Prečo nám chýbajú toxické vzťahy?
A zlý človek? Nemyslím tým priamo fyzické ublíženie.. Ale tak že taký partner ktorý nebol moc pozorný , dobrý.. iným ženám dával viac pozornosti a asi aj iných vecí🙂.
Áno nájdi si kamošky, hobby, blabla. Mám. Všetkého veľa, predsa je tam miesto na chýbanie tejto osoby. Viete mi to niekto zdôvodniť? Lebo ja nerozumiem.
Lebo viem že to pravá láska nebola, a viem že takto dobrý vzťah nevyzerá, mala by som byť rada že to skončilo, ale predsa mi to chýba. :(
Mám 27…
Zamyslel sa niekto prečo je tu veľa rozvodov a zlých vzťahov?Mali by všetci prejsť na vegetariánsku stravu.Menej zlej karmy.A samozrejme správne myslenie.Pretože čo ješ a ako myslíš, tým si.
Lebo máš nízke sebavedomie a nevieš existovať sama .
Je to psychická závislosť. Ako keď bola uveznena napr Nataša Kapusch. Človek sa stane závislým na malých prejavoch lásky, ktoré výženú hormóny šťastia do obludnych výšok, aj keď len na chvíľu. Je to ako dat si dávku. Ďalšia vec je hodnota samého seba, ak sa to opakuje, od chýbajúcej lásky v detstve, az po to, že ak sa tento kvôli mne zmení, znamená to, že som hodnotná. Si narkomanka?Asi nie, ale co si myslíš o takých ľuďoch?Ono im to chyba dlho aj keď sa s tým rozhodnú seknúť. Pretože je to forma závislosti. Pouč sa, čo si budeš všímať a už nikdy nebudeš tolerovať a čakať, že sa zmení. Daj svojmu telo čas, aby sa vylízalo zo závislosti na dopamíne, ktorý sa Ti podvedome spája s ním. Ideálne by bolo môcť sa s niekym stretnúť, keď je ťažko, vyrozprávať sa. Čas lieči. Ja viem, že to znie ako klišé, ktoré ide na nervy, ale je to pravda.
@anonymnyuzivatel Som na veg. strave od 15 rokov. Papam aj zelene potraviny, riadim sa pravidlom 80-20. Sportujem, mam ukazkove vysledky, dokonca obmedzujem mliecne vyrobky na minimum. Este nieco?
@enmery To je pekny komentar. Dakujem
určite mi nechýba môj ex.Nie som zúfalec
Aky bol tvoj vztah s rodicmi v detstve?
Prečo obmedzuješ mliečne výrobky?Dojením sa krave nič nestane.To je tvoja podmienenosť.
Aj kresťania majú podmienenosť a to,že zvieratá sú tu nato ,aby sa jedli.
Volá sa to spomienkový optimizmus 🙂 a je to len ďalšia porozchodová fáza