Prečo životné zmeny neprinášajú šťastie?
Ahojte, mali alebo máte to niektorá tak, že to čo v živote máte tak by ste mali byť spokojné ale nie je to tak…mám priateľa, práca ujde, nedávno sme sa presťahovali to bola celkom veľká zmena pre mňa, koníčky mám len ma to už nebaví tak ako taký rok dozadu, o rannom vstávaní ani nevravím…ale proste mala by som byť šťastná skrz to čo mám ale nie som, nemám akosi chuť do života, som dost perfekcionista, taky otrok času, deptá ma to, neviem si ten život poriadne užiť, nebola som takáto, moj priatel je pozitívny človek ale ja mám pocit že to ťahám dolu, len sa nedokazem pretvarovat, ja keď vidim že on je vo vztahu somnou rád a ja si pripadám z toho zivota taka nestastna, nieco mi akoby chyba a ja proste neviem čo to je
@roja01 ja sa o toto všetko snažím ale niečo ma brzdí nevydrží mi to dlho…vážne to taký rok dozadu bolo ešte vsetko v pohode
Prekonaj sa. Zivot prezity v stasti je kratky, ale ten prezity v smutku a depresii je nie len dlhy, ale aj tazky.
Pustaj si peknu a veselu hudbu, smej sa, citaj pekne pribehy, pomahaj druhym, miluj ludi a zabudnes na vlastne trapenia. Skus, snaz sa.
Ja by som skôr povedala (zo svojej skúsenosti, bola som v podobnom stave): zamysli sa a odpovedz si úprimne: Po čom túžiš? Veľa dobrého máš, ale je ešte niečo na čom ti záleží a nemáš to? Aký život chceš žiť? Ako sa líši od toho, čo žiješ? Čo sa s tým dá robiť?
Z mojej skúsenosti depresívne pocity mi prichádzali keď navonok boli veci v poriadku ale niečo dôleźité som nemala a nevidela som perspektívu, ako to zmeniť. Ak také nieço u seba objavíš tak hurá! Uvedomenie si je prvým krokom na ceste ku zmene.
U mňa osobne, jednými z najupokojujúcejších momentov boli situácie, keď som bol medzi plus mínus mne vekovo podobnými veriacimi ľuďmi... cítil som sa medzi nimi dobre, videl v nich inšpiráciu a aj motiváciu byť ako oni... žiť tak, aby mi svedomie nevyčítalo nesprávne veci, ktoré som urobil, dať to do poriadku, žiť zmierený s Bohom, dodržiavať Jeho pravidlá, žiť vnútornú slobodu, žiť dobrý život.
Človek ak aj niečo materiálne má, tak to nestačí, pretože človek je aj duchovná bytosť. Ak má priateľov, partnera, tiež to nestačí. Je v nás hlad po niečom (Niekom) väčšom, intímnejšom, nekonečnom. Tá vyrušujúca diera v našom vnútri má tvar nekonečného Boha... žiadny priateľ, priateľka, drahé auto, koníček a pod. ju nezaplní, nemá ten potenciál. Veď si len zoberte, že ak zistíte, že váš partner vás považuje za zmysel svojho života atď., tak sa asi aj naplašíte, pretože viete, že nie ste schopný takú úlohu zastávať, že ste len človek.
Nechcem nikoho týmto príspevkom naštvať ani sa hádať o pravdu, človek na to asi musí (s Božou pomocou 🙂 ) prísť.
Autorka, držím palce, nech ten jediný Zmysel nájdeš.
Mozno zaciatok depresie a cim viac budes podliehat tymto negativnym pocitom, tym sa to moze zhorsovat. Skus si hladat konicky, radosti a priatelov. Zacni sa usmievat a bud laskava, snaz sa prehodit vyhybku v tvojom smerovani. Pokus sa vsetky neradostne myslienky ignorovat.