Vzťah nám nefunguje. Je fér voči partnerovi pohnúť sa ďalej?
Myslíte že je fér voči partnerovi, z ktorým máte rodinu, ale vzťah akosi nefunguje, premýšľať nad tým ze by bolo najlepšie sa pohnúť dalej? Možno z niekym iným.. alebo je to sebecké.
@martina1201 práveže sa snažím o ten vzťah bojovať dobrého pol roka. Hľadať kompromisi. Avšak neúspešne. Komunikácie z mužom na bode mrazu. Buď ignoruje čo hovorím, alebo začne hučať.
Tak to potom ťažko, keď jedna strana chce a druhá pre to nič nerobí....
podla toho co vravis... si si uz toho "ineho" nasla... tak si dobre rozmysli, ci ti ta nova laska za to stoji...
A to je Tvoj hlavný problém? Či je to fér, alebo nie je? Musíš sa rozhodnúť sama, či s ním chceš byť, alebo nie. Ale nie kvôli tomu, či je to fér, alebo sebecké.
Fer je najskor vyriesit vztah s partnerom, az potom hladat novy vztah.
"dobrého pol roka" je veľmi krátka doba. Každý vzťah časom ochladne, keď sa oň nestaráš.
A v čom to nefunguje ?
Pohnúť sa ďalej áno, ale prečo hneď s niekým iným?
@martul lebo je už na scéne. Tiež si myslím, že je fér ak zlyhali akékoľvek pokusy o nápravu ukončiť jeden vzťah, dať si pauzu a potom riešiť vzťah nový.
@cyberk nie, nový vzťah nemám. Asi si nenájdem nový vzťah, kým nemám uzavretý starý.
Ako dlho ste manzelia?
@zmrzlinka2021 4 roky, predtým sme spolu 3r chodili
Nezahadzuj to - polroka je velmi malicko.
Bojuj o vztah, o rodinu.
To najlepsie, co mozes dietatu dat je funkcna rodina.
@zmrzlinka2021 len neviem ako. Už mi dochádzajú nápady. Chcela som aj poradňu, ale on odmieta
Ak druha strana nemá záujem zachraniť váš vzťah tak bude najlepšie to ukončiť.Pre vás oboch.No ak máte aj deti skúste to ešte zachrániť ale musíte do toho ísť spolu.Darmo sa budeš snažiť sama ak nevieš prečo manžel takto ochladol.Nebuduj vzťah s niekým iným ak nemáš ukončený terajší.Toto by bolo sebecké.
Keď nemá snahu, tak iná možnosť asi nie je. Ale keby si prišla s tým, že koniec možno by to prehodnotil. Že by sa prebral, že najvyšší čas niečo robiť.
Možno si je tebou tak istý že nechce naprávať pokazené..... Skús sa s ním o tvojich pocitoch porozprávať aj o tom že chces odísť od neho keďže máš pocit že budovať vzťah nechce....
Ahoj... dnes som natrafil na celkom fajn článok - stojí za prečítanie. Pár podstatných postrehov, týkajúce sa vzťahu, kedy to ešte má zmysel / kedy už moc nie.
Snáď ti to po prečítaní pomôže vyriešiť tvoju dilemu.🍀
https://www.forbes.sk/co-lasku-nabija-a-co-zabi...
@martinkatinka presne, suhlasim. Vela ludi zbada problem az ked uz si "najde" nieco nove...a potom tvrdi, ze ved ten primarny vztah, z ktoreho chce ujst, uz dlho nefunguje, len ten dotycny to nevidel/nevidela/nevidi (teda obvinuje druheho od zakladu, nepozera na seba sameho v tom vztahu). Najlepsi sebaklam aky moze byt, a vypoveda to o totalnej nezodpovdenosti vo vztahu a nezrelosti danej osoby. Takze nie toho druheho, co "akoze" nic nevidel a "mal/ma" to predsa vidiet 👍 (ja druhym do hlavy proste nevidim...). To ze si niekto po polroku uvedomi, ze nieco nefunguje nemusi nic naznacovat polroka na jeho spravani...to je spatne sebahodnotenie len, to vidi len on sam ten clovek seba tak, a vobec nikto ini to prave nevidi
@lennaa ano, je to strach zo samoty a hlavne z opustenia. Citit sa opustene je niekedy horsie ako depresia, na opustenie liecba nie je ani lieky...iba prijatie. A sme tak sebeckí- ludstvo, ze prax ukazuje, ze sa take nič nedeje - prijat opustenych ludi a pomoct im.
Takze realne je za tym traumatizacia, nie kazdy chce byt "znova" opusteny a sam, nie len sam ako sam, ale sam na VSETKO v dnesnej dobe... Doba je tazka a vidime, ze cim dalej tazsia, a prezit v nej "sam" a "osamote" je protichodne s nasim prezitim druhu ako takeho. Dnesna spolocnost je kruta, jeden druhemu nie sme ochotny pomoct, dokonca aj koronakriza ukazala, ze nie sme si ochotny dlhsi cas pomahat, dokonca sa za 2r ukazalo, ze opak je pravdou. V prvej vlne to trvalo par dni/tyzdnov, boli sme si "rovní", kym sa neukazalo, ze to nie je az take zle a v momente k sebe ludia zacali byt nevrazivi, doslova a do pisemena. Je to predispozicia prezitia, a moderna doba k tomu este viac neprispieva...takze ano - strach zo samoty, byt na VSETKO sam, tento strach je silnejsi nez byt utrapeny v nefunkcnom vztahu, je to menej vycerpavajuce, aj ked si to skoro kazdy uvedomuje velmi dobre, len si to nepripusta, pretoze ten strach z vyssie spomenuteho je mega velky
@lennaa myslím, že príčin môže byť viac, nemusí prevládať len jedna.
Môže to byť strach / neistota z budúcnosti, aj strach zo zmeny, strach o deti... Obavy z reakcií rodiny, známych. Nedôvera v samého seba, nevidia východisko zo situácie...Môžu to byť ekonomické dôvody, peniaze, majetok... Niektorí ľudia dokážu byť spolu len zo zvyku a pohodlnosti.
Myslím, že kto chce odísť - tak to spraví - skôr, či neskôr. Záležať nebude na tom či, ale kedy. A hocičo môže byť spúšťač potom, naozaj čokoľvek.
A ako som už písal pred pár dňami v jednej diskusii - tak len dám copy / paste:
"V našom veku chce mať svätý pokoj a kľud už väčšina.
Každý si prejde tými svojimi "sračkami" v živote, za ktoré si môže človek v 50% v podstate sám. V dnešnej rýchlej dobe, kedy je tendencia meniť partnera, ako spodné prádlo, ani nehovorím.
Ľudia začali byť príliš netrpezliví, všetko chcú hneď a keď to nedostanú, končia a idú do ďalšieho vzťahu s očakávaniami, že im bude lepšie, lebo si to zaslúžia."
Alebo strach z toho, že to čo ste si vybudovali, to čo tak milujute bude preč. Hlavne keď sú deti. Už to nie je len o tom rozideme sa a koniec ideme po svojom. Ale je tam koniec niečoho co ste budovali, sú tam deti, ktoré ste chceli a ktoré milujete a nechcete im nechať utiecť rodinu. Však čo je viac než kompletná rodina. Pozrite. Ja svojho muža milujem, avšak naše názory sa totálne začali líšiť. On potrebuje svoj čas, svojich kamošov,svoj spánok. A ja čo som poväčšine sama na deti, domácnosť, potrebujem chapaveho muža, pocit istoty a toho ze ma miluje. Čo už akosi necítim. Za ďalšie. Naš sexuálny život sa z pravidelného sexu zúžil na 1 max. 2 milovania do mesiaca aj to musím dobre ze nie prosikat. Inak sú tam furt výhovorky, prečo to nejde....
@autorka ja by som teda este kvoli detom urcite zvazila terapeuta, aj ked len Vy sama. Je to fakt velmi pomocna odborna rada. Nakolko budete mat nestranny nazor na Vasu situaciu, na Vasu osobnost, na to ako to vlyva vsetko na Vase deti, a aj Vy sama nemusite vidiet tzv "samu seba" v tom vztahu nestranne, lebo kazdy sa vlastne vidime vacsinou len v tom dobrom svetle, a nerozumieme preco ten druhy sa sprava inak. Mozno aj Vas partner nakoniec prechadza "svojou" zivotnou krizou, nie len vztahovou, napr. vek, to ze je stary, ze to nie je nakoniec ako si v zivote platnoval...atd a vobec to nemusi byt reakcia na Vas.
Cize cez terapeuta si vlastne uvidite ten Vas partnersky vztah, vlastné konania a či vobec mate problem, alebo len partnera treba nechat chvilu dychat. Nikto nie sme 100%, ako ani Vy netahate vsetko na stovku ani Vas patrner potrebuje svoj cas si vydychnut. Vy mozete byt nastavena na iny level, a on prave rozmysla co vlastne v zivote chcel a ci to ma, taky ten pomyselny zmysel... Cize vsetko je to o komunikacii vo vztahu a tej uprimnosti. Ak toto nemate nastavene, tak samozrejme, to je praca a nie zo dna na den...
Ja som mnohokrat v istom case a rozpolozeni verila, ze konam spravne alebo naopak ze mi je ublizovane a nevedela preco, a v inom case a s odstupom a tiez inym pohladom na ten problem vztahovy, som nakoniec videla veci v inom svetle. Nie, neurobila som nieco zle ja, ale islo o to, ako som ja na danu vec vlastne reagovala. Napr. za to co sa mi stalo a videla som zle len v celom tu druhu osobu (neobhajujem ziadne jeho konanie), ze ja som dobrovolne napr tahala cely vztah sama. Nie preto, ze by ma partner mal menej rad, on videl, ze vela veci vyriesim tak nemusel nic, vyhovovalo to jemu - mne nie. A mna to vycerpalo. A ked som mu si to akoby uvedomila, tak tam vznikal konflikt. Nechapala som preco nic nerobi a on nechapal preco mi to "zrazu" vadi robit vsetko, ze ved doteraz to fungovalo. Takze pozor, ja som to robila dobrovolne a potom som jemu vycitala, ze nieco nerobi tiez dobrovolne vo vztahu...nuz keby to nerobim vobec, tak bud by nemal taky postoj a robil by co treba a ja by som bola vlastne spokojna.😉
Vidite, mnohokrat samych seba klameme tak sofistikovane, ze sama neverim, ako sa kazdy sam dokaze takto "oje"klamať.
Takze mnohokrat, resp. v 90% nevidime tieto svoje "ciny" a dokonca ak ich nevidime (citaj nechceme vidiet), nechapeme preco sa druha strana tak zle voci nam sprava...a ona ich s najvacsou pravdepodonostou vidi a nevie Vam to vysvetlit, tiez neprisla na svet, aby Vas vychovavala a riesila preco ste taka a onaka, lebo Vy povazujete svoje konanie vo vztahu za to najlepsie predsa 🙂
Preto aj ked sama, nie ako par, chodte este toto skusit. Isto nic nestratite. Pobalit sa a odist ide kedykolvek, aj pomyselne zajtra.
Mnohokrat ide len o krizu, a do krizy sa dostava vzdy vzdy kazdy jeden vztah. Ak verite, ze nie, ste naivna. Treba najst len ci to ide prekonat spolu, alebo proste nie.
Lebo nemajme nikto ruzove okuliare, aj s dalsim clovekom pridu podobne problemy a tiez to budete riesit len Vy a On, a tiez poviete, ze je rovnaky? A mozno Vy ste taka a preto ten muz/muzi sa tak rovnako potom aj spravaju, maju rovnaku reakčnú odpoved na Vase spravanie. A Vam sa to bude dokola opakovat. Ale uz berte na vedomie...tu uz su deti. Takze nemozete pozerat len na seba. Ale vsetko vidia a preberaju vzorce spravania od Vas oboch. Takze pre toto to treba aj vyriesit cele nejako a co najlepsie.
No a druha vec - su ludia aj samotari - ak dokazete zit sama, bez akehokolvek muza, (ale to verim, ze maloktora zena chce ostat sama a nezadana myslim dobrovolne 😉 ) a verite, ze sa viete rozumne a kultivovane dohodnut s tymto partnerom aj ohladne deti v buducnosti, tak to moze byt v takomto pripade pre Vas vlastne dobre, ale to su fakt vynimky, ja osobne taku zenu nepoznam ani, ale existuju aj take. Ale to su asi velmi vynimocne zeny 😇
Ak si skúsila znovu obnoviť vzťah a je ochota aj na druhej strane budovať vzťah, tak by bolo lepšie budovať vzťah než zo vzťahu bez boja utekať.....