Nezvládam rozchod

Ahojte. Pred pár dňami sa so mnou priateľ definitívne rozišiel. Mali sme síce vztah na diaľku ale vždy sme to celkom dobre zvládali až na to že sme si pochopiteľne chybali. Mali sme malicherne hadky sem tam ako v každom vzťahu a väčšinou išlo buď o naozajstnu hlúposť a udobrili sme sa milovaním. Alebo o žiarlivosť keďže sme od seba boli ďaleko. A neboli sme spolu každý deň. Na jeho podnet sme sa dohodli ze bez seba nebudeme nikde chodiť okrem len tak von s rovnakým pohlavím alebo tak. Uznávam s odstupom času mali sme si kus viac verit ale ako vravím bolo to na jeho podnet. Povedal mi ze nechce aby som sa stretavala s inými mužmi okrem tak ze v praci s kolegami. A ja som to akceptovala lebo som s tym nemala problem nepotrebovala som vyhladavat inu muzsku spoločnosť. Jeho mi bohate stacila. Ale chcela som od neho rovnaky meter. Ked ja nie tak ani ty ak ja ano tak mozes aj ty. Aby to bolo spravodlive a aby vedel ze ma na vyber. Povedal nie ja nechcem aby si niekam chodila takto tak nebudem ani ja. A dohodnute. Obaja spokojnost. Lenze on mal partiu z detstva ktora mu chybala... Ja som to asi brala kus inak ale on par krat poza moj chrbat s nimi siel von. Chlapci by mi nevadili ako jeho kamosi. A samo o sebe by som mozno zvladla aj tu partiu. Keby tam neboli dievcata take co sa s nim kazda jedna v minulosti zriešila. A s jednu som poznala a viem ze spavala so zadanymi muzmi aj s takymi co mali rodinu a deti alebo s jednym aj ženatým. Sama sa mi s tym chválila. Pretoze v tom hladala urcite vzrusenie dostat niekoho koho by mozno nemala mat. A tie ostatne dievcata sa po nom tiez par krat lepili a tiez nemali problem zriesit zadanych. Bez akýchkoľvek výčitiek. Preto mi to prekazalo aj ked to bola partia z destva a mala by som to akceptovať. Pre toto teda najcastejsie vznikali hadky. Nevravim ze som svätá a ze som neprisla za ten cas do kontaktu so ziadnym chlapom a vsak hned ako som videla nejaky zaujem od podotykam nahodnych chlapov ale aj od starsich kamaratov ktory ma cez spravy volali na kavu hned som ich odpinkala. Bez vahania. Nikdy som s nikym nic nemala a ani ho nepodviedla. On mi tvrdi ze ani on mna. Je to mozno zvlastne ale verim mu. V tomto. Cele leto sme strávili spolu lebo siel za mnou sem na brigádu kde byvam ja aby sme boli viac spolu. Co som si vazila. Lenze potom sa mal vrátiť na internát chodil totiž na vysoku skolu zacinal druhy rok. A tam sa zmenil. Ako sa odtiaľ vratil zacal byt velmi paranoidny najskor ze mi hocikedy zavolal a kontroval byt cez video chat. Az toto nikdy nerobil. Skoncil v nemocnici najskor len ambulantne lebo mal pocit ze zomiera a ze kazdy ide proti nemu. Potom k nim domov raz isla sanitka ale nechali ho aj tak doma. Len mu dali lieky na upokojenie. Najskor mi vravel ze mu dal kamarat na tom internate nejaky vitamin a ze si urcite veci nepamätá ze to mohla byt daka droga. Hned zo skoly odisiel ale po case to popieral ze asi sa len zmylil. Podla mna sa na tom internate stalo nieco zle. Ale to je len moja nepodlozena predtucha. Jeho rodicia ma videli raz v živote ale nemali ma radi a nahovarali ma proti nemu. Viem ze ho maju radi. Ale on sa im aj bal povedat ze som az tak z daleka. Klamal im o tom odkiaľ som. Co zistili ked som bola u nich. Ten jeden raz. A stale ho odo mna odhovarali lebo ma odsudili z jedneho stretnutia a na zaklade coho to ani neviem lebo najskor do mna liali alkohol a potom im vadilo ze som to prehnala s alkoholom, islo totiz o svadbu a podotykam kazdy to tam prehnal, jasne nemala som tak pit ale ako vravim stale ma niekto z jeho rodiny nukal tak ze ked som povedala ze asi uz dost tak oni ze daj si daj si a uz dolievali a najviac im vadilo ze ked ma uz takto opili tak v tom stave som si naliala sama stamprlik podotykam uz som vdaka nim bol dost opita . On bol u mojich rodicov 2 mesiace skoro stale a prijali ho mali ho radi lebo som ho mala ja a ked sa tiez nechoval vzdy idealne a videli to nikdy nic nepovedali lebo vedeli ze ho milujem. Ja si myslim ze jeho rodicia kedze su z domu a maju statky a chovaju kadejake zvieratka tak preto nechceli nech ho taham od nich. Pretože chcel so mnou začať žiť. Aspon to mi tvrdil. Ze chce skusit garzonku a od jeho rodicov sa oslobodiť. No ale nakoniec ako sa teraz vratil z internatu bol iny a lahko manipulovatelny skoncil na psychiatri z vlastného rozhodnutia kde ho ale dokopy nedali len mu predpisali dake lieky. Stale sa mi viac vzdaloval. A dovtedy mi stale tvrdil ze ma miluje a vsetko a furt sa chcel aj obimat bol ten typ na obimanie a travit so mnou kazdu volnu chvíľu. Zistili mu pociatocnu schyzofreniu alebo cosi take lebo ani to mi nechcel povedať co mu je. A mne svoj stav začal davat za vinu lebo zrejme to rodicia vyuzili a huckali ho proti mne. Chcela som za nim prist a napisal ze nasim sa to nepaci. Tak vravim vezmem hotel. Zvykli sme si aj ten niekedy bravat a on ze sa nato necíti ze ma strach z ľudí. Nedaval mi uz najavo ze som pre neho atraktivna ako keby ani city... A stale mi pisal ze najskor chce zostat kamarát alebo ze ma stale lubi len si to nechce priznat, potom ze je zmateny ze ma stale uzkost a strach, a pisat si ze si chce stále ale potom ma blokol ze potrebuje pauzu zo socialnych sieti. A chvilu tvridil ze sa rozisiel kvoli mame lebo mu povedala ze ako sa ma vyliečiť keď je na mna naviazaný. Ako keby sam nevedel co chce. Ja neviem co si mysliet. Este aj po tom intraku bol chvíľu taky ako vzdy normalny aspon to tak posobilo ze bud je alebo sa snažil byt ale ako sa vrátil k rodicom domov a bol s nimi stale do toho ta psychika uplne ma odpisal aj ked som pri nou chcela stale stat ako predtým. Neviem co si o tom myslieť. Pisal aj ze mozno sa este dame dokopy len ze potrebuje teraz pauzu od vsetkeho. Pisal ze by sa najradsej nerozisiel tak sme to chceliskúsiť znova ale nakoniec si to znova rozmyslel ze nevie či ma stale tak lubi hoci predtym v tomto nikdy nevahal. Neviem sa s tým zmieriť a neviem čo si mysliet. Treba vsak aj zmierit ze som sa vela stahovala a najskor za mnou chodil na jedno miesto potom na druhe a nakoniec som skoncila v Ba. Ale to bolo z dovodov ze som nemala na vyber v tu chvíľu. A nikdy mi nepovedal ze mu to dako vadi rad cestoval. Ale teraz uz nevie vyjst ani z domu. Navyse som tam mala byt len na rok a to sme si vraveli ze zvládneme a potom uz pojdeme zit spolu a prve mesiace to aj boli super aj ked bol u mna len vravim intrak jeho rodicia psychicke problemy a slo to.