Prečo sa zaľúbime do nevhodných ľudí?

Chémia!!!!

Alebo fyzika 😀

@bublinka1426
@minenkak neviem, nevidím ho často. Ale takto zhlúpnuť, najprv som si ten pocit užívala, že veď rýchlo prejde, ale už ma to otravuje.

nuz stava sa 🙂

Zaľúbená byť môžeš, ale to ostatné píšeš len preto, lebo sa za to hanbiš, aspoň taký pocit z toho mám...

@dadka1997 áno, to máš pravdu, že sa za to hanbím. Ale naozaj racionálne vzaté by sme nikdy nemohli fungovať spolu.

Ak viem, že by som s niekým nemohla byť spolu,lebo sa mi na ňom niečo nepáči, tak nemôžem byť do neho zamilovaná..mne sa toto vylučuje

@marcellka32 práve takto som to celý život mala, rozumiem, presne, čo máš na mysli. O to viac ma toto celé udivuje a rozmýšľam prečo.

toto chcem vedieť aj ja ako ked odhalia kamen mudrcov vždy sa zamilujem do vyzoru, absolutne povahu nepoznam, všetci sa čuduju, že najprv musiš vedieť o nom všetko..prd makovy, to je prve, čo prebleskne hlavou, to čaro, to by ma zaujimalo, že kto to riadi a ako je možne, že vždy sa mi pači taki zvlaštni muži a tiež by ma zaujimalo, komu som ja padla do oka, ale to sa ti nikto neprizna, že po tebe pokukuje
toto tajomstvo ostane predo mnou navždy skryte

Aj to si nahovaraš sama, ak by som s niekym nemohla byť, tak nie som do neho zamilovana, to sa nedá.. čiže predstavy mas, hanbiš sa skrz okolia, a vyhovaraš si to sama, ako sa hovori boj srdce hovorí niečo iné, hlava niečo ine...
Skus napísať ako ten človek vyzerá a ako sa oblieka

Ja som kdesi čítala, že keď sa nám niekto nevysvetliteľne páči, už sme sa s daným človekom stretli v minulom živote.
(Nikto z vás tomu nemusí veriť, nepresviedčam vás, tak si, prosím, odpustite hlúpe komentáre)

Do mňa sa raz zahľadel asi najserióznejší človek, akého poznám. Veľmi slušný, distingvovaný. Bol vo veku môjho otca dokonca. Mne to prišlo milé, vôbec nemal úchylné reči, len bol proste rozžiarený, keď ma zbadal, časom som si začala všímať, že sa rád objaví tam, kde ma môže stretnúť, bol rád keď sa mi prihovoril a ešte radšej, keď som mu odpovedala. Pred tým ako odišiel mi povedal také veci, z ktorých som pochopila, že nemá už čo stratiť, pre neho som bola platonická láska a bol si vedomý toho, že sme od seba veľmi vzdialení - vekovo, aj že sme obaja v manželstvách. Keď sa so mnou prišiel rozlúčiť, mal veľký smútok v očiach, formálne mi podal ruku a povedal mi iba drž sa. Odvtedy som ho nevidela. Ale často na neho spomínam. To bol človek, ktorý by dal za chvíľu so mnou prvé aj posledné.

@petronela1985 presne to som zažil veľmi nedávno. Len ja som ten muž (neviem či najserióznejší, to nech posúdia iní 😀). Tiež by som dal prvé a posledné a objavil som v sebe nadania, o ktorých som dovtedy nevedel 🙂Je to však veľmi ťažké, keď musíš takú lásku vymazať zo srdca. Vskutku najväčšia bolesť, keď sa dvaja nestretnú v správnom čase a priestore...

@mojemenonikto a vieš čo je na tom zaujímavé? Keď odišiel, tak mi začal chýbať. Nie ako muž, ale to celé okolo. Zrazu ho už nestretávam, je to definitívne. Viem, že nikdy sa už so mnou neskontaktuje. Podľa mňa spravil to, čo mohol v rámci všetkých svojich racionálnych možností - naučil sa s tým žiť. Ako sa ti podarilo tú ženu vymazať zo srdca? Pochopiť, že tam nie je perspektíva?

