Rozchod po 6 rokoch kvôli jeho opakovanej nevere
Dali sme sa dokopy keď som mala 19, on 25. Väčšinu toho času sme spolu žili v jednej domácnosti. Teraz mám 28, on 33, a sú tomu tri roky, odkedy som od neho odišla.
Detstvo som nemala bohvieaké, matka bola alkoholička v najhoršom štádiu, otec zasvätil svoj život jej životu, a snahou zachrániť ju. Väčšinu detstva a puberty som /ako to už v toxickom prostredí býva/ sa musela podriaďovať aktuálnej situácii doma, znášať urážky a obvinenia, a sledovať matkin život na dne a jej tyraniu voči otcovi. Sebaúcte som sa teda nemala odkiaľ naučiť, definovaniu vlastných hraníc takisto, a vzorce o tom, ako vyzerá funkčný vzťah boli takisto pokrivené. Na protest tomu všetkému som pokračovala v ceste mojej matky, väčšinu puberty som strávila vonku uličnými alko/trávoradovánkami, vyskúšala kopu drog, istý čas, síce len rekreačne, ale predsa fičala na pervitíne. Moja geneticka informácia ma zrejme ale nepredurčila dopadnúť horšie, navyše v naozaj rannom detstve sa vraj o mňa mamina starala príkladne - a tak z toho kolotoču som včas vyskočila odchodom do iného mesta na Vysokú školu, kde sme síce taktiež vyvádzali, no nie v rovine tvrdých drog, a hlavne vymenila som kamarátov narkomanov za kamarátov rovnakej vekovej kategórie, ktorí majú hlavne nejaký smer - prispôsobila som sa, našla som si ciele a záľuby aj ja, zistila som že som celkom šikovná a veci sa začali meniť k lepšiemu. 3 mesiace po príchode na výšku som spoznala človeka, o ktorom píšem vyššie. Bol úplnym opakom mňa, pochádzal z funkčnej, veľkej a bohatej rodiny, bol extrémne snaživý a ambiciózny, zvládal obrovské množstvo vecí v krátkom čase. Vedel sa nadchnúť pre veci, tak silno ako malé dieťa, mal otvorenú myseľ, nič nebolo pre neho prekážkou. Bol všetkým, čím som chcela byť ja. Nechala som sa ním viesť a inšpirovať, darilo sa mi, nezvdávala som sa. Naučil ma tomu, čo v mojej duševnej výbave chýbalo. Na oplátku som ho ja učila tomu, čo chýbalo jemu - empatii k luďom, úcte k ženám. Bola som pri ňom keď bolo ťažko, pomáhala mu keď podnikal, bola pri ňom keď prišiel o peniaze, rešpektovala že prvé roky na mňa nemal veľa času, pretože sa venoval kariére, prípadne zčasu na čas odišiel na mesiac-dva-tri na služobné cesty. Zažili sme ale aj veľa srandy, boli sme taký odviazaný pár s ktorým bola vždy zábava a ľudia mali našu spoločnosť radi. Vzťah však išiel po sínusoide a bol ako tsunami, budovali sme ho znovu a znovu hoci vdiaľke sme vždy videli že sa blíži ďalšia vlna, ktorá to opäť celé zničí.
Celé to malo jeden háčik, bol extrémne egocentrický. Podvádzal ma prakticky možno 4-5 rokov vzťahu (možno aj potom, ale už to nebolo také očividné, takže možnože aj nie - alebo mi to už bolo jedno, neviem) , na mnohé podvody som prišla, k iným sa priznal, veľa krát išlo o sex, inokedy zase on-line virtuálne podvádzanie, sem tam to boli stále bokovky, inokedy jednorázovky, raz sa z toho vykľul dokonca aj vzťah (keď som na 1 mesiac odišla pracovať v lete do zahraničia), nakoniec som si však vyplakala jeho návrat ku mne. Taký istý bol aj na výške predtým ako sme sa spoznali (on školu skončil, ja začala), a ja som to vedela. Moje naučené vzorce z detstva ma však prenasledovali naďalej a ja som si to všetko nechala, mnoho krát ho ospravedlňovala, mnoho krát vinila seba, snažila sa ho zmeniť, myslela si že čím budem lepšia k nemu tým skôr docielim aby si ma začal vážiť, prípadne príjmala filozofiu že monogamia nejestvuje. Prijala som s otvorenou náručou rolu obete a jeho som povýšila na kata. V čase keď plakal a bolo mu to ľúto som do role obete zase stavala jeho. Pár krát sme sa rozišli (najdlhšie asi na pol roka) vtedy som spoznala chlapa, ktorý sa ku mne správal úžasne, prípadne aj takých, kde by to mohlo/nemuselo klapať, ale mňa to k nim neťahalo, vždy som sa vrátila k bývalému a k svojmu celoživotnému lifestyle obeť vs. kat.
