Zotrvávanie vo vzťahu s negatívnym partnerom

Autorka,

odpovedz si sama pre seba - keby teraz mas s nim uzavriet na cely zivot manzelstvo - isla by si do toho? Ak bez mihnutia oka povies "nie", chod z toho vztahu prec.

Ja som vydata 15 rokov, takmer 17 vo vzťahu a moj manzel je osoba, ktorej naplno doverujem, s ktorou si rozumiem, ktory ma startuje do dobrych veci, posuva, ktory mi je najblizsim priatelom, s ktorym mam hlboky vztah, rozumieme si, chape ma, zalezi mu na mne... spolu sa smejeme, sme si blizki...
A to ti tu nepisem ako chvalenie sa ale pre porovnanie, lebo po 4 rokoch chodenia byt s iekym, koho uz teraz takto opisujes a takto sa nad vztahom zamyslas - to je velmi vazna situacia a ostavat v takomto vztahu je uz len tvoja zufalost.

Bude to len s nim horsie. Ty si postav tu vyssie uvedenu otazku, zamyslenie.... a nezahod svoj zivot.

rovnaké alebo aspoň podobné názory a hodnoty sú pre partnerstvo kľúčové, ak si v tomto nerozumiete tak to nemá budúcnosť

Zaujimava tema. Sama som clovek, ktory miluje ludi, pozitivnu energiu, mam rada miesta “kde to zije” a moj muz je pravy opak 🤣 chce klud, pokoj a ticho ale to preto lebo ma ťažku pracu. Prv som nechapala, ze preco je negativny a potom som pochopila, ze nie je negativny ale vycerpany. Tak som mu dala viac priestoru a mam pocit, ze teraz to je vyvazene. Vela spolu rozpravame, tiez niekedy lahko pocas rozhovoru sklzne do negativizmu ale to ho rychlo opravim, nech prestane alebo odchadzam 🤣 vsetko je o komunikacii. Kamoska ma muza, ktory je pozitivny, nehadaju sa a doma neurobi nic. Absolutne nic. Kazdemu vyhovuje nieco ine, ked som minule vravela jednej mamke, ze moj muz vstaval KAZĎÚ noc k syncekovi lebo ja som kazdu noc odsavala tak nechapala, co jej rozpravam. Ale vratme sa k tebe. Skusila si mu pekne povedat alebo ho upozornit, ze ti nerobi dobre, ked je negativny? Ma v tebe oporu? Aky ma dovod byť taky negativny?

Kolko mate rokov a kde byvate?

" mám pocit, že to zo mňa vysáva život"
" ubíja má to"
Tak zhodnoť sama, čo je pre teba dôležitejšie, byť dobre v noci prikrytá, mať pripravené raňajky, alebo životná sila, a radosť zo života.🤔

Daj si na vahu plusy a minusy...napis si to na papier...a ja uz teraz viem ako to asi dopadne 😒 , nie nemylis sa..citis to spravne....tvoje potreby su ignorovane

Ja z toho citim aj nieco pozitivne.
Vo vztahu je velmi dolezite drobnymi cinmi davat najavo ze ti na druhom zalezi. Mozno sa mylim ale pokial partner nie je egoista a robi to pozitivne co pises nie je uplne strateny. Skor tam vidim problem traumy z detstva,ten negativizmus je zly. Ale zasa pokial by ste na sebe chceli zapracovat skuste terapiu. Jemu by sa isto zisla. Nemusi byt vedome zly clovek,len potrebuje pomoc.
Mozno sa mylim, ale ja by som cloveka hned neodpisovala.....

Nikdy by som nebola s clovekom,ktory zo mna vysava zivot a necitim sa pri nom dobre.

Pozrela by som sa na to takto :
Detstvo ovplyvní človeka asi najviac, mysliš že mal prísnych a náročných rodičov? Aký sú jeho rodičia, ako sa správa k svojej matke... to sú vzorce správania.... Ich nastavenie....
1. Môžeš sa s ním porozprávať, povedať v kľude, čo si na ňom ceníš, pochváľ ho....
2. Povedz mu, že nechápeš prečo takto rozmýšľa a koná, sú aj horšie veci... /násilie, /chudoba, choroba/...
3.Že ti to ubližuje, zraňuje, je ti z toho smutno...
Zariaď sa, ako to vidíš ty,...... Či ho máš rada,

Je to indivindi a nikto tu ti nedá odpoveď, ktorá sa týka teba a tvojho partnera. Túto odpoveď si musíš dať len a len ty sama. Ja by som ti navrhla zájsť sa terapeutom, a nájsť odpoveď spolu s ním, keď ju nevieš nájsť ty sama. Pomôže ti zorientovať sa sama v sebe a možno aj porozumieť lepšie partnerovi, respektíve pomôže ti možno nájsť spôsob (spôsoby), ako nejaké veci komunikovať s partnerom. Tak, aby si sa ho nedotkla, ale aby pochopil, čo svojimi reakciami spôsobuje. Napríklad to, že má potrebu stále ti protiargumentovať (stále "mať pravdu"?) Lebo keď spôsobuje tebe nepohodu, spôsobuje zle aj sebe - váš vzájomný vzťah to zhoršuje a ty sa k nemu potom tiež podvedome správaš horšie, ako by si sa správala, keby on napríklad pri nejakej konkrétnej banalite nereagoval nijak, alebo neutrálne. Alebo ti tú istú vec povedal ináč. Je to teraz kopec slov, ale dobrý terapeut vie takto pomôcť.

