Veríte na osudovú lásku?
Myslite že niektorí ludia ktorí na seba nevedia ani po 10rokoch zabudnut nemajú rodiny ani partnerov a v podstate spolu prežili krátky, no intenzívny kus života (pár mesiacov) sú stále v kontakte a ťahá ich to k sebe k sebe patria? Poznajú sa veľmi dobre, no v časoch pred 10rokmi sa jedna strana (ja) bála že ju niekto naozaj úprimne lubi a utiekla… zlomila mu srdce no prešlo veľa času a stále sa mi pri spomienke spoločných chvíľ rozbúši srdce? On to zdá sa citi rovnako… povedal že na mna čaká (mali sme dohodu že v 40ke keď budeme stále sami tak budeme spolu) 😀
Verím, že áno. Držím palce.
@anonym_autor niekedy áno, niekedy nie. Poznám pár, ktorý sa rozviedol (veľmi aktívne úradovala svokra nevesty), no asi k sebe patrili, po dvoch rokoch sa brali opäť a sú spolu vyše dvadsať rokov. Ale niekedy keď sú dvaja spolu krátko, alebo to, že sa poznajú, ani neprerastie do vzťahu, tak si toho druhého idealizujú. Sú zamilovaní do svojej predstavy a sú presvedčení, že by boli spolu do smrti šťastní a popritom by to tak vôbec nemuselo byť. Nezažili spolu bežný život, bežné problémy, krízové situácie, iba si to maľujú peknými farbami. A ak niekoho milujem, chcem s ním byť a z jeho strany je to rovnaké, tak by sme určite nečakali do 40. To mi príde ako taký kalkul, ak nikoho nezoženiem, tak budeš aj ty dobrá. To by som asi nechcela
@anonym_1640eb to bola skôr pubertálna dohoda určite sme ani jeden na to cielene nečakali že keď nikto iný tak ty… skôr ide o to že aj po tých rokoch tam stále niečo je… ale presne to že ten reálny dospelácky život sme spolu nezažili ale vravím si že ktovie … veď sa nejdem hneď vydávať
Nie som moc romantická, takže takýmto veciam neverím..
ale myslím že ak má niekto romantickú dušu a spozná niekoho rovnako romantického môžu tomu veriť spoločne natoľko, že sú pre seba naozaj ako stvorení 😉
Nie som moc romantická, takže takýmto veciam neverím..
ale myslím že ak má niekto romantickú dušu a spozná niekoho rovnako romantického môžu tomu veriť spoločne natoľko, že sú pre seba naozaj ako stvorení 😉
@jana_eyre_2 ani my ani jeden 😁 ono je to ťažko vysvetlit… len prosto aj keď sme miestami prerušili kontakt vždy keď sme ho obnovili bolo to akoby sme pokračovali tam kde sme skončili… vôbec si z toho nerobím nejaké nádeje na žili stastne až do smrti.. len skratka či to niekto takto mal… že ta príťažlivosť chémia a všetko je tam aj po toľkých rokoch…
@anonym_autor nie, neverim na osudovu lasku. laska je nieco, o co sa musis neustale starat, budovat. to, co citite vy, nie je laska. je to praobycajne zalubenie, ktore vo vasom pripade zije zo spomienkoveho optimizmu. nezili ste spolu, neriesili ziadne problemy, preto mate pocit, ze ste su sudeni. stacil by mozno jeden vaznejsi problem a zistili by ste, ze ste zili len z predstavy a realita je uplne ina.
@anonym_autor to sú také blbosti " zľakla sa, že ju niekto úprimne ľúbi", to čo teraz pociťuješ je spomienkový optimizmus, keby si s ním bola, tak sa to skončí rovnako. " zľakneš sa" a bude po láske.
@anonym_autor to sú také blbosti " zľakla sa, že ju niekto úprimne ľúbi", to čo teraz pociťuješ je spomienkový optimizmus, keby si s ním bola, tak sa to skončí rovnako. " zľakneš sa" a bude po láske.
@anonym_552332 🙂
ja navrhujem ist do toho po hlave
čakali ste už dosť, treba dohnat zameškané
Nie, neverim na takéto veci. To, že ste obaja stále nezadaní, automaticky neznamená, že ste stvorení pre seba.
