Problémy s rodičmi
Ahojte, prišla som si po Vaše konštruktívne názory. Nejak podvedome ma stále trápia určité veci z mojej puberty. Som z rodiny, kde sa rodičia v mojich 13 začali rozvádzať a handrkovali sa x rokov, žili oddelene až sa nakoniec nerozviedli. Od 13-19 sa o mňa ako o dieťa nejak nezaujímali, ak nerátame otázku čo v škole, a odviezli ma ráno do školy, kedže sme bývali dalej a mali to po ceste. Počas tohto obdobia mi dosť poubližovali obe strany, a huckali ma jeden proti druhému. Ja som veľmi citlivý človek a my sme sa vlastne nikdy nerozprávali a my sa ako keby nepoznáme. Oni nevedia o mne o mojom súkromí absolútne nič. Ja som sa napríklad s mojou mamou nikdy nerozprávala o inej téme ako škola alebo fitko a aj to pár vetami, ani sme spolu nikdy netrávili čas a nerozprávali sa nejak hlbšie. Ona mala vždy svoju prácu, svoj pilates a svoje kamošky. Ja som sa jej po čase začala aj vyhýbať, pretože ona mala o mne nejakú predstavu, ktorú ma nutila napĺňať a bolo to úplne opak toho čo chcem ja a to mi roky vyčítala.. S otcom mám veľmi podobný vzťah, až na to že on ma vždy odbavil peniazmi nech si idem niečo kúpiť alebo nech idem niekam do kina. Akákoľvek diskusia na túto tému skončila obrovskou hádkou, že som nevďačná a že to tak nebolo a podobne ... Sebareflexia 0.. Ja sa cítim ako keby som nebola ľubená.. Zvyknem nad týmto rozmýšlať tak raz za dva týždne... Nejaké typy ako sa cítiť lepšie?
Minulost ovplyvnuje pritomnost a je normalne, ze sa k nej mysel vracia.
Daj si vsak povolenie odosobnit sa od ich spravania, zabudnut, nechat to ist. Ich neschopnost prejavit lasku a zaujem neznamena, ze si menej hodna lasky. Niekedy rodicia nevedia davat emocionalnu podporu, pretoze ju sami nikdy nedostali. Nie je to ospravedlnenie, ale vysvetlenie. ♥
@jennky13 len ako im odpustiť?
Odpustenie je proces, ktorý môže trvať roky. Aj keď sa rozhodneš odpustiť, tie emócie sa len tak nestratia, dôležité je s tým pracovať. Môže ti pomôcť napríklad terapia. Ja som bola v podobnej situácii ako ty, iba s tým rozdielom, že s nami otec nežil nikdy. S mamou som sa v živote nejako normálnr nerozprávala. Ona o mne nevie nič. Vôbec ma nepozná, nevie, čo mám rada, čo ma baví, čo ma teší. Celé moje detstvo len zháňala peniaze, aby sme prežili (to ci cením). Keď som mala 15 rokov, odišla pracovať do zabraničia, ja som ostala doma a mamu som si videla raz za 2-3 týždne. Veľmi blbé. Ona to spätne hodnotí tak, že bolo nám treba peniaze, tak šla za lepšou prácou, ja som to dlho videla tak, že v tom období som definitívne stratila mamu a ostala odkázaná sama na seba. Roky som sa tým celým trápila, ale s pribúdajúcim vekom a skúsenosťami som to začala prehodnocovať. Moja mama pochádzala z hroznej rodiny. Ona celý život tvrdí, že ju nikto v tej rodine nemal rád a len ju trpeli. Aj tehotná ostala preto, lebo ju mama vyhodila z domu a ona šla pracovať ako nejaká pomocná sila kdesi ďaleko. No strašné!!! V konečnom dôsledku mi jej je ľúto. Ona nemala a nemá kapacitu na nejaké emočné prežívanie. Mama je hrozne tvrdý človek. Ani objatia, milé slová, povzbudenie, ona to nevie. Nikdy to nedostala, nevie to dať. Teraz to už chápem. A s pochopením prišlo aj to odpustenie. Mama si všetko kompenzuje na mojich deťoch. Veľmi pekne sa k nim správa, hrá sa s nimi, venuje sa im. Inak, všimla som si, že je veľmi talentovaná. Krásne kreslí. Všimla som si to, keď kreslila s mojimi deťmi. So mnou si nikdy nelreslila. Ale nikdy ju v tom nikto nepodporoval, čo ma mrzí. Z hnevu, ktorý som voči nej prechovávala ostala akási ľútosť a pocchopenie. Keď pochopíš tvojich rodičov, možno zmeníš pohľad na nich.
Odpustenie začína v hlave. Neskôr prejde do srdca. A čakám ešte na skutky. ;)
@yoxinka ty si to tak krasne opisala a vysvetlila, ze som mala az slzy v ociach.
autorka, tym, ze ty nad tym rozmyslas, tak mas sancu to zmenit pre svoje deti. Byt tym pritomnym rodicom, nielen fyzicky, ale aj duševne pre svoje deti. Ber to ako dar, ze ty zmenis nejaky vzorec spravania sa vo vasej rodine.
A ak sa velmi trapis, tak skus nejaku terapiu, psychologa, knaza, len tak sa vyrozpravat niekomu
@zuzana76 Presne!!! Ja neviem zmeniť minulosť ani moju mamu. Viem ovplyvňovať seba a viem zmeniť trajektóriu života mojich detí. Až po moju mamu to v tej rodine bolo fakt peklíčko. Mamina mama mala tiež strašný život. Ja som od detstva cítila, akoby som nejaká iná, akoby tam nepatrím alebo čo. To boli zjavne gény môjho otca, s ktorým som sa ako dospelá párkrát stretla, porozprávali sme sa a mnohé zo svojich vlastností som videla práve v ňom. Šla som úplne inou cestou ako ktokoľvek v maminej rodine a ja jediná som sa dokázala z toho prostredia totálne vymaniť. Mám skvelého manžela, jeho rodina sa mi stala rodinou. Ale teda, bolo to hoooooodne práce ešte, kým som sa úplne uvedomila a dala si to celé v hlave doporiadku. Fakt je, že žiť nenávisťou, zlobou, obviňovaním je straaaašne vyčerpávajúce. Láska je cesta. Znie to trochu hippie, ale … je to proste tak ✌️. A čokoľvek, čo človeka bude viesť cestou lásky, treba využiť … môže to byť terapia, priatelia, dobré vzťahy, viera v Boha, viera v hocičo … tú cestu si musí každý nájsť svoju ❤️.
rodicom potrebujes odpustit, urobit hrubu ciaru za tym co bolo a zacat zit teraz pre lepsiu buducnost. Tym, ze dokola budes o sebe rozmyslat ako ti bolo ublizene , tak zahorknes a nikdy nebudes tym, cim by si mohla byt .
Nechaj rodicov a ty zi svoj zivot.