Prechovávanie tichých citov: Ako sa s tým vyrovnať?
Prechovavali ste niekedy k niekomu city v tichosti? Mesiace, alebo aj roky. Ako ste sa s niecim takym vysporiadali? Alebo ste sa s tym naucili zit? Zial zivotne okolnosti su ake su a bolo by odo mna sebecke priat si aby tomu bolo inak. Nikdy som sa preto nepriznala a ani to nemam v plane. Ostava mi preto len nejako sa s tym vysporiadat. Zial nezda sa ze by to casom slablo, a ja uz neviem kudy kam. Uz je to par mesiacov a to ze poslednu dobu nie sme v kontakte tomu vobec nepomaha. Nie som tym ktory sa lahko zalubi alebo naviaze na niekoho, navyse to prislo uplne necakane a neplanovane. Pred chvilou som sa rozplakala pri veceri...
Pár mesiacov?...to je nič...deje sa take aj roky
Pár mesiacov?...to je nič...deje sa take aj roky
@anonym_121846 Roky???To už je na psychiatra, či?
@anonym_autor Myslím, že aspoň polovica zažila platonickú lásku. Ale tiež si myslím, s odstupom času, že človek si rád platonicky toho druhého idealizuje. Aspoň ja som po rokoch rada, že ostalo iba u platonickej lásky. Navyše, píšeš, že nie ste veľmi v kontakte, podľa mňa u teba pracuje viac fantázia, nie racio.
Tiez sa mi paci jedna osoba ktoru poznam roky a jedneho dna ma pri kontakte s nim trafili do brucha motiky. Vysla som z miestnosti a vravim si " to co bolo" nikdy mu to nepoviem ani nikomu lebo je mi to hrozne trapne, ale zase nie az tak ze by som plakala. Proste rozumovo to mam vyriesene.
pár mesiacov je ešte Ok, ale roky?
Áno, roky. Chápem ťa.
@anonym_autor
Prečo nie ste v kontakte ? Záleží aj, či to je neopätovaná láska, alebo zakázané ovocie ako už bolo uvedené hore ? Čo je dôvodom.,.,
Predpokladám, že ma ženu s ktorou žijú dobre? Alebo ty máš manžela?
Niektoré lásky ostanú neopätované navždy, ale to je ok. Nemôžeme mať všetko. Možno by ti pomohlo si o tom pohovoriť s psychológom keď to ústi až do plaču
@anonym_autor
Prečo nie ste v kontakte ? Záleží aj, či to je neopätovaná láska, alebo zakázané ovocie ako už bolo uvedené hore ? Čo je dôvodom.,.,
@anonym_a1fa5c Ano, ma rodinu, ted zenu aj dieta. Spoznali sme sa vdaka spolocnemu konicku uz davnejsie, pred vyse rokom. Na zaciatku som.ho nevnimala nejako specialne, no casom sme boli dost casto v kontakte. Poslednu dobu som si vsak uvedomila ze to nie je zdrave uzdrziavat takyto kontakt, ked viem ze z mojej strany to uz nie je neutralne, a nechcem nieco sposobit, a teda som sa mu zacala vyhybat. Takto dobre som si rozumela v zivote len s jednym clovekom. Casto premyslam, ze keby boli okolnosti ine... ale nie su. A to je asi to co mi neda mi pokoja. Tak mi ostava len zabudnut, idealne sa uz nekontaktovat, ale casto nanho myslim a na debaty ktore sme mali. A vravim si ake je to cele hlupe 😄
Po par rokoch bude kľud. Pár mesiacov je ozaj málo. Takže áno, časom to prejde. Ja som bola raz tak, že dotyčný u nás ležal na oddelení 3 dni. A trvalo mi to 2 roky.
Neboj, ak Ti nie je súdený, prejde to a príde ešte niekto lepší. Ak Ti súdený je, vaše cesty sa spoja aj keď možno nie hneď. Skús ho vypustiť z hlavy, začni sa učiť niečo nové, nájdi si nejaké záľuby a čas všetko ukáže. Držím palce, aby sa to zlepšilo 🍀
Ale ano zazila som a trvalo to u mna 5 rokov, a nie som psycho.... Cas vsetko poriesil
Vieš, iné je byť milý ako priateľ a kolega, aj keď si s ním výborne rozumieš. A iné môže byť, keby si ho mala doma. Mozno je ako partner úplne naprd a nevyhovovali by ste si. To sú len tvoje romantické a skreslené predstavy, čo by bolo, keby bolo. Netráp sa zbytočne nad niečim, co nevieš ovplyvniť a vlastne ani nevieš aky by bol výsledok.
Nie som az taka mlada, ak by niekto chcel napisat ze vekom ma to prejde.