tak ale pri sexe to zistia
@anonym_autor Neviem,ci osudová láska, ale poznám prípad z davnej minulosti,kde rozdielne majetkové a spoločenské pomery rodín spôsobili,ze sa dvaja mladí rozišli.Po desiatkach rokov, keď uz obaja prišli o partnerov sa tito dvaja našli a vzali napriek námietkam rodín/teraz to neboli rodičia, ale deti, kto sa im pokúšal zabrániť v láske/... Iný prípad:On veľmi dobre situovaný, ona z rodiny, kde otec umrel skoro,matka vychovala ťažko 3 deti.Lubili sa,ale sa nemohli vziať.Po rokoch trápenia prv ona usla od tyrana, neskôr on opustil svoju manželku/dobrú milú žienku, lenže ju neľúbil/.Ti dvaja sa v strednom veku vzali a spolu starnu už niekoľko desiatok rokov
Nie neverím, vždy je to rozhodnutie človeka a nie osudová láska a blbiny
@anonym_autor ano verim, mam takeho muza v srdci. Aj po rokoch si pamatam detaily nasich rozhovorov, vonu jeho parfemu a denne na neho myslim. Niekedy by som si to co k nemu citim rada odlozila niekam na policku a nechala odpocivat, ale nejde to. Kdekolvek na svete som, v mysli a v srdci ide so mnou
@anonym_autor Tazko povedat. Ja som sa pred mojim muzom pozerala na taketo veci skepticky, ale teraz uz pripustam vselico. Myslim si, ze niektori ludia su si naozaj velmi blizki a mozu taku blizkost zazit len raz za zivot s jedinym clovekom. Kazdopadne ale nie vzdy musi ist o osudovu lasku, niekedy sa clovek upne k peknym spomienkam, v hlave si to vselijako porozvija a spravi si z toho take utocisko, ktore je ale vzdialene od reality. Moze byt tazke rozlisit, o co naozaj ide.
Mala som mnoho príležitosti na vzťah, no pravá a trvalá láska bola len jedna. Takže verím, aj keď i pri takejto láske je potrebné, najmä vo vyššom veku, vzťah pestovať.
@anonym_autor ano verim a myslim si, ze by si to mala s nim skusit, minimalne za skusku nic nedas.
@anonym_autor ano verim, mam takeho muza v srdci. Aj po rokoch si pamatam detaily nasich rozhovorov, vonu jeho parfemu a denne na neho myslim. Niekedy by som si to co k nemu citim rada odlozila niekam na policku a nechala odpocivat, ale nejde to. Kdekolvek na svete som, v mysli a v srdci ide so mnou
@anonym_7db367 presne takto to je aj u mna… prečo nieste spolu?
@anonym_autor ano verim a myslim si, ze by si to mala s nim skusit, minimalne za skusku nic nedas.
@domkakvet no ono to ešte take ľahké nieje ešte minimálne rok budem mimo Slovenska, ja som potrebovala niektoré veci v sebe uzavrieť doriešiť a skratka viem že keď prídem na sr chcem sa s nim stretnúť… ako to dopadne a či ešte bude “čakať” uvidíme… vie že mi nieje ľahostajný ani ja jemu
@domkakvet no ono to ešte take ľahké nieje ešte minimálne rok budem mimo Slovenska, ja som potrebovala niektoré veci v sebe uzavrieť doriešiť a skratka viem že keď prídem na sr chcem sa s nim stretnúť… ako to dopadne a či ešte bude “čakať” uvidíme… vie že mi nieje ľahostajný ani ja jemu
@anonym_autor ja som to takto mala 15rokov, neskutočná chémia, stále sme sa k sebe vracali, nemohli sme byť spolu( odlišné názory na život) a ani bez seba. Myslela som si, že je to moja osudová láska.
až som stretla toho pravého, kde funguje všetko, keby som mu povedala, že budeme spolu až za 10 rokov tak ma nepustí a bude držať dokedy bude vládať. To je ten rozdiel. A na moju bývalú ,,osudovú,, lásku si pomaly ani nespomeniem.
@anonym_autor “ludia ktorí na seba nevedia ani po 10rokoch zabudnut nemajú rodiny ani partnerov …. prešlo veľa času a stále sa mi pri spomienke spoločných chvíľ rozbúši srdce? On to zdá sa citi rovnako… povedal že na mna čaká (mali sme dohodu že v 40ke keď budeme stále sami tak budeme spolu) 😀 “
Tak zakladne otazky: Naco chodite okolo horucej kase? Preco teda nie si s nim? Na co cakate?
Ak je to take horuce - to radsej zivite tu vzajomnu nedosiahnutelnost? Lebo iba vtedy pocitujete intenzivnost svojej lasky? Bez nej by osedivela, zovsednela a rozpadla sa na criepky vzajomneho sklamania z toho druheho, ze je iny, ako ste roky snivali?
@anonym_autor mne to pride len zdovodnenie na nejake kroky. Nic take nie je. Zaciatok je vzdy pekny a dalej sa o to, aby slnko nezapadlo treba aktivne starat. Co tolko nad tym premyslate a vymienate si zbytocne slova bez cinov.
@anonym_7db367 presne takto to je aj u mna… prečo nieste spolu?