@efka77 ďakujem, vnímam to rovnako. Egoista určite nie je. To s tou terapiou už postupne "dávkujem" :D no aj v tom je skeptický, že čo mu už len psychológ pomôže, ale uvidíme 🙂

@mikadooo veľmi dobre postrehy s tou komunikáciou...A áno, určite už aj ja reagujem prudko. Asi to poznáme všetky, že niekedy žene stačí v určitej situácii počuť to pochopenie, utešenie, prípadne zľahčenie a nie argumenty, ktoré samé o sebe nevedia riešiť situáciu, len ju sťažujú. ( Berte to s nadhľadom tento názor lebo sa to netýka vážnych veci o ktorých sú hlboké diskusie potrebné)

@jaass veľmi podobná situácia u nás - s tými rozdielmi v povahách 🙂 povedala som mu to, väčšinou tieto debaty skĺzli do hádok, ale keď to utíchlo, vnímam pokroky, že sa snaží nebyť až taký tvrdohlavý a ostrý v komunikácii - aj keď vidím, že v hlave si ide stále svoje. Neviem či toto je pozitívny smer 🤣

Ja mam takeho otca. Kazdy je debil, on robi vsetko najlepsie, on musi hovorit jak na podiu, atd...inak je spolahlivy, starostlivy. Takeho partnera nikdy v zivote. Manzela mam veseleho, z 99percent pride domov usmievavy, u nas sa vzdy smeje, rehoce, vtipkuje. Naucil ma odpocivat. Vie vyjadrit svoje city (čo moj otec nevie). Slova milujem ta počujem denne. Stara sa o nas. Je emocionalne stabilny.
Radu ti nedam, nepoznam tvoj zivot. S mojim manzelom som cez 20 rokov.

Skúste sa o tom porozprávať. Či s tým nechce niečo robiť prejsť psychoterapiou. Ak mal ťažké detstvo, bude to na neho vplývať stále, ale je na ňom, do akej miery. Nie každého to zožuje. Musí to v istom pomente uťať, spracovať a uzavrieť. Inak je riziko že to bude prenášať aj na vlastné deti. Čím bude starší, tým viac jo to bude zožierať. Vidím to na svojom mužovi. Obaja sme mali komplikované detstvo. Ale ja som sa dokázala odtrhnúť a namiesto vŕtania sa v minulosti som si začala budovať vlastnú novú rodinu a venujem jej všetku energiu. On sa ešte ani neodstrihol od mamy 🤷🏻‍♀️ a celý život fňuká nad tým, ako sú všetci nespravodliví a aké to mal ťažké. Presne toto neznášal na svojom otcovi a presne toto robí aj on 🤷🏻‍♀️ Nikam sa nepohol. Nadáva na všetko. Ja som človek činu, áno bolo to na hov.o tak idem a uchmatnem si zo života lepší koláč. On ostal priklincovaný, zamrznutý a bojí sa všetkého. Úspechu, zmeny, prevzatia zodpovednosti... A presne, keď na to príde, je starostlivý, nie zlý chlap. Ale to, že teraz už zodpovedá sám za to ako vplývame na vlastné deti, že kým on fňuká život sa mu sype pomedzi prsty a deti rastú. A nebude sa to už dať vrátiť 🫤

Tak to už musíš vedieť ty ci sav živote "obetuješ" pre neho, v skom duchu budr vychovávať vaše deti.
Psychológ, psychiater ak ma záujem...
Možno domáce zvieratko naj psik od šteniatka, akebo z útulku dobrej kľudnej povahy... mozno ho to zjemní...

Partner má byť človek, ktorý rozjasní, uľahčí našu životnú cestu. Ak mám z človeka pocit, že má ťahá dolu, že jeho balvan, jeho bremeno je prenášané na mňa, tak vyzvem druhého, aby to riešil, odstránil. Je to jeho životná cesta vyriešiť to. Ty nemôžeš odstrániť chyby za druhých. Ten kto nepokazil, nemôže ani opraviť. Ak to budeš skúšať a obetovať sa, život ťa strhne dole a skončíš zle, nešťastná, bez energie, depresivná, vycicaná a druhