Zotavenie zo zložitých vzťahov s rodičmi
Prisla som sa vyrozpravat .. Aj po toľkých rokoch keď mám pred tridsiatkou a som mamou úžasného to je ročného chlapčeka mám perfektného manžela nejde mi zabudnúť na bolesť srdci ktorú si nesiem z detstva ja ako mama má od jakživá bila , ponižovala , vulgarne nadavala … furt som sa jej bala. Tahala ma za vlasy , bila , mlatila… ked sme sa ucili vzdy ma zbila aka som sprosta bila ma knihami. Ucila som sa ale vzdy na same 1-2 a na sš na takmer same 1. Pamatam si ako som plakala vzdy ked ma bila citila som z nej strach uzkost zlo priala som si mat uplne inu mamu hladala som predstavu mamy v inych zenach. Neviem co je laska od matky, pohladenie , podpora … oco nebol vela doma mal taku pracu. Na sestru mladsiu bola ako med. Povedzte ako to je mozne ? Neviem s nou vobec pekne komunikovat, lasku som hladala vzdy pri inych ludoch aj sa mi opatovala aj podpora. Vzdy som mala sklon k umeniu dali ma aspon nakruzok a tak uspechy ktore som ziskavala so mnou zdielali babky tety dedovia cudzi ludia kamosi znami. Nikdy nie mama . Dnes som v tejto sfere celkom uspesna. 🙏🏻🌞vdaka tymto uzasnym ludom. Sestra ano aj oco. Podpora bola. Nikdy ma mama za nic nepochvalila v zivote nikdy za nic.. neviem co je pekne slovo od mamy . Strasne v dobrom zavidim babam ktore maju kamaratske vztahy s mamami, debatia , pokecaju. Nastastie som sama ako mama presny opak. Milujem svojho syna , podporujem ho. Tolko pusiniek a objati co si denne vymenime je nadhera. Cely zivot to tak bude. Manzel je s nami strasne casto cize aj s nim to ma syn rovnocenne🙂 Je to taky bol z detstva . Nikdy sa mi za nic neospravedlnila nikdy nelutovala nic z toho. Niekedy to aj vytiahne pred ludmi “jak som ta trepala ked si nevedela pocitat ulohy co” mam pocit ze ona to berie dodnes vsetko perfektne . Ma so sebou velke problemy podla mna. Oco si raz nasiel milenku a dnes lutujem ze s nou nesiel lebo podla mna aj on trpi. Mamu miestami beriem len osobu ktora ma porodila. Ja jej neviem kupit darcek zajtra ze pekny den matiek proste je tam chlad prechladny . Asi preto sa nad tym tak hlbsie zamyslam kvoli tomuto sviatku. 🙂
Čím skôr to ries na terapiavh, netráp sa zbytočne
odporúčam psychológa.. ..ale z toho co píšeš mi je ťažko..
strašné........odstrihni sa od nej,a deň matiek nie je povinná oslava........
Odstrihnut sa a vela, vela terapii... Mala som to podobne. Mamu nezmenis, ale mozes zmenit seba v tom, ze sa prestanes tym trapit, aka bola a je. Pomoze ti to prijat a zit si dalej svoj zivot, pozerajuc sa uz len vpred. Je to tazke, ale da sa to. Drzim palce 🍀
Ja som to mala v opačnom garde, myslím bitky a tak, matka sa nás nikdy nezastala, keď som jej ako 8-10 ročná povedala nech sa rozvedie, dostala som facku, čo to hovorím, a že oca musím ľúbiť. Matka trpí do dnes. Nemám s nimi žiaden vzťah, tvária sa, že keby nás nebili, tak sú z nás kurvy, s minimálne 10 deťmi (nie sme rómovia) mám 3 deti, skvelého manžela, ktorý bol 3 a posledným mužom v mojom živote. Ďalšia sestra mala dva vážne vzťahy, z toho je jej manžel druhý a obe sme už 15 rokov vydáte.
Nikdy nič neoľutovali, tvária sa, že to robili pre nás, že nás vlastne zachránili.
Aj keď byvaju 14km idem k nim 2-3x za rok na pár hodín aj to len v čase, keď je tu sestra, ktorá žije 1500km ďaleko.
Oni k nám nechodia vôbec, teda, kým nepotrebujú niečo.
Úplne sa mi podarilo dostať z pod ich vplyvu (a teda, že bol obrovský, citovo nás vydierali, klamali, ľutovali sa) ale iba mne sa to podarilo. Najmladšia si kvôli nim narobila dlhý, prostredná dáva stále 1/3 výplaty im.
Mne veľmi pomohol manžel a psychológ. Manžel viacej, povedal mi, nech sa na to pozriem ich očami, že ich nechce obhajovať, ale, že oni si myslia, že nás výchovavali najlepšie ako vedeli vzhladom na ich vzdelanie postavenie a zvyky z rodiny.
Psychológ mi radil odstrihnúť sa a vnútorne im odpostit. Niečo som odpustila úplne, niečo neviem dodnes (napr.ze ma otec zbil tak, že som potratila a tým sa mi rozpadol aj dlhodobý vzťah. S tým chlapcom som bola od 14 rokov. Otec dodnes tvrdí, že to je to najlepšie čo mohol urobiť, lebo by som nemala taký život ako mám)
Mojím deťom v styku s nimi nebránim, prešli kus cesty, k vnúčatám sa správajú úplne inak ako k nám deťom. Dokonca mám aj podstatne mladšieho brata a aj toho už vychovávajú úplne inak. Zrejme potrebovali dozrieť, keď mali nás 3 tak mama mala 20 otec 23 rokov. Alebo neviem, možno im pomohlo to, že odišli od vplyvu rodičov.
A všetky tie bitky, nadávky a podobne som si odnášala najviac ja, pretože som sa podobala a stále sa podobam na matku svojho otca a on sa s ňou nebavil 15 rokov.
K dnešnému dňu sa z celej širokej rodiny (mám 39 bratrancov a sesternica) nestretávam na pravidelnej báze s nikým a občas príde jeden bratranec a jedna sesternica . Ešte pred pár rokmi sme sa stretávali všetci a pravidelne. Ale začala som u nich badať prvky správania typické pre obe strany rodiny (alkoholizmus, ohováranie, citové vydieranie, požičiavanie si peňazí, závisť a pod ) tak som sa pomaličky poodstrihovala
Ja som to mala v opačnom garde, myslím bitky a tak, matka sa nás nikdy nezastala, keď som jej ako 8-10 ročná povedala nech sa rozvedie, dostala som facku, čo to hovorím, a že oca musím ľúbiť. Matka trpí do dnes. Nemám s nimi žiaden vzťah, tvária sa, že keby nás nebili, tak sú z nás kurvy, s minimálne 10 deťmi (nie sme rómovia) mám 3 deti, skvelého manžela, ktorý bol 3 a posledným mužom v mojom živote. Ďalšia sestra mala dva vážne vzťahy, z toho je jej manžel druhý a obe sme už 15 rokov vydáte.
Nikdy nič neoľutovali, tvária sa, že to robili pre nás, že nás vlastne zachránili.
Aj keď byvaju 14km idem k nim 2-3x za rok na pár hodín aj to len v čase, keď je tu sestra, ktorá žije 1500km ďaleko.
Oni k nám nechodia vôbec, teda, kým nepotrebujú niečo.
Úplne sa mi podarilo dostať z pod ich vplyvu (a teda, že bol obrovský, citovo nás vydierali, klamali, ľutovali sa) ale iba mne sa to podarilo. Najmladšia si kvôli nim narobila dlhý, prostredná dáva stále 1/3 výplaty im.
Mne veľmi pomohol manžel a psychológ. Manžel viacej, povedal mi, nech sa na to pozriem ich očami, že ich nechce obhajovať, ale, že oni si myslia, že nás výchovavali najlepšie ako vedeli vzhladom na ich vzdelanie postavenie a zvyky z rodiny.
Psychológ mi radil odstrihnúť sa a vnútorne im odpostit. Niečo som odpustila úplne, niečo neviem dodnes (napr.ze ma otec zbil tak, že som potratila a tým sa mi rozpadol aj dlhodobý vzťah. S tým chlapcom som bola od 14 rokov. Otec dodnes tvrdí, že to je to najlepšie čo mohol urobiť, lebo by som nemala taký život ako mám)
Mojím deťom v styku s nimi nebránim, prešli kus cesty, k vnúčatám sa správajú úplne inak ako k nám deťom. Dokonca mám aj podstatne mladšieho brata a aj toho už vychovávajú úplne inak. Zrejme potrebovali dozrieť, keď mali nás 3 tak mama mala 20 otec 23 rokov. Alebo neviem, možno im pomohlo to, že odišli od vplyvu rodičov.
