Nemala som ešte priateľa a boli obdobia kedy sa mi páčili ženy. Sex ma moc neťahá. Mala by som sex len s priateľom, nedokázala by som byť s mužom, ktorý preebal celé mesto. U muža si cením rozhľad, ambície, istú hrdosť a ze si preberá s kým sa vyspi. Hovorím si aká chyba je vo mne alebo ci ja stretávam nesprávnych ľudí ?
Na stretávanie si musíte vynahradiť čas, nemám problém za niekoho zaplatiť alebo sa striedať, či na polovicu ak si človek vynaloží úsilie. Venujem človeku čas, písanie, ale tiež mam svoj priestor ako aj on. Stretla som nesprávnych ľudí typu čo chceli kamarátstvo s výhodami ( to som hneď zatrhla), taky co sa chcú stretávať, ale nič z toho. Zazila som pripad, poznali sme sa dlhšie a necítila som sa mať s nim prvý sex tak mi typek (jeho ublížene ego) reálne napísal zoznam veci čo mu na mne vadia. Poslala som ho do riti lebo sa vyhovaral, že nemá čas a za tri dni sa mi ani neozval a obmedzoval ma v tom co mam nosiť. Ďalší prípad,že myslí na inú alebo ma rozpracovane ine dievcata( ja sama ak sa s niekym stretávam nemam potrebu myslieť na druhého, keby sa mi pači niekto iný, tak tam uz nie som). Čo by ste mi poradili ? Diki
@nikki3028 absolútne nerieš vzťahy, dostuduj, venuje sa sebe, cestuj. Ja som s prvým chlapcom začala chodiť v 23, dnes 16 rokov spolu a pekne tu pri mne odfukuje.
Ja som tiež v mladom veku považovala veľkú časť rovesníkov za povrchnú a áno, priznávam, že aj za hlúpu. Priateľov som za celý život mala len dvoch a predpokladám, že tým je môj zoznam ukončený. Prvého som si našla ešte na gymnáziu a to vďaka tomu, že som ho nehľadala náhodnými stretnutiami, ani na diskotékach (tam som mala pocit, že sa koncentrujú tie najprimitívnejšie stvorenia). Orientuj sa skôr na nejaké hobby skupiny - debatné kluby, kurzy maľovania, turistické kluby, amatérske divadlo, skupina historického šermu... podľa toho, aké konkrétne záľuby máš. Skôr tam nájdeš ľudí, s ktorými si budeš mať čo povedať a aj šancu nájsť si vhodného priateľa.
Pokiaľ ide o citlivosť. Niektorí ľudia sa jednoducho narodia citlivejší, iní sú zasa flegmatickejší. Tí prví to práve vo veku približne 17-25 rokov majú najťažšie. Nenechaj sa tým obmedzovať, cielene na tom pracuj a bude to lepšie. Že nevieš zadržať slzy nie je žiadna katastrofa. Sústreď sa skôr na to, aby si si nevyrábala traumy - aby vtedy, keď už tá situácia pominie, si ju dokázala hodiť za hlavu a sústrediť sa na prítomnosť a budúcnosť.
@nikki3028 Dokončiť školu, odísť do zahraničia, zarobiť si niečo zažiť. Chlapom daj na čas pokoj, partner čo ti bude vyhovovať príde keď nebudeš hľadať.