@petronela1985 Ešte na to pracujem... myslím na tom vymazávaní. Nepovedal som si, že tam nie je perspektíva, to nejde keď niekoho miluješ. Žiješ v krásnych predstavách. Skôr to bolo o tom, že som sa rozhodol zatiahnuť ručnú brzdu, lebo som sa prepadával hlbšie a hlbšie a bojím sa aby som neurobil nejakú hlúposť. Je to o to ťažšie, že sa ešte stretávame. A je to ťažké aj pre ňu, vidím to. Ten tvoj odišiel možno práve kvôli tebe. Neviem, možno aj ja to tak urobím.

@mojemenonikto vieš čo, v našom prípade to bolo tak, že si tým svojim, ale fakt na úrovni, jemným flirtom zavaril sám. Lebo prešiel do roviny, keď ma začal vyhľadávať. Vždy nenápadne, objavil sa tam, kde som bola ja. Potom som si všimla zmeny v jeho správaní, výraze. Proste, to už bolo evidentné. Až nevedel preklenúť tu hranicu... Že bol strašne rád, keď ma videl a to boli fakt že pár vetové rozhovory, ja som to nechcela v ňom živiť ale keď videl, že končím, odchádzam mojim smerom, zostal strašne smutný a pozeral za mnou. Myslím, že áno, odišiel kvôli mne, sčasti určite. Mal pár mesiacov do riadneho dôchodku.

@mojemenonikto ale vieš čo by ma ešte zaujímalo? Či si tým odchodom vlastne pomohol. Či prestal na mňa myslieť. Lebo myslím, ak je to naozaj úprimné, z tvojej strany, tak to nie je len tak, že zíde z očí, zíde z mysle. A keď myslíš, že je to pre ženu tiež ťažké, tak si neuvažoval, že jej to povieš? Nemá to význam?

@petronela1985 Tak ja mám do dôchodku ešte ďaleko 🙂 Ja som tiež začal vyhľadávať jej blízkosť, veď to je normálne keď niekoho miluješ, nie? Tá moja to vie, otvorene sme sa o tom porozprávali. A myslím, že to iskrilo obojstranne. Lenže potom prišla na rad racionálna stránka veci a bolo zle. Obaja sme zadaní a tiež by mohla byť mojou dcérou. Nikdy sme tak neprekročili tú pomyselnú hranicu platonickej lásky. Ale myslím že nám bolo obom spolu veľmi dobre, keď sme boli sami a rozprávali sme sa. Alebo keď sme si písali. Povedali sme si o sebe také veci, že nikto iný to o nás nevie. Neviem, možno keby som ešte aktívnejší, tak by časom neodolala. Ale keby sa to stalo, dotklo by sa to životov viacerých ľudí okolo nás a nie všetci by boli tí šťastní. A tak som si povedal, že budem ten rozumnejší 😉 Teraz sa snažím minimalizovať kontakt a vidím, že aj ona je z toho smutná. To ma ničí ešte viac.

A ten tvoj či si pomohol? Neviem, treba veriť že áno. Ja si stále myslím, že čas veľa vecí vyrieši. Áno zíde z očí, zíde z mysle. Asi nie úplne, určite na teba spomína, veď aj ty naňho a to ste spolu neboli ani tak ďaleko ako my. Ja som tej mojej povedal, že navždy jej bude patriť časť môjho srdca, budem mať pre ňu slabosť. A budem s láskou spomínať. A možno je to takto lepšie keď ti zostane krásna spomienka, ako keby sme naozaj vpadli do vzťahu a rozbombardovali by sme si aktuálne životy. A ten vzťah by vlastne práve kvôli takým rozdielom nemusel vôbec vyjsť a tá bolesť by bola potom oveľa horšia. Takto ešte stále môžem v srdci živiť maličkú nádej, že čo keď to raz napokon aj vyjde 🙂

@mojemenonikto veľmi by som ti želala, aby vám to vyšlo. Lebo vy sa asi ľúbite vzájomne a už ani nie platonicky, máte pekný príbeh 😊 nikdy nevieš, možno sa vám vzťahy rozpadnú nie práve vašim pričinením a potom môžete byť spolu ❤️ ja si vravím a to my sme sa nikde nedostali 😅 ale možno sa stretneme v budúcom živote, ak niečo také existuje, a tam možno budeme spolu. V inom čase a priestore. Lebo jedno je isté, že nám na sebe záležalo. Len teda my sme to neposúvali a neživili. A vek nerieš, ja myslím, že keď máš byť s ňou, tak budeš. Veľmi držím palce, aby vám to raz vyšlo a keby aj nie, nech vyjdete s čo najmenšou ujmou ✊

@petronela1985 Si zlatá, ďakujem ❤️