Prečo je dnes ťažké udržať kamarátstva?
Ahojte, možno je to moja vina, to neviem. Ale posledné roky som prišla o všetky kamošky. Chapem, že majú vlastné životy a problémy. Vždy som bola ja tá, ktorá sa prvá ozvala aj pomohla. Naposledy som mala jednu kamarátku, pred rokom sme sa náhodou stretli v meste aj s jej priateľom tak ma hned zavolali posedieť. Pokecali sme a odvtedy sa neozvala. Tento rok som jej vo februári písala ako sa má a doteraz neodpisala. Na socialnych sietach je pritom aktívna. V práci rovnako som mala 2 dobré kolegyne, ktoré mi hovorili aj osobné veci. Dokonca som jednej pomáhala keď chytala úzkosti v práci. Druhú som si v konflikte s inym oddelením jedina zastala, ešte som jej aj doma písala ako sa cíti. Bola rada, že som sa jedina ozvala. No a po polroku sa somnou ani jedna nebaví. Teda jedna ma poza chrbat ohovára a druha mi dala ghosting v realnom živote lebo sa ani nepozdraví ani nič. Ja neviem je táto doba divná? Pride mi, že väčsinou ma ľudia časom sklamú a už ani nemam chuť budovať priatelstva a to pritom nemam ani 30.
@anonym_autor netráp sa. Život je dynamický, menia sa ľudia, okolnosti. Myslím si, že každá/ý sme zažili podobné. Nauč sa žiť sama so sebou, aby tebe bolo dobre. Jediný človek s ktorým budeš musieť byť až do konca, si TY sama 🤷♀️
@anonym_autor pomaly sa presuvame do virtualneho sveta (chcej-nechcej). Fyzicke vztahy su na ustupe. Zostavaju (mozno) uz len rodinne/partnerske/rodicovske vztahy a spolocne konicky / volnocasove aktivity, ale [aj] tam je vela ludi nekompatibilnych navzajom.
Aj mňa mrzí, že sme sa po škole s viacerými ľuďmi odlúčili. Ale snažím sa to brať tak, že som rada, že sme vôbec istú časť cesty kráčali spolu.
@anonym_autor neviem neviem, ci iba "dnes" je to tazke... ked sa pozriem na to ake "kamaratstva" maju a mali moji rodicia a stari rodicia
po 30ke, po 40ke... dvoch, troch priatelov z vysokej skoly, stretko raz za rok.
Babka jedna udrziavala dobre vztahy so susedami a byvalymi kolegynami asi aj preto, ze v malickom meste, ale druha na dedine takmer vobec,
ziadne priatelstva.
Jedna vec su tie povinnosti, ano. Ludia maju deti, vnucata a finacnu zataz.
Druha vec je energia. Ludia nevladzu tolko ako pred 30kou, radsej si lahnu doma a pozeraju na socialnu siet,
a pred 100 rokmi to iste , len pozerali do kozubu alebo na pekne stromy vonku.
Tretia vec je kriza stredneho veku. Ludia po 30ke niekedy zazivaju prve soky, ak mali mladost lahku a detstvo pekne.
Zrazu im viac ludi v rodine umiera, ochorie... Zrazu rozumeju politike a realite politiky, ake je to depresivne... Zrazu vidia rozvody rovesnikov, alebo sami maju krizu v manzelstve...
Zrazu pri tom vsetkom nevedia poriadne venovat energiu a cas kamaratstvam.
Nie je to tak, ze by neocenili, ze ty pomozes, alebo ze chces ist na kavu, ale skor, ze sa uplne topia v svojich veciach, a kamaratka pride na mysel az posledna.
Nie je to zdrave - priatelstvo ma hodnotu v KAZDOM veku a v dospelosti moze byt ovela hlbsie, krajsie, nez zamlada, ale chce to viac
prace na sebe samom.
Ty vyuzi cas na seba, spoznavanie seba a ucenie sa ako mat seba rada. Ludia, ktori vedia, ze si im ponukla priatelstvo,
si spomenu ked budu vladat, a ocenia ta, ak sami stoja za to.
Tiež si to všímam a je to veľmi zvláštne. Ja som šťastná za svoju rodinu, trávime spolu veľa času, ale človek by občas rád niekam s kamarátmi, ale čo keď nikto nemá čas.
Je to takáto doba. Ja som už prestala sa ozvať prvá.