Po 6 rokoch som od neho odišla, bolo to zdĺhave, dramatické, bolestivé, dlho bojoval, ja som dlho plakala. Mal odvtedy aj iné vzťahy - skôr bizarné, s prostitútkou,vydatou ženou, slobodnou matkou, aťd. Ja som mala dva, jeden trval rok a pol, druhý trvá rok (doteraz).
Dnes už on má malinké dieťa s holkou ktorú poznám (aj on ju predtým poznal, len bola vo vzťahu vtedy s jeho kamošom). Ľudia vravia že sa veľmi zmenil, ja v to dúfam, Dúfam že žena ktorá je pri ňom má pevne nastavené zdravé hranice, ktoré mu nikdy nedovolí prekračovať, a vychovajú dobrého človeka.
Posledný cca rok a pol mi ale strašne chýba. Myslím na neho každý deň, a mám pocit, akoby som mu nechala kus seba, ktorý už nikdy nenájdem. Často sa mi sníva, že sme sa stretli a hľadáme si cestu k sebe späť zatiaľ čo sa rozchádza so svojou terajšou priateľkou. V jednom sne som bola v ich dome a na poličkách boli zarámované moje fotky.
Hoci v realite mám dnes fajn život, pohodu, super platenú prácu, niekoľko pasívnych príjmov, pocestovaného kúsok sveta, a fajn a verného priateľa s ktorým žijem, a ktorý si má váži, mám pocit, že zo mňa vyfučal všetko ten drive, ten zápal pre veci a život, ktorý som kedysi mala, keď sme boli spolu (napriek tomu, že väčšinu času som sa odrážala z dna na vrchol a zase späť). Źe teraz len tak prežívam a plávam s prúdom. Už necítim ten hnev, ktorý ma roky zabíjal, neviním ho za nič, a viem, že odpoveď na to, prečo sa to dialo, musím hľadať v sebe, nie v ňom (pokiaĺ nechcem aby sa tieto situácie opakovali). Popritom spomínam na všetko, čo sme zažili, a niekedy sa sama divím, koľko okamihov, silných,všedných, dobrých aj zlých si vybavujem tak zreteľne, akoby sa znovu odohrávali. Nepremýšľam, čo by bolo, keby sa chce ku mne vrátiť - je to absurdná fikcia. Skôr sa strácam v tom, čo je to to, čo mi chýba. Je to on? Alebo je to to, kým som sa cítila byť, keď bol pri mne? Rada si prečítam akýkoľvek názor už či toho, kto to nikdy nezažil, alebo toho, kto to zažíval, zažíva práve teraz. Nebránim sa ani malému pokecu pre rozšírenie obzorov.
Ďakujem a prajem príjemné sviatky všetkým.
@bluka2 Veľmi pekne ďakujem za reakciu 🙂 ... No, teraz vidím ako hlúpo to vyznelo, samozrejme že vzťah so slobodným rodičom nie je bizardný, bizardný bol v tom kontexte ktorý sa týkal bývaleho, nakoľko išlo o 15 rokov staršiu ženu s 2 deťmi žijúcu každým víkendom na diskotékach. kde sa aj spoznali (ale to je asi teraz jedno, chcem tým len povedať, že nijak nedehonestujem slobodné matky)
yes, prečítala som to celé 😎 ale neviem ako s touto informáciou naložiť tak idem radšej spať..... možno len toľko - bolo koze dobre, išla sa na ľad šmýkať - bacha na to 😉
@andrea280160 Precitaj si svoj prispevok nezaineteresovanymi ocami, akoby si citala pribeh cudzej zeny... Myslim, ze ta spomienkovy optimizmus a chut vratit sa asi prejde... Ludia sa casom menia, ty si sa mozno zmenila (hlavne tvoja pamat vytesnila to horsie z vasho pribehu), on sa mozno zmenil, ale uz zije svoj zivot (otazka znie, ci sa ludia menia v zasadnych vztahovych veciach ako sklon k nevere)... Ako sa vravi, ze nevstupis dvakrat do tej istej rieky - no ta vasa spolocna bola mozno mocna ako nejaka Ganga, ale prave taka spinava... (PS. Mozno ta tvoj sucasny priatel svojou serioznostou aj nudi... tak sa skus opytat, ci je pre teba to prave orechove, aby si bola voci nemu aj sebe fer...). Pekne sviatocne dni 🙂
@andrea280160
V prvom rade ti musim povedat, ze velmi zaujimavo pises, mala som pocit akoby som citala knihu, musela som to docitat aj ked to bolo dlhe.
