Rozdielny pohľad na život a voľný čas vo vzťahu
Ahojte. Nikdy som nezakladala ziadnu diskusiu a iba som si sem tam precitala nieco aby sa mi rozsirili obzory. Ale mam nutkanie to teraz urobit, lebo uz neviem ako sa k tomu postavit. Sme s priatelom cez rok, mam 26 r. On je typicky dedinsky typ (nie povysenecky, iba objasnujem). Dom, deti, zena sa stara o deti, on zabezpeci rodinu, zahrada, mozno nejaky džvir casom (prasiatka).. Ja typicky mestsky typ (mesto mi vyhovuje, dedina nevadi.) Kym som bola sama, po nestastnom 1. vztahu z pred rokov, uvedomila som si co vsetko mozem robit a comu sa mozem venovat. A zacala som. Cvicit, chodit na vylety, tury, kamarati (viac muzi), motorka, na terasu vecer na kofolu (nepijem velmi len minimum vinko). Od kedy som s mojim priatelom, obmedzila som to. On sa zameriava len na zarobenie penazi na svoj sen - vlastnu dielnu doma na dvore. Spoznali sme sa cez internet na stranke kde sa precvicuju jazyky, po par mesiacoch prisiel domov na 3 tyzdne zo zahranicia, doma byva hned pri nasom meste. Dali sme sa dokopy a on potom musel zasa ist naspat a ja nie, lebo som sice uz pracu ktora ma nenaplnala po rokoch nechala, ale mala som ine povinnosti (zdravotne). On to velmi tazko znasal, ja som bola v pohode. Bola som zvyknuta sama par rokov a aj ked sa mi pacil a zalubila som sa, nie az tak bezhlavo. Zila som dalej svoj zivot ked bol prec, ale obmedzila som zo solidaity vela veci. Tu a tam som sa minimum krat stretla s kamaratmi, par tur a to bolo vsetko. Preslo pol roka a prisla som za nim do zahranicia. Sme tu uz par mesiacov a vidim ze nazory na zivot su velke. Lubim ho, aj on mna. A robi premna vsetko, co moze, stara sa o mna, nema problem navarit obcas, atd, prisposobuje sa mi, niekedy aj ja jemu (az tak mi to nejde, to je moja povahova chyba) Mam pracu len na PU takze varim, upracem, a poflakujem sa. Nemam tu nikoho, ziadnych znamych, proste nic. Len ja (vacsiou sama doma) a on. Je to on, s kym chcem ist niekedy na terasu na kavu (cez vikend) alebo na bicykel alebo do mesta. On to nema rad, teda bicykel ano, a len niekedy sa premoze, ale vidim ze radsej by zostal doma, ze je unaveny a nema rad spolocnost, mesto. Ziarli namna, a mna to dusi. Vraj za to, ze namna ziarli mozem si ja sama, a ze mi neveri a ziarli, lebo som chodila von obcas kym bol on tu a ja doma. A teraz, ked sa v obchode pozdravim kolegovi tak sa uz nanho pyta. Suknu keby som chcela zobrat tak by bolo okolo toho vela vysvetlovania. Zvykla som sa pekne obliect, namalovat, ani to uz casto nerobim. Este doma, na svadbe, ma pozval do tanca jeden znamy. Tak LTT ze neodisiel prec zo svadby. Ja som kamaratovi povedala, ze nech pocka, hodila som rec s priatelom a on suhlasil, aj ked oduto. Tak som isla, cely vecer sme boli len my dvaja tak.. A vzdy sm chcela cestovat. Nie vela, vsade. Ale nieco vidiet, tak bez cestovky, na vlastnu past. AJ sa mi zadarilo, pred nasim vztahom 2x tak ist. On ale na to nieje, cize tomu je uz koniec. Deti chcem, ale trosku neskor. Este chcem chodit do prace, ved som uz dlhsie doma alebo teda na PU pracujem. On by mal rad aj teraz deti. Dost chaoticky som to tu popisala, tak ako mi na rozum prislo a to som mala zo slohov 1* :D Ale tak chcela som vsetko naraz a teraz tu mate gulas. Zaujima ma vlastne, ci si myslite, ze rozdielne nazory na zivot, byvanie, volny cas sa daju zladit, prehliadat alebo to nema zmysel.
@mirkaa231 odhliadnuc však od veku, toto nikdy fungovať nebude. chápem aj priateľa, dal by za teba život a škrie ho, že kým on chce zarobiť a budovať, ty si radšej pôjdeš sadnúť s kdekým na terasu (myslím doma, nie v zahraničí, kde nikoho nemáš). chápem ho v zmysle, že on robí x hodín denne, aby zarobil a budoval a ty sa nudíš, lebo si zvyknutá na iný život. nebudete podľa mňa šťastní v tomto vzťahu ani jeden. ty sa budeš dusiť (ako tomu ty hovoríš) a on bude žiarliť čím ďalej tým viac, lebo má pocit, že robí veci pre vás (čiže aj pre teba), pričom ty máš nudné chvíle. on to potom chápe tak, že ťa vlastne nudí, čo je aj pravda, pretože si žila úplne iný štandard.... z pohľadu "staršej" a oťukanej osoby ti v dobrom radím, ukončite to. lebo sa budú stupňovať pocity. pocit dusenia a pocit žiarlivosti. buď oba naraz alebo jeden z nich, to je už fuk, dobré to nikdy nebude, vaše životné hodnoty sa diametrálne líšia. aspoň z môjho pohľadu
To ze ste rozdielny sa dá nájsť kompromis... Vadila by mi žiarlivosť a obmedzovanie....
@mirkaa231 no.... tak to si dosť mladá na zrelé uvažovanie a neuveríš, čo ti teraz napíšem, ale pomaly fakt vo veku, kedy by bolo vhodné mať dieťa. viem, o čom píšem. mala som po 30-tke a sú chvíle, keď mám dosť.... stačí, že ti nečakane prinesie život nejaké ochorenie. čiže ak priateľ má pocit, že vek je OK na dieťa, ja osobne mu rozumiem.
@mirkaa231 😀 Tak aj môj. Ale mne to, že je ten citrón osladený, stačí. Keď vám nie, treba to riešiť. Vy evidentne potrebujete niečo iné. Na druhej strane, snažte sa na mužovi nehľadať iba chyby. Nehovorím iba o tomto vzťahu, ale aj o ďalšom, ktorý možno budete mať. Každý má chyby, aj ja aj vy aj váš partner. Nikto nie je dokonalý. Len musíte nájsť takého, ktorého chyby budete ochotná akceptovať. Nie však s ružovými okuliarmi.
@mirkaa231 a pevný vzťah a skutočná láska sú založené aj na iných veciach. aspoň ja s mužom sme to tak poňali a to sa nepoznáme roky rokúce. riadime sa jednoduchým pravidlom. budem sa snažiť vždy robiť všetko tak, aby bol ten druhý šťastný. a funguje to. obaja chceme tomu druhému vyhovieť, niekedy je to až komické 🙂 ale sme šťastní a veľmi to vzťah utužuje. faktom je, že my s mužom sme neskutočne rovnakí, s rovnakými hodnotami a názormi - na rozdiel od teba a tvojho priateľa. a ešte jeden rozdiel, my obaja sme už "starší" a tak aj ten hodnotový rebríček je už o trošku inom než možno u teba 🙂
@mirkaa231 super, že si všetko toto uvedomuješ. Nikto nie je dokonalý... každý ma svoje maniere ;) dôležité je si ich uvedomovať a stopnúť sa v mysli.. chápať aj okolie ako sa asi vtedy citi. Daj na svoj vnútorný hlas pocit... ten ti čo hovorí? Počúvaj ho. Držím ti palce, aby si stretla toho pravého. Rokmi sa povahové črty ľudí nemenia.. vidím to na spolužiakoch zo škôl... aj ti z výšky- čo som už bola predsalen dospela a vnímala ich naplno a prešlo 20 r a každý je taký aký bol- fakt. Nie je to fráza, že mat partnera s rovnakými záľubami pohľadom na život. Je to veľmi dôležité pre harmóniu... či už parnersku, a neskôr pri vychove deti. A Dakujem, že si odpísala. Myslím, že tato diskusia predsalen ti da mnohé nové myšlienky na uvahy o všetkom okolo teba. Drž sa 🍀
@panelacikova Ahoj, presne ako pises, takto to on vnima a takto som teda v jeho ociach ja ta "zla" ze co on robi pre mna, buducu rodinu a ja takto. Ale niesom zla ani ja ani on, to je fakt. Len mame ine ciele v sucasnosti. Ako som pisala v buducnosti chcem aj ja rodinu, ale tiez nechcem oberat seba o cas a odhodit vsetko co chcem prec. A s tymi detmi, ano, je vhodne ich mat prave teraz. Len asi nie s partnerom kde je to na vazkach. Uz sme sa o tom bavili, vravela som, ze mozem otehotniet ak na vztah bude stabilny, ale nieje ☹
ste rozdielni ako voda a oheň, ako deň a noc... nemá to zmysel. ak pri ňom zostaneš, nebudeš šťastná....
@mirkaa231 z tvojich odpovedi mi vyplyva jedno - chces cely zivot vidiet v jeho ociach vycitky, co pre teba on robi a co vsetko ty robis, co sa jemu nepaci? Osobne si ale myslim, ze kedze ste spolu kratko a nema ta nijakym sposobom "poistenu", toto jeho spravanie by sa casom stupnovalo.
@babovka2321 Nechcem, ved pravde. Ja som mu uz skusala hovorit, ze nech teda robi aj co on chce, nech namna nepozera, nech sme trochu sebecki obaja. Lebo tym ze robi vsetko premna, ja sa z toho tesim, ale je to aj zavazujuce, niekedy mi to radost nerobi. Teda nezistnost ano, jasne, ale to ze sa teda moje spravanie nehodi k jeho. Ale je pravda, ze asi na nom hladam len chyby a ja si myslim o sebe ze som neomylna, a stale musi byt po mojom. Ked napr. mu poviem ze nech navrhne co varit, a navrhne nieco co sme mali nedavno, tak mu to vyhovorim, a on mi potom povie,, ze nemoze ani povedat tak naco sa ho pytam. A ja sa uz obhajujem, ze sak preto lebo sme to mali len teraz. A on povie, ze jeho nic ine nenapadlo. A ze vzdy aj tak varime toto co ja poviem. AJ jeho oblubene jedla, ale tak... blbosti kde sa ukazuje ze JA. Smutne je, ze s tym vela robit neviem ☹
Myslim si, že tieto rozdieli Vas bohužial časom rozdielia.. Láska pominie. Spoločne zaujmy su dolezite. A keď nie su, dolezitá je dôvera a kompromisy. My to tak máme tiež.. priatel je domased, rad sa chodi bicyklovať.. lubi jesť, spať.. Ruky od práce preč. Ja som opak, lubim chodiť medzi ludí, ked som doma nezastavím sa... milujem zvierata ale som v bytovke ale aj tak tam mam dve cicušky. Takze nas kompromis je taky, ze nech si je aky je, ale nemoze a ani nechce mi rozkazovať aby som nešla sem a hentam. Tak isto som ho prestala ťahať nasilu. On je spokojný, ja som spokojná. Máme aj spoločné záluby samozrejme ale proste treba spraviť nejaky kompromis. Ked citam aky je tvoj priatel, az mi srdce zapišťalo. Presne po tom tuzim, dom, dvor, zvierata, dieťa, pocit, že sa mozem spolahnuť na chlapa. Zas ako si tak teraz sumarizujem nas vztah, tiez to vyznie všeliak.. a tiez nas možno nase tuzby rozdelia. Ale drzim sa toho, ze kym sa nehadame, neziarlime na seba, nieje dovod sa rozchadzat. ja mam 30 on 33r. pre info 🙂
@mirkaa231 popis tvojho chlapa dost sedi na toho mojho :D (okrem chlapovej ziarlivosti) .. domased, dielnicka, pozemok, este travit pol dna pod kapotou auta.. najradsej by bol, keby som varila stale to iste jedlo ("lebo mu predsa chuti").. ide o to, ci sa mu vies prisposobit, resp. on tebe.. alebo ci sa chces.. my sme od vas o 2 roky starsi, ale sme spolu od 17tich, takze sme sa okresali. Uprimne.. v tomto veku by sme sa nedali dokopy (aj ked sa mame radi ♥).. mozno nie ste jeden pre druheho, nie ste kompatibilni, proste potrebujes niekoho, kto bude viac ako ty, alebo bude viac prisposobivy..
@snazilka_bio_mamka Mne toto co on chce tiez vyhovuje. Mozem sa nanho spolahnut, postara sa o rodinu, nechodi na pivo, zvieratka. Ale ak by mu aspn nevadilo keby ja som si isla za svojimi snami a konickami. Samozrejme v rozumnej miere ale je to tazko sklbit, skor nemozne. On tvrdi, ze ak chcem mat svoje zaujimy, tak naco sme spolu, ak budeme trvit cas osobitne. Ze sa casom odcudzime..
@mirkaa231 nuž asi má iné zmýšlanie.. možno čaká aby si zasvetila cely zivot len pre vas vztah. Co takto samozrejme nefunguje lebo nežijeme v roku 1925 🙂 Skus mu povedať, že si žena, ktora má záujmy, a chce este zaziť niečo v zivote kym si sadneš na verandu a budes supat zemiaky na lokše 🙂 a hlavne mu vysvetliť, že to, že si sadnes na kofolu s kamosmi neznamena že snimi po kofole skončiš v grupáku. Ja by som nezniesla tu žiarlivosť. Proste je zacyklený, nerad stebou chodí po vonku, ale nieje rád ked ides bez neho. Komu niet pomoci tomu niet rady. Skus s nim dať vaznu debatu.
Vadilo by mi, ze ziarli. A to, ze si kvoli neoblecies suknu je uplne top. V takom vztahu by som byt nechcela. Nech by vsetko klapalo ako hodinky. Ale taketo obmedzovanie je pre mna neprijatelne.
@mirkaa231 a keď s niekym komunikujes- necitis, že rozhovor je v harmonii, alebo že teraz som pritvrdila - a ten druhý sa neciti komfortne... Resp voči svojmu partnerovi- že veď ho ľúbiš- tak že ako sa citi? ..... inak toto je pre mna veľmi zaujímavé- že počujem od niekoho aj vysvetlené, že to nevníma. Ale Vies čo... asi aj vnímaš, keďže to píšeš. Ale že čo preváži- sebeckost vtedy? A popracovať na tom nevieš? Si taká aj k rodine, priateľom, spolužiakom zo školy?
Nehodite sa k sebe. Nič viac, nič menej. Môžte byť dvaja úžasní, skvelí, dobrí ľudia, ale nie ste vhodní na spoločný život.
@danim V tom momente si to malokedy uvedomujem, minimum krat, a ako som pisala, niekedy dodatocne hej, to uz castejsie. Ale aj je toto moj kamen urazu cim ublizujem ja jemu. A ano, aj inym ludom, neviem sa vcitit celkovo, vzdy len svoje vidim. Niekedy, ked ide o tretiu osobu, pri rozhovore s niekym si uvedomim, ked mi niekto opise ako som vyznela alebo ako som nepochopila cloveka. Ale presne, v ten dany moment prevazi sebeckost, kedy nema a bud a urazim na smrt, alebo trvam na svojom. Minimum krat povolim alebo sa uvedomim. :-/ Moja mama si na to uz zvykla, nema na vyber teda.. ale je pravda ze prave pri nej mam prave ten pocit ze mi je to potom luto a uvedomim si ze som "pritvrdila" ale inak sa vela nemeni. Popracovat sa na tom snazim, to je to co sa za tie roky zmenilo, niekedy som bola horsia v tomto smere. Inak niesom zly clovek, uz jak to po sebe citam to znie strasne. 😨 Co sa tyka kamaratov.. je to podobne ale u nich je to tak ze svoje potreby, nazory povedia a hadat sa so mnou nebudu, nepotrebujeme sa zladit, takze nejaky kompromis sa vzdy najde lebo sa stretavame pre to co nas spaja, a ak aj je nezhoda ci nesuhlas tak ja to az tak neriesim.Ak sa ma to dotkne ze mi nieje po voli tak sa nanajvys v duchu urazim, mozno ani nevedia a potom uz je zasa dobre. 🙂
U vás je viac problémov už na začiatku. Prvý je to, že ty si typ mestskej ženy, on je dedincan. To konštatujem. Sú to dva rôzne svety, a ak ľudia nechcú, nedajú sa spojiť. Druhá vec je, že ste úplne inde. Iné záujmy, ine hodnoty, iné ciele v živote. On chce dom, dielňu, záhradu, zvieratá, kopec deti a ženu gazdinku. Ty podľa toho, čo píšeš, chceš cestovať, pracovať, poznávať iných ludi, užívať si, výlety, dat si vínko na terase, deti neskôr, byt v meste, kde máš všetko poruke. Čiže absolútne nespojitelne veci, bohužiaľ, lebo cítiť, že veľmi nie ste ani jeden ochotní urobiť kompromis. A tretí problém, čo by som brala ako ten najväčši, je jeho žiarlivosť. Nemôžeš sa bavit s iným mužom, nemôžeš si dat sukňu, nemôžeš si zatancovať.Čiže suma sumarum.. Vy dvaja absolútne nie ste pár, aký sa k sebe hodí. Co vás spája? Ok, možno každý z vás osebe je super človek, ale vzájomne neladite. A čím viac to budete "lámať cez koleso" a znasilnovat sa vo vzťahu, tým budete sa viac hádať, byt nespokojní, a napokon tak ci tak pôjdete od seba.