A všetky tie bitky, nadávky a podobne som si odnášala najviac ja, pretože som sa podobala a stále sa podobam na matku svojho otca a on sa s ňou nebavil 15 rokov.
K dnešnému dňu sa z celej širokej rodiny (mám 39 bratrancov a sesternica) nestretávam na pravidelnej báze s nikým a občas príde jeden bratranec a jedna sesternica . Ešte pred pár rokmi sme sa stretávali všetci a pravidelne. Ale začala som u nich badať prvky správania typické pre obe strany rodiny (alkoholizmus, ohováranie, citové vydieranie, požičiavanie si peňazí, závisť a pod ) tak som sa pomaličky poodstrihovala
@majulino si úžasná, ťažko sa to číta
Ja by som takej matke ku dnu matiek “darovala” list alebo rozhovor kde zaznie vsetko co si napisala aj sem a nechala ju, nech to spracuje. Ak sa ti ani potom nepspravedlni a nebude v nej lutost, tak ja by som taku osobu ani v zivote nechcela.
Je ale velmi pekne citat, ze ty si uplne ina mama s velkym M a ze namiesto toho aby si pokracovala v zlych vzorcoch z detstva, tak sa spravas uplne inak 👍🏼
Ake detstvo mali Tvoji rodicia?
Je mi ľúto,čo si musela prežiť.Žiadne dieťa by nemalo zažívať s rodičmi takéto ťažké chvíle.Prajem ti veľa lásky s rodinou, ktorú si buduješ.
ahoj... Rodinu si nemôžeme vybrať, svoj postoj a nasledovanie života áno. Odporúčam psychoterapiu. Pomocou a sprevádzaním psychológom sa ti bude ľahšie kráčať týmto svetom. Držím palce a prajem už len to dobré 💗
Z celého príbehu aj mne je ťažko a podla mňa jej nevieš odpustiť a to ťa ťaží, trápi...je to zle co ti robila, no nesie sa to s tebou ďalej, si väznom minulosti, a tak nevieš žiť s pokojom. Minulosti ktorú už nezmeníš. Odpusť jej, aj keď nezabudneš, ale odpustením nájdeš vnútornú slobodu/pokoj. Je to proste tak.🫶
Zo srdca vam dakujem🩷🩷🩷
Akoby si o mojej mame pisala. A presne sme to tak mali. Na mne si vybijala nervy a k sestre bola dobra. Pre mna detstvo znamena strach a stres. Dokonca som sa vzdy bala,ze budem ako ona,ze znicim svojim detom zivot. Paradoxne nepocitujem vycitky k mame,len ju nemam rada,nemam k nej vztah. A deti nemam. Na jednej strane si hovorim,ze vsetku lasku,co som ja nedostala som mohla dat mojim detom,ale na druhej strane si vravim,ze asi to tak ma byt,mozno by som ozaj bola ako ona.
A otec bol kde keď ťa mlátila?
Akoby si o mojej mame pisala. A presne sme to tak mali. Na mne si vybijala nervy a k sestre bola dobra. Pre mna detstvo znamena strach a stres. Dokonca som sa vzdy bala,ze budem ako ona,ze znicim svojim detom zivot. Paradoxne nepocitujem vycitky k mame,len ju nemam rada,nemam k nej vztah. A deti nemam. Na jednej strane si hovorim,ze vsetku lasku,co som ja nedostala som mohla dat mojim detom,ale na druhej strane si vravim,ze asi to tak ma byt,mozno by som ozaj bola ako ona.
@marca12 Úplne ťa chápem a mrzí ma že si mala rovnakú skúsenosť úplne rovnaké emócie mám aj ja akurát s tým že deti odjakživa milujem a mám vytúženého syna takže som sa nejak nemala byť mamou a hlavne som vždy mala v hlave to že ma to desi a taka nebudem🙏🏻💌 V tom by som ťa chcela podporiť že ak by si niekedy túžila po bábätku neboj sa toho🥰
My nemame deti,preto ze by sme nechceli. Prave naopak,vzdy sme chceli deti,len som sa bala,ze budem ako moja mama.
My nemame deti,preto ze by sme nechceli. Prave naopak,vzdy sme chceli deti,len som sa bala,ze budem ako moja mama.
@marca12 🥹🫶🏻
*trojročného 🙂)