Ja si myslim ze on ako osoba ti nechyba (ako by ti mohol chybat niekto, kto ta cely vztah podvadzal, vedome ti ublizoval), ale chyba ti nieco, co si prezivala ked si bola s nim. Tazko povedat co to je, ale ak mavas tie sny, ja by som si nasla fakt dobreho psychologa a mozno by to vedel vysvetlit. Myslim ale ze to ma co to spolocne s tvojom detstvom.
Pekne sviatky prajem.
Myslím ze ste s priateľom dospelí do stereotypu a váš vzťah potrebuje oživenie ci nový impulz.... No pozor nato, aby si kvôli predstave o tom co by mohlo a nemuselo byť prídeš o to, čo reálne máš, lebo ty nie si zamilovaná aktuálne do reálnej bytosti ale do predstavy o ňom, o vašom vzťahu co by bolo keby..... A vôbec nemuselo byť. Ja by som na tvojom mieste viac pozornosti venovala človeku, ktorý si ta váži a je tu pre teba ako predstave, ktorá sa zakladá na vzdušných zámkoch, predstavách, lebo obaja ste už niekde inde a iní, no sú veci, ktoré sa nemenia a sú síce ľudia, ktorí potrebujú neustály adrenalín vo vzťahu a nové impulzy a pre nový exemplár vo výhľade opakovane riskujú, že stratia to, čo majú doma, lebo sú si tou/tým doma príliš istý, neriskoval by som. Lebo to je len predstava.... A veľký risk....
@andrea280160 80:20.
S byvalym si mala tych 20% prudko vzrusujucich, zijucich, vzlety a pady, sice ste jeden druheho inspirovali, ale zaroven ste sa nerespektovali, doplnali ste sa, ale do seba nezapadali, boli hodne odlisni. Vy ste neboli ako puzzle, vy ste boli skor na sposob Pygmaliona. On ta spoznal ako tu, co potiahol, vyformoval si ju do tvaru svojho (prijimala si jeho nazory). Tazko cakat, ze si ta potom bude vazit. Nebola si pre neho nikdy ta, ktora nakracala do jeho zivota ako osobnost. Bola si do velkej miery jeho dielo. Darmo vtedy cakat, ze raz v jeho ociach stupnes na jeho uroven, rovnocennost. Vzdy si bola kusok pod nim. A ty si to aj uznavala. Preto nemal problem ta podvadzat.
A ty si taky vztah prijimala, lebo bol odrazom toho, co si poznala, co ti bolo zname, naucene, blizke.
Vztah tvojho otca a matky, v obratenom garde. Bez alkoholu. Ale predsa to bolo o tom, ze prevazne on viedol, rozhodoval, udaval ton, intenzitu, hlbku, plytkost vasho vztahu, ty si prijimala a prisposobovala sa, aby vztah vydrzal a fungoval.
Teraz mas 80%, v podstate mas to, co vztah ma dat, tu stabilitu, atd, ibaze ty s tym nemas skusenost. Ty nevies, co s tym.
V podstate si do istej miery teraz v role, ktoru mal u vas tvoj ex. Mozes aj riadit, ak chces. Rozhodovat.
A mozno aj zacnes chapat, preco mal obcas pri tebe potrebu ist hladat nieco viac inde. Kym teba si nechaval ako stabilne, ochočene, vyformovane zazemie.
A to je ten okamih, ked si mas zacat uvedomivat, ze je to v tvojich rukach, co urobis. Ci budes posuvat hranice, skusat, co tvoj partner znesie, len aby si si dopriala okamihy emocii (co robil tvoj ex a teraz to mata teba: ze sa nudis, ze chces nejaky nahly vzlet a risk, aj za cenu padu).
Alebo si uvedomis tu zodpovednost za vas dvoch.
Doma tvoj otec a u exa ty, obaja ste casto cakali, co ten druhy. S cim pride, co bude. Ste nauceni hlavne reagovat na situaciu, nie ju nejak vytvarat.
Teraz mozes. Tak sa uc hladat v tom to kuzlo, ze mozes. Rozhodovat je niekedy ovela tazsie, ako sa naucit flexibilne reagovat a prisposobovat.
A opatrne, lebo od exa vies, ake je to zle na druhom brehu, ked si niekto zacne privelmi uzivat tu slobodu v rozhodovani (ako lahko sklzne k egocentrizmu).
Myslim, ze o ex snivas a vidis sa na fotkach u neho doma, lebo chces, aby si bola v jeho hlave (zivote) vo forme spomienky, ze si bola Niekto. Hodnotna, nezabudnutelna. Nie ze ho chces spat, realne do zivota, zas s nim zit. Ale chces sa nejak dozvediet, uistit, ze si pre neho dolezita sucast minulosti.
Mozno aj preto, ze k tej druhej (aspon z info, co mas) sa chova uplne inak ako k tebe. Akoby sam od seba. Ze ona ma vacsi vplyv. Proste prisla a on ju akoby rovno uznal. Pytas sa mozno sama seba, cim to je. Ako ho mohla skrotit, kym ty si hladala sto sposobov a pristupov a aj tak ti zas urobil to iste.
Do istej miery mozno za to mozes prave ty.
Tvoj ex bol ten, co vo vztahu viedol, preto sa obcas nudil a chodil riskovat. Vedel, co riskuje, ale vzdy to dopadlo tak, ze ty si neodisla. Vedel, ze si moze dopriat vzrúšo a aj nasledny pad (ked mu na to prides), ze bude zle, bude horuco, ale v zavere nic neriskuje, ty ostanes.
Az raz si neostala. Po tolkych razoch, ked vzdy vedel, co riskuje, sa obava naplnila. A nijak to uz neslo napravit. A to ho mozno poucilo, ze raz padne kosa na kamen a s riskom treba zaobchadzat len do urcitej miery. Nie bezstarostne.
@andrea280160 cistocne to vnimam ako Stockholmsky syndrom, ked obeti zacne chybat jej unosca. Je to psychologicke, ked je clovek dlhodobo nuteny trpiet, alebo trpi dobrovolne pri niekom, jeho psychika sa prisposobi prave tymto sposobom. Ale to, ze v aktualnom vztahu myslis na niekoho ineho nie je v poriadku. Momentalne nie si so spravnym clovekom. Ak s nim budes tak uz nebudes mysliet na nikoho ineho.
@andrea280160 Autorka velmi krasne pises, neobycajne zrelo zformulovane myslienky, vety. Velmi ma zaujalo ako si to napisala. Mozno by si mala pisat😊A takisto odpovede niektorych zien su velmi pekne, zrele, uvedomele. Budem z tejto temy a odpovedi na nu cerpat!
@guliver19 zaujímavé, ako sa môže líšiť hodnotenie, vnímanie textu. pre mňa bolo čítanie toho predlhého textu riadne náročné. moje zhodnotenie - nudné, zbytočne naťahované (na čo??), opakujúce sa, samé ja, ja, ja... musela som sa siliť do čítania (chcela som vedieť, čo chce vlastne povedať, riešiť). preto ma prekvapilo, že sa tu našli nadšené reakcie na ten text. 🙂
@librarian to mas ako s knihou. Jeden povie, ze je skvelo napisana, rychlo citatelna, strhujuca, bez nudnych opisov. Druhemu sa to zda povrchne, bez hlbky, postavy jednorozmerne,...
Lenze tu teraz neprebieha literarna sutaz, skor pise niekto, kto si chce urobit jasno vo svojich pocitoch. Takze to popravde je to logicky hlavne ja, ja, ja a este raz ja a moje pocity.
Takze tak.
@moonlight1210 jasné, že je logické, že autorka diskusie píše primárne o sebe, ale tento extrémne dlhý, opakujúci sa výlev bol na mňa príliš (občas sa tu taká téma vyskytne...) inak, aj tvoje komenty bývajú na môj vkus pridlhé, i keď píšeš múdro a rozvážne, ale príliš rozvláčne. ale zvykneš očividne autorkám diskusií dobre poradiť.
Je to nostalgia za niečím, čo bolo. Sama vieš, že si zažila veľa zlého a život s ex nebol taký super, ako to teraz vnímaš, lebo ste od seba. Ono to tak je, že po čase akoby rozum zabudne, čo zlé bolo a vidí len, ako bolo super a fajn a ako by to ešte mohlo byt viac dokonale. Ale reálne si uvedom, že obaja, ste úplne inde, každý žije svoj život a pravdepodobne by ste ani neboli spolu šťastní, už len preto, že pre nejaký dôvod ste sa rozišli. Ja mam postoj, že dvakrát do tej istej rieky sa nevystupuje, nechápem tie opakovane rozchody a návraty. Vy navyše už skutočne ste každý inde. Zabudni na minulosť, spočiatku proste vedome si opakuj, že už to je preč, a nevráti sa a je to tak dobre. A po čase už to bude pre teba úplne normálne. Zaneraj sa na nový život, novú realitu, prácu, bývanie, možno aj nový vzťah. Netop sa v minulosti, lebo hrozí, že sa v nej človek utopi
Ty si závislá na tých hormónoch, ktoré ti mozog produkuje vo vypätých situáciách. Toto majú deti ktoré vyrastali v toxických rodinných vzťahoch. Preto ti aj tvoj ex vyhovoval, svojimi excesmi to vždy daroval stresujúce obdobie a tu tvoju požadovanú dávku, ktorú ti pri tom mozog vyprodukoval. Teraz máš abstaky. Pozor na to, býva to závislosť na tychto situáciách podobná závislosti pomaly človeka uzivajuceho tvrdé drogy. Pomôže dobrý psychológ a terapie.
@andrea280160 wau! Bola by si dobrá spisovateľka. Píšeš veľmi pútavo 👏👍
Ale k veci... Zrejme to bola tvoja prvá skutočná láska. Napriek všetkému čo bolo, bola si s ním šťastná a zrejme tá to stále núti rozmýšľať, aké by to bolo, keby ste spolu ostali. Ver tomu, že svoju terajšiu podvádza rovnako, ako podvádzal teba. Taký chlap sa NIKDY nezmení a bude podvádzať celý život nech žije s kýmkoľvek.
Je to normálne, že si radi spomíname na človeka, s ktorým sme niekedy bolí šťastný asnivali sme o našej spoločnej budúcnosti. Ber tie myšlienky ako peknú spomienku, a choď ďalej. Alebo napíš knihu ;)
Možno ťa to vyslobodi
@katkami123 fakt??? To som este nepočula. Veľmi zaujímavá informácia 👌
Krasne a mudro pises..uvedomujes si svoj zivot, svoje chyby,pady,vzlety,uspechy.a to je dobre.vies analyzovat a vypichnut problem, ktory sa skryva za tvojim chovanim.detstvo s alkoholickou matkou a obetavym otcom ta poznacilo.dokazala si sa z toho vymanit.to co prezivas je len tvoj vzor ktory mas od svojich rodicov.ako sama vravis obet a kat.k tomu este prirataj chybajucu sebelasku a nedoveru v seba.staci si uvedomit ze len ten vzor ta taha k byvalemu, lebo tam by si mohla vystupovat v roli obete, ktoru doverne poznas.v momente ked pochopis ze nemusis byt obetou,prestanes na ex mysliet.nepotrebujes ho k svojmu zivotu.jeho pritomnost by len oddalovala tvoju cestu k samej sebe.on by ti branil v tom najst chybajucu lasku k sebe.lebo by si sa stale utiekala do znamej role obete.to co zijes teraz je lepsie,mas moznost.zacat sa lubit a nezit vo vzore.neboj sa toho neznameho, to si len ty na ceste k poznaniu vlastnej hodnoty.dovol si byt lubena.ver tomu ze si toho hodna.
@andrea280160 absolutne suhlasim s @katkami123 toto iste mi ako prve napadlo. Treba si uvedomit, ze ludia s tendenciou k zavislosti to casto iba prettansformuju na inu zavislost. Napr. Praca, sport, hocico. Je to iba chemia v mozgu. Smer odbornik.
@maximilie
Bohužiaľ, týmto trpia deti z rodín, kde nebolo dobre prostredie. Mozog sa prispôsobí a vytvára hormóny. Problémom je, ze tieto deti si potom skôr ťažšie zvykajú na normálne obdobie, keď im vstúpi do života. Hlavne nepichaj do osieho hniezda, lebo mám pocit, ze zase to vzruso potrebuješ, skús si uvedomiť, ze prečo. A prečo ťa to taha povedomé k ex, lebo ti tie dávky hormónov poskytoval. Šialene vzostupy a pády. Len pozor, toto ťa psychicky zničí. Odborník ťa naučí mozog preprogramovat z nesprávnych vzorcov, ktoré si nesis z detstva. Inak budeš podvedome cely život vyhľadávať takéto vypäté situácie. Musíš sa naučiť byt spokojná v normálnom živote a nie v tom stresujucom, ktorý ti je v skutočnosti bližší. A o bývalom už toľko nezisťuj. Nič ťa nie je do neho ani jeho partnerky. Ži si svoj život.
@katkami123 počkaj... Ale to si asi nechcela adresovať mne? 😂
Ja nepotrebujem nič naprogramovať
Mňa len zaujala tá informácia, nič viac
@katkami123 keby mňa ťahalo k môjmu ex dobrovoľne by som sa dala.liecit 🤭🤭🤭
@maximilie
Jaaaj, prepáč 😂😂😂 som si ťa pomýlila s autorkou témy. Ja to mám rovnako so svojim ex, keby ma to k nemu opäť ťahalo, utekám v tu sekundu k odborníkovi 😂
@andrea280160 Milá autorka, za mňa, tiež pútavo napísané. Podelim sa s tebou o svoju skúsenosť. Láska na prvý pohľad, ale chodil s mojou kamoškou, stretávali sme sa, oťukávali na akciách, časom sa stávalo, že sme sa niekde stretli a trávili čas bez nej, nakoniec sme sa zbavili svojich vzťahov a skúsili to spolu. Bola to húsenková dráha, láska, nadšenie, vášeň, vzrušenie, ale aj neistota a smútok a sklamanie, ktoré nás napokon aj rozdelili. Išli sme každý svojou cestou, mali svoje životy, vzťahy a ja som si zrazu začala uvedomovať, že mám po boku muža, s ktorým asi strávim život a vtedy sa začali vynárať spomienky, sny o ňom, potreba skúsiť ešte tú chémiu. Po 15 rokoch sa on rozviedol a stretli sme sa, chémia tam síce stále bola, ale aj čosi iné, uvedomenie, že kvôli tomuto mužovi si nechcem zničiť svoj dobrý vzťah s mužom, ktorý je ochotný vždy o mňa zabojovať a dal mi v živote iné možnosti sebarealizácie a hlavne istoty, stability, lásky 😉
@moonlight1210 Sama by som to lepšie nenapísala 🙂 Vidieť, že premýšľaš nad motívmi ľudských reakcíí aj v živote, nie iba tu. Možno si dokonca študovala psychológiu, alebo sa niekedy niečím podobným živila .. Alebo máš proste k tomu iba vzťah.. Popripade určite aspoň rada čítaš knihy ..... A Je to ako hovoríš, netúžim byť pri ňom znovu, len by som skôr chcela niekedy od neho pocítiť to uznanie, že nebola som až tak nepoužiteľná, ako sa ku mne mnoho krát choval. Takisto mám s tým dodnes problém, ako vkročiť niekomu do života tak, aby ma proste bral. Do jeho života som vstúpila ako píšeš s tým, že som bola pod ním. Pamätám, Hovoril mi to aj jeho kamoš keď sme sa rozišli, že som pri ňom (pri ex) bola len také nič. Dlho, aj počas toho vzťahu som sa tým zaoberala, že čo je vlastne zlé na tom, keď je žená menej šikovná, čo sa týka kariéry, menej zarába, je menej priebojná, atď, veď určuje toto hodnotu človeka, nakoľko je úspešny? Veď sme neboli obchodní partneri. Ani terajšia matka jeho dieťaťa nie je nejaká karieristka či developerka. Robila učiteľku v školke - k týmto povolaniam, kde človek veľa peňazi nezarobil, on veľmi nevzhliadal, priam naopak (irónia, jeho mama bola učitelka tiež)..Ale spät ku mne, hlavne, bola som študentka, jasné že som bola úplne inde. Ale chcela som to nejak zmeniť. Nejaký čas na to ako sme sa rozišli som začala ďalší vzťah. Tam už som nakráčala o niečo schopnejšie, nezávislejšie, ako o dosť vylepšená verzia oproti tej spred 6-7 rokov. Už ako zamestnaný človek s fajn prácou, fajn platom, vlastným bývanim, vzdelávala som sa, veľa sportovala, dobre vyzerala, veľa sa smiala. On bol asi o 8 rokov starší odo mňa, sice žil u rodičov, no nepodvádzal ma, nechlastal, spraval sa milo, na začiatku bol ako anjel. Po pár mesiacoch som zrazu neustále počúvala že som lenivá, sebec, egoista, neviem sa o seba postarať, ani o naše deti by som nevedela, neviem variť, využívam ho aby som sa mohla voziť v jeho aute, aby kúpil byt a ja bývala zadarmo, a kopa iných - zase som nevedela prečo sa to deje, keď sama som sa považovala za dosť schopného človeka, navyše nič som po ňom nikdy nechcela. Po roku a pol koniec skrz toto. Myslela som že tieto toxicke vzťahy su už za mnou, no v ďalšom terajšom vzťahu bol prvé mesiace priateľ extrémne žiarlivý, to som sa prakticky iba non stop obhajovala že nebehám za inými (a opäť mi mozog nebral tú iróniu, že dôvod pre ktorý som sa rozišla s bývalým je niečo z čoho ma teraz chorobne upodozrieva terajší hoci sa to nedeje :D). Teraz už je to OK našťasie - skutočne. V každom prípade vôbec nemám chuť hľadať vzrušo inde, len stale tapam, prečo mi tých 20% z bývalého chýba, prečo cítim voči tomu že som odišla vinu (pritom pri druhom ex vôbec, ten pre mňa už - budem krutá - ale neexistuje ... ), a prečo sa opakujú tie situácie kde som musela vo vzťahoch bojovať a presviedčať že som fajn. Áno je to v tom detstve. Ale ako to zmeniť? Často počúvam aj od otca, ako si seba nevážim, ako mi každý v mojom okolí šliape po hlave a ja si to nechám, a podobne. No nikdy ma nenaučil, a bohuzial stale som nenašla ani ja sama spôsob ako sa to robi správne, a ČO vlastne treba robiť inak ...... Skratka, byvalý je síce fuč, ale všetko čím som sama seba ťahala dole (pričom on bol len ako médium, ktorému som dala do ruky zbraň aby ju namieril proti mne), asi jestvuje aj naďalej ...
@maximilie Ďakujem pekne, cením si pochvalu. Presne si trafila, bol prvý frajer, a prvá láska. Možno preto sa na tú prvú tak ťažko zabúda, človek bol vo veľa prípadoch aspoň nejaky čas z nejakého dôvodou fakt prešťastný, hoci to aj nefungovvalo 🙂 Inak, ja som si tiež myslela že chronickí sukničkári, klamári, alebo chronickí čokoľvek, sa nikdy nezmenia úplne, možno len svoju obsesiu potlačia na menej frekventovanú úroveň. Ale myslím že sa to dá, len musia chcieť a musia mať pri sebe človeka o ktorom vedia že im to nebude tolerovať. Ona má trošku smolu (alebo sťastie? ) a on šťastie v tom, že ona nevie že je/bol taký, takže ten papier je nepopísaný. tým pádom by to nemuselo byť úplne stratené. A s tou knihou ma to napadlo veľa krát, no zo mňa idú takéto silné texty iba keď tápam, zatiaľ čo keď sa cítim fajn, moja tvorivosť odchádza niekam preč, takže si to neviem úplne predstaviť :D Ale ďakujem, nech sa darí!
Chýba ti asi do dobrodružstvo, trochu pocit neistoty, ktorý ťa núti rozmýšľať "out of the box", nie? Sú ľudia, ktorých "všedný život" ubíja, potrebujú tú zmenu na osobný rast. Skús najst tu správnu mieru medzi vzrušením a nudným životom s istotami.
Okorenila by som si život však rozhodne nejak inak než egocentrikom a notorickym klamárom.
PS: dúfam, že to len tak vyznelo, že vzťahy so slobodnými matkami sú bizardne vzťahy ako tie s prostitútkami a výdatnými ženami 😉