Som sebecká a povýšenecká i napriek tomu, že si vážim prácu každého človeka?
Voľakedy som vyrastala v rodine, kde sme sa mali nadštandardne dobre, až kým tragicky neumrel tatino keď som bola ešte na 1.stupni ZŠ (šikovný inžinier, veľkopodnikateľ) potom nám síce nechýbali nejako materiálne veci (museli sme sa ale veľmi uskromňovať), žiadne nóbl oblečenie, dovolenky, závidela som deťom v triede, že oni také veci doma prežívali a mne to bolo ,,odňaté”, čo by som inak bola nebyť tej tragickej udalosti mala … celé roky som snívala ako sa z toho raz vymaním …Jasné, že v prvom rade človeku chýbal milovaný rodič, opora, najmä v dospievaní … ale na druhej strane okrajovo aj tie finančné veci (ľahšie sa žije dvom ako jednému) aj keď mamina nám dala prvé posledné …
Ide o to, že momentálne s MM (obaja tesne 30+) sa máme obaja nadštandartne… právnička / lekár, dokopy zarobíme mesačne takmer 10 000 € netto ….Konečne sme i keď to je pominuteľné ….dosiahli na čom sme roky dreli a ja si to užívam, ja sa cítim dobre i keď sa naháňame obaja za peniazmi aj niekedy na úkor rodiny a ak bude zdravie už by som nikdy nechcela ísť platovo nižšie skôr ešte vyššie obaja …Viem, že ľudia nemajú častokrát čo do úst .. ale to som v minulosti nemala i ja …Som sebecká, povýšenecká ? Aj keď si vážim prácu každého človeka ? Mám možno kvôli traume z minulosti ten blbý vnútorný pocit, že keďže som sa do niečoho narodila a potom som o to prišla, že to zase mám a chcem aby to trvalo čo najdlhšie a vedela by som dopriať raz deťom to, čo nebolo dopriate mne ? Ako by ste to vnútorne spracovali toto?
Aby si sa pochválila tak si si musela založiť profil na modrom koníkovi? Peniaze nie sú všetko. Pre deti je oveľa dôležitejšie travenie času s rodičmi len neviem ako to chceš stíhať keďže na to, aby si zarobila viac musíš logicky aj viac pracovat
@cielavedomost spominas to zdravie,no prave ked pridu choroby,vtedy si clovek uvedomi,co stratil kvoli nahananiu sa za peniazmi. No na druhej strane za nahonobene peniaze si mozes kupit lepsiu strarostlivost a lahsie sa dostat z chorob. Podla mna nie si sebecka. Ste obaja pracovity a slusne zarabate,len si tie peniaze aj uzivajte,nielen zhrnajte.
Aj ja ta povazujem za pracovitu a cielavedomu. Dobre vlastnosti. Len mam uz nieco odzite a viem, ze prehupnut sa z hora na dol je lahke a v podstate prirodzene. Raz si hore, raz dole. Ano dokial to ide, zabezpecte sa, ale nezabudnite, ze sa nic nevyrovna spokojenej rodine a v buducnu stastnym detom. A este jedna vec tu je, pomahajte ak sa da. Budete mat vnutornu radost a ked ju spojite s laskou k bliznemu, bude to dokonale.
Na úkor rodiny zhrnat peniaze......radšej budem mať menej peňazí, ale voľný čas trávim s rodinou
@cielavedomost tak ty si uvedomujes ze to co mas sa moze rychlo zvrtnut lebo si to ako dieta zazila.
Pozri, zase mas skusenost ze ak sa to zvrtne nie je to definitivne, da sa to zvladnut. Uzivaj co mas plus odkladaj presne pre taketo pripady kedy sa to pokazi a pridu horsie casy.
Hm, ci si povysenecka, to nedokazem posúdiť z tej správy ale myslím, ze mas krivo nastavene hodnoty. Nieco v zmysle, ze človek bez tych peňazí nemôže byť šťastný, spokojný a prežiť plnohodnotný život.
Myslim, ze u teba zlyhala výchova v detstve, zrejme ti to bolo vstepovane.
Akúsi pokoru u teba evidujem ale nepríde mi dostatočná (všetko svoje šťastie a spokojnosť vkladás do pominutelnych penazi). Zamerala by som sa na svoj duchovný rozvoj, správnu výchovu detí aby raz nedopadli ako ty. Byt cieľavedomý je fajn ale nie takto to hroziť a vkladať do toho celé svoje šťastie. Šťastie a spokojnosť by mala pramenit z niečoho ineho.
*hrotit, nie hrozit
Takych zhrnajucich € su plne cintoriny, cervom je jedno, pozeru co pride. Vzhladom na to, ze si to raz prezila skok s nadstandardu k priemernosti, je tvoja sprava strasne zvlastne napisana. Sice si sa niekam pracovne dostala a si dospela, ale sprava vyznieva ako od tatinovej rozmaznanej princeznicky. Skor by som niekomu zavidela, ze este ma otca ako, ze ma znackovu handru …ked to riesi male dieta … no ok, si dospela, to ze mas este taketo myslienky je stale to male dieta, kt nevie prekusnut krivdu po x rokoch. Skor sa skus vyrozpravat nejakemu profesionalovi … ten Ti mozno pomoze to spracovat, toto sama nedas a nespracovane traumy vedia rozhadzat psychiku
Hmm... Cely tvoj príspevok mi príde taký že veľa písania ale v podstate o ničom
Ja nejak nerozumiem tvojmu zmýšľaniu. Práve to, že sa vám vtedy znížila životná úroveň, ťa malo naučiť značnej pokore a naučiť sa vážiť si to, na čom naozaj záleží. Napriek tomu, tebe stále najviac záleží na peniazoch, veciach, o ktoré môžeš veľmi ľahko prísť? Nikdy nevieš, čo sa stane. Peniaze nie sú samé osebe zlé, človek ich v živote potrebuje. Ale stavať na nich zmysel života, je povrchné.
Ja som teda nevyrastala v bohatej rodine, navyše sme nemali, ale rozhodne som spolužiakom nezávidela. A už tobôž ma netrápilo nikoho oblečenie či drahé veci. Ale toto sú asi hodnoty, ktoré tebe vštepili rodičia, alebo si si na tom vystavala svoju sebahodnotu.
@cielavedomost vnútorne spracovať čo? Že si ani v dospelosti nepochopila, že peniaze nie sú všetko, že na tom nestojí šťastie, ani individuálne, ani rodinné? Máš jednoducho prehodený hodnotový rebríček. To má kopec ľudí, niektorí vekom pochopia, niektorým to “osud” zariadi, niektorí pochopia na smrteľnej posteli a niektori asi ani vtedy nie.
Inak neporadím, ja mám v hodnotách aj prioritách jasno…
Skôr ma zaráža,ako si dokázala závidieť spolužiakom a ostatným, ktorý boli finančne na tom lepšie. Prepáč je mi to smiešne,aby niekto rozmýšľal len nad peniazmi. Zhŕňajova nevesta,čo ti poviem. Smiešno trápne 🤣🤣
V živote sú dôležité iné priority.
Asi tie peniazky potrebujes mat ako rezervu v zivote, stit, ze sa ti uz nic zle nestane, aby sa to, co si v detstve zazila uz nevratilo, uzivaj si zivot podla seba, nikomu nie si povinna skladat ucty, peniaze su vo velkej miere sloboda a o tom by tu vedeli maminy pisat romany…pokorny moze byt aj clovek co lopatou doma v trezore preklada…
@cielavedomost Nie si sebecka. Popisujes peniaze ako jediny zazracny liek na stastny zivot. Mas v sebe nejaky komplex, ktory sa vytvoril v detstve. Nepises detaily o rodicoch, ale predpokladam, ze ten komplex zivila Tvoja mama, priamo ci nepriamo. Plus geny, mozno po otcovi. Skusila by som psychologa, ak mas dojem, ze sa s tym necitis OK.
@cielavedomost nechcem sa ta dotknut ale mym nemas vlastnu nehnutelnost teda aspon dom bez hypoteky v dobrej lokalite, investicnu nehnutelnost a na ucte 100tisic tak mas h...o. lebo 10tisic mesacne je sice pekne, ale neznamena majetok.
Niečo máme, ale všetko postupne nie 🙂 ? Ak bude zdravíčko
A samozrejme snažíme sa popri práci plnohodnotne tráviť spoločne strávený čas
@cielavedomost mne sa skor zda, ze si materialne zalozena. A viac sa tesis drahej taske, dovolenke...nez ked ti dieta zarecituje basnicku o mamicke.
Vase spolocne prijmy su nadstandatne. Poznam viac rodin, kde dieta malo takychto rodicov a vzdy som im zavidela, ze ake maju tie deti moznosti, ktore som ja nemala. A vies co, ti deti si to absolutne nevazili. Moji rodicia sa rozviedli, otec o mna neprejavoval prehnany zaujem, matka nezamestnana casnicka so sklonom k alkoholizmu, a ja som bola vzdy na vsetko sama, patrila som medzi najlepsich ziakov, kym syn pravnika a lekarky sa ucil na 3-4, v 8.rocniku uz fajcil a pocula som, ze neskor bol aj na odvykacke drog. Trochu zabrzdi, ked budete mat prijem 8.000 euro, co je tak isto nadstandart a budes mat zdrave a stastne deti to je viac nez tych 10.000 za mesiac.
@cielavedomost Pointa? Prisla si si pochvalit? Evidentne ano, pretoze stacilo napisat prispevok bez 10000+
Podla mojho nazoru si prilis orientovana na prachy
Nemam sa zle, nemam v povahe zavidiet, ale podla mna mas rada svoj spolocensky status a rada sa chvastas.
@cielavedomost asi by som sa na tvojom mieste až tak neupínala na to, koľko zarobím 🙂. Fajn, že sa vám žije dobre, ak sa to však zvrtne kvôli hocičomu, tak proste sa vám bude žiť trochu menej dobre 🤷. Ak si však spokojná s tým ako žiješ - nemyslím len financie, ale celkovo životný štýl ("i keď sa naháňame obaja za peniazmi aj niekedy na úkor rodiny"), tak je úplne jedno či si alebo nie si sebecká. Ja som opustila dobre platené zamestnanie (nie, nebolo to 5000netto, ani zďaleka 🙂), ale zas som spokojná, že mám čas na rodinu a takú tú pohodičku pri čiastočnom úväzku. Takže čo ja viem, každá sme sebecká spôsobom sebe vlastným 😉. Mne by napríklad mohol muž vyčítať, že iné zvládajú aj 8h plus 3 deti a niektoré ešte aj nejakú tú brigádku na večer vedia zbehnúť a teda ja vlastne ochudobňujem svoju rodinu o peniaze ktoré by som mohla zarobiť, všakže... 🤷. Holt, som sebecká... 😁. Našťastie manžel je tiež skôr ten pohoďácky typ a v podstate ja neviem, nič nám nechýba🤷.
No, a aká suma by ta uspokojila? Ze si zabezpečená a máš dosť? Staci zodpovedať vo vlastnej hlave, netreba sem písať. Je vôbec taka? Potom fajn. Ak taká nie je, máš problém, zarábas si na frustráciu, vyhorenie a životnú nespokojnosť. Ak nad tým uvažujes, nie si povýšenecka ani sebecká, skôr neistá vo vlastnych prioritách. Ze ta za takú budú označovať ľudia, co pre vlastnú neschopnosť, lenivosť ci jednoducho smolu sú schopní len naťahovať ruku, to nezmeníš, tých si zase až tak veľmi všímať netreba.
@cielavedomost ahoj, priznavam, ze som si to musela 2x precitat a ani tak si nie som ista, ze viem o com pises - nazov temy, ci si povysenecka ak si vazis kazdeho pracu, nie nie si. No aj tu je otazne ako to vlastne myslis, na Slovensku sa bezne veci robia akoze, teda poviem, ze si vazim, no z nicoho to nie je poznat a vlastne to tak ani nie je, len viem, ze by to tak malo byt a tak to co najhlasnejsie deklarujem. Cosi ako ked suseda umyva spolocne priestory a trepe a bucha pritom tak, ze zobudi komplet barak, ale vsetci rozhodne vedia, ze umyvala. Alebo ked niekto dava do kasicky na nejaku dobrocinnu vec peniaze a sice je to halier, no pomaly, aby mal fotku na sietach a plaketu k tomu, ze aky je skvely. Teda to si zvaz sama ako vazne si ostatnych vazis, ale z toho co pises, je tvoj postoj k ostatnym ok. Otazny je ten k sebe samej.
Opisujes detstvo, ktore bolo jednak spojene so smutkom a asi nedosytene, sice sa ti tu snazia viaceri napisat, ze ta detstvo nic nenaucilo, no mozno aj ano a uz len tym, ze nad tym celym uvazujes, tak tomu davas sancu na "ozdravenie". Smrt otca a chybanie cohosi aj materialneho sa ti spojilo a logicky si si vybrala ako dieta to lahsie, teda ze ti chybali veci, ktore si zavidela, aj ked dodavas, ze jasne, ze ti chybal aj milovany rodic. Je to tazke ti takto radit z voleja, z par viet, ktore tu das do plena, chcelo by to najst si terapeuta a veciam, o ktorych teraz premyslas, mozno sama, mozno s manzelom dat nejaky "bezpecny priestor, priechod, mozno aj si ich konecne pomenovat uz ako velka" bez zastupnych/nahradnych tem, ktorych sa drzis. A aj si povedat, co tou rozpravou vlastne sledujes. Co aktualne potrebujes sama pred sebou obhajit alebo si ozrejmit?
Ono totiz ta nedosytenost a strata sa mozu prejavit a nie je napisane, ci je dobre, spravne, ze sa prejavi strata a smutok alebo ci si si zvolila to, ze ti chybaju doteraz veci a stale nemas dost, stale ta ich nakupovanie, obklopovanie sa nimi vie tesit. No, tie tvoje uvahy hovoria, ze si tak uplne ista nie si, ze je to ok. Ak by si bola, tak tu nepises a nekladies si tieto otazky.
Teda nieco ta asi "pudi" premyslat o tom vsetkom. A ak to ma byt na ukor zdravia, tak mi napadla taka pridrzla paralela - tatino zomrel, bola si na ZS, mozno mal tiez cca 30, dovtedy ste mozno vsetko mali, mozno aj ten inzinier a velkopodnikatel bol na ukor zdravia....neviem, pises, ze zomrel tragicky. Nie je z toho jasne, ci to znamena nahle, no ano na prepracovanie sa da aj zomriet, ty vela veci mozes ignorovat, tvoje telo nie, zapisuje vsetko. Tak ci do toho konceptu zapada aj mrtvy rodic ako finale pre tvoje deti. Je fajn vela zarabat, kto by nechcel, moct si dopriat rovnako, byt zabezpeceny,...no clovek rozumny tusi, ze aj cielavedomost a ine schopnosti maju svoje limity, dokazes nejaky cas nespat, nejest, nepit....atd a potom uz to nejde, je to odmerane, nemusis to skusat prekonat. Manzel je lekar, tak o tom isto vie viac. Rozpravajte sa o tom, aj o tom co si napisala tu, ako to ma on? Ake su jeho priania? Pises, ze mas plany na mnohe, ak bude zdravicko a ak nebude? Aj v tom sa treba zabezpecit vopred, rovnako ako na tej zakladke ta to vie prekvapit a sprehadzat ti zivot, akurat, ze ho spolu so svojim sprehadzes aj detom.
Premyslaj, investicia do zdravia, do pohody, do sebahodnotenia a vazenia si samej nie je o splhani po rebriku, tym, ze budes "nad ostatnymi" v zmysle vzdelania, zarobku nebudes nad nimi fakticky. Ta nedostatocnost je v tebe, teda vyska rebrika ani na najvyssom stupni ti nepomoze k tomu, aby si sa citila ty sama konecne vpohode sama so sebou, zmierena napr. s tym, ze niektore veci si prave vtedy nemala a ze si nemala jedneho z rodicov, ked si ho mozno chcela. A to ti nezabezpecia ani vsetky peniaze sveta, to kuzlo stastia je aj v tom vediet si odopriet, vediet svoju tuzbu odlozit, vediet sa tesit z malickosti, vediet si uzivat zivot v detailoch akoze mas cas zapocuvat sa do toho ako bubnuje dazd na okne a pravdaze vediet sa aj podelit. Vtedy bude to tvoje vazim si aj ostatnych uveritelne.
Výška príjmu nemá moc spoločne s pohľadom na ľudí okolo. Je to o charakteru človeka a o výchove. Keď čítam rozhovory s úspešnými ľuďmi, často hovoria, že im rodicia vstupovali od malička pokoru. To, že veľa zarábaš, že si vzdelaná, máš dobrú prácu, manžela, zdravie - to všetko je nesmierne pominutelne. To si treba uvedomiť.
Ja ináč tiež mam problém, že pozerám na ľudí niekedy z vrchu. Ale pracujem na tom veľmi. Už mi aj život dal par poriadnych faciek. Už viem, že sa môže v živote hocičo zvrtnút.
poznám ľudí, čo su na tom x krát lepšie ako ty (milionári, aby som to upresnila), napriek tomu sú pokorní a láskaví, pretože nezabudli, odkiaľ pochádzajú. aby si mi nahodou nenapísala, že ti závidím, zarábam takmer identicky ako vy dvaja dokopy ja sama 🙂 ale vieš čo ? ja len dakujem bohu, som pokorna a važim si, čo mám, pretože život je vrtký, došlo mi to počas kovidu a všetko sa môže otočit to 100 na 0.
@sisaka Presne
@cielavedomost Ja som sa napriklad viac menej vzdala po rokoch dobre plateneho ale velmi stresujuceho miesta, aby som mala viac casu na rodinu aj za cenu financnych strat. Pochopila, ze tak zit uz nechcem
Mam menej stresu, menej nervozity, lepsi zivot a viac casu. Sice aj menej zarobim, ale netrapi ma to, stale to staci na slusny zivot
Ci si sebecka to neviem, ale ano, z Tvojho pisania, ako sa vyjadrujes a co vyzdvihujes a co riesis, na mna to posobi povysenecky.
Ale Tebe asi ten zivot vyhovuje, ked "sa nahanate za peniazmi aj na ukor rodiny" ako hovoris, kazdy mame priority inde, ty si uzivas peniazky a material, tak naco Ta zaujima co si o tom myslia ostatni?