@anonym_autor dobra otazka. Ja vlastne ani neviem preco nie sme spolu. Sme iba v obcasnom kontakte. Kazdy z nas ma partnera a mal aj vtedy, ked sme sa spoznali
@anonym_autor neviem ci sa to da nazvat osudova laska,ale ja s manzelom,priatelia 25rokov,po 8 rokoch som si zobrala ineho muza,rozviedla sa (vtedy som este netusila,ze chcem byt so svojim dlhorocnym priatelom,dovody nanrozvod boli ine) a ked sme sa zase zacali viacej stretavat,pochopila,ze moj priatel mal byt mojim manzelom a aj je,uz 10 rokov,mame spoku dve deti,a asi k sebe naozaj patrime
@anonym_autor neviem, zažila som, ale neviem ešte koniec. Pred viac ako 20 tími rokmi som stretla muža, strašné nás to k sebe tahalo a aj sme tvorili dlhé roky pár - ale tajný zato však veľmi intenzívny. Strašne veľa veci bolo proti aby sme mohli spolu normálne fungovať. Obaja sme boli zadaní, obaja s deťmi, navyše bol medzi nami veľký vekový rozdiel. Po viac ako siedmych spoločných rokoch sme to nechali len v rovine písania a volania, nie už stretávanie, lebo už sa to nedalo zvládať, ja som čakala ďalšie dieťa a už to skrátka nešlo, aj keď sme sa ešte sem tam stretli, nešlo to už takto často ďalej. Sľúbili sme si že keď deti vyrastú sa k sebe vrátime a budeme spolu. Ešte nás čaká niekolko rokov od seba, ale už neviem či ešte túžim tento sľub zrealizovať. Aj keď pred ním tvrdím že áno, vo vnútri už neviem či chcem.
@domkakvet no ono to ešte take ľahké nieje ešte minimálne rok budem mimo Slovenska, ja som potrebovala niektoré veci v sebe uzavrieť doriešiť a skratka viem že keď prídem na sr chcem sa s nim stretnúť… ako to dopadne a či ešte bude “čakať” uvidíme… vie že mi nieje ľahostajný ani ja jemu
@anonym_autor tak to je este dlha cesta, ale hlavne aby dobre dopadla.
@anonym_autor tak to je este dlha cesta, ale hlavne aby dobre dopadla.
@domkakvet je ale dôležité pre mna bolo si iste veci priznať a skratka nemám ružové okuliare možno zistíme že to tak skratka pre niečo bolo že sme spolu neboli ale nedá mi to neskúsiť ak stále ta možnosť bude lebo hoc je daleko a nevideli sme sa pár rokov a sme v kontakte len po telefóne cítim k nemu niečo čo asi nikdy k nikomu som zatiaľ necitila
@anonym_autor neviem, zažila som, ale neviem ešte koniec. Pred viac ako 20 tími rokmi som stretla muža, strašné nás to k sebe tahalo a aj sme tvorili dlhé roky pár - ale tajný zato však veľmi intenzívny. Strašne veľa veci bolo proti aby sme mohli spolu normálne fungovať. Obaja sme boli zadaní, obaja s deťmi, navyše bol medzi nami veľký vekový rozdiel. Po viac ako siedmych spoločných rokoch sme to nechali len v rovine písania a volania, nie už stretávanie, lebo už sa to nedalo zvládať, ja som čakala ďalšie dieťa a už to skrátka nešlo, aj keď sme sa ešte sem tam stretli, nešlo to už takto často ďalej. Sľúbili sme si že keď deti vyrastú sa k sebe vrátime a budeme spolu. Ešte nás čaká niekolko rokov od seba, ale už neviem či ešte túžim tento sľub zrealizovať. Aj keď pred ním tvrdím že áno, vo vnútri už neviem či chcem.
@anonym_057408 to neber ako vyryvanie, ale skutocne ma zaujima, ako sa da 7 rokov udrziavat intenzivny milenecky pomer pri (predpokladam) malych detoch. manzel bol hluchy a slepy, ci len ignorant? a to dieta, ktore si cakala- ak zena spava s 2 chlapmi naraz, odkial vie, kto je otcom dietata?
ťažko povedať. Veľa faktorov. Ak ste neboli v pubertálnom veku tak možno áno. Ja som žil veľmi dlho, že tiež, to mala byť osudová láska intenzívnych pár mesiacov tesne niečo pred 30kou. ubehlo paru rokov a nieje to tak. U mňa to dlho ešte prebiehalo no druhá strana nie. Zabudla na to, neriešila to, sex ľudia bolo a bolo atď. Ano ja som pohorel ale druha strana neodpustila. takže ako hovorím vela faktorov v konkretnej situácii. Ale, najma to musia cítit obaja rovnako
@anonym_autor niekedy áno, niekedy nie. Poznám pár, ktorý sa rozviedol (veľmi aktívne úradovala svokra nevesty), no asi k sebe patrili, po dvoch rokoch sa brali opäť a sú spolu vyše dvadsať rokov. Ale niekedy keď sú dvaja spolu krátko, alebo to, že sa poznajú, ani neprerastie do vzťahu, tak si toho druhého idealizujú. Sú zamilovaní do svojej predstavy a sú presvedčení, že by boli spolu do smrti šťastní a popritom by to tak vôbec nemuselo byť. Nezažili spolu bežný život, bežné problémy, krízové situácie, iba si to maľujú peknými farbami. A ak niekoho milujem, chcem s ním byť a z jeho strany je to rovnaké, tak by sme určite nečakali do 40. To mi príde ako taký kalkul, ak nikoho nezoženiem, tak budeš aj ty dobrá. To by som asi nechcela