.
Ahoj ja to mam tak trosku podobne😁az na to, ze je to moj manzel a mame dve deti... Ale tiez ho nrnalakam na nic😔len vybehnut sa motorkovat.... Ale pozor...musis sa zamysliet sama nad svojim zmyslanim a nad tym, co pre teba on znamena... Lebo napr. Ja by som nikdy nevymenila zivot plny zabavy, tury, vyletov a vsetkeho mozneho za zivot s nim... Proste mna bavi ist na turu lebo viem, ze ho mam... Viem, ze je moja istota a opora...preto ma bavi ist s kamoskami na kavu, na pizzu, zabavit sa. Ale moj neziarli, doveruje mi. Vdakabohu. Ale zase musis si uvedomit aj to, ze sa to nezmeni... Takze pokial ta to bavi tak chod aj bez neho...ale musis sa naucit a zvykndut si, ze to takbude navzdy.... A po dalsie... Mozes si najst aj takeho ktory bude s tebou na tie tury chodit ale zase nebude ta to a nim bavit... Takze dobre porozmyslaj nad tym co pre teba kolko znamena... Proste si zariad rebricek hodnot... A po dalsie nezmenis ho.... On bud len taky aky je... Bud ho beries alebo nechaj tak😉
Časom bude jeho láska Vaším väzením.
@derdia Trefne. Tu mi len napadlo, ze poriadne ani neviem ci ma to bavi chodit aj bez neho ale byt vo vztahu s nim. V podstate aj hej, ale nemala som vela sanci to zistit lebo mu to vadi, moje zaujmy a ze ich chcem robit sama. Teda, nechcem, ale on ma ine zaujmy, praca, praca, dvor, malo casu. Tak ak by mu to nevadilo, ja by som to takto skusila, a keby sme sa odcudzovali tak sa rozideme, ale za skusku by to stalo. Ale jemu to nepride vhodne, je ziarlivy a z casti majetnicky. Kamaratku mi nezakazuje, vadia mu kamarati, z dvoch jedneho pozna (on ziadny vztah nechce, chce by sam) a druheho z pocutia. Ale ani keby som isla s grupou kde su pomiesane dievcata a chlapci tak by to nebolo fajn, to opisujem len na vino ci kofolu. Vylet uz je ina kava, to uz asi ani nahodou. Jednak pre ziarlivost, a druha vec preto, ze sa ma pytal, ci ked on bude stavat dielnu, robit pre rodinu, pride domov a ja nikde lebo som s kamosmi ja kavicke. Tak to teda nie, nemam ja klince v zadku. Ale tak zdravo si vyjst obcas mi pride v pohode, a on sa toho boji. Tak ja by som mu tam aj pomohla, pripadne pojdem do prace, navarim, a ked budem mat chut tak pojdem von obcas ved sa stale bavim o kadencii raz za dva tyzdne cca, kym nieje rodina, deti. Aj to tam zahrnam hocijaku aktivitu svoju, nie len kamosov.. Pripadne cvicenie trochu castejsie alebo ine. Neviem, ozaj mam zmiesane pocity, fakt. Snazim sa to vsetko opisovat objektivne ale to sa neda, je to len moj pohlad.
@derdia A este som zabuda, pekne si napisala, ze si musim urcite o co vlastne stojim. Je pravda, ze obcas vaham ci je vazny vztah pre mna. A potom mi zas pride, ze je, ale asi volnejsi, uvolnenejsi. Potom zas, ze mozno neskor, ze sa potrebujem nasytit svojho. A potom uz ani sama neviem. Najviac mi chyba cas pre seba, najviac mi vadi ziarlivost a majetnickost. Najviac som vdacna za lasku a starostlivost. Asi tak..

@panelacikova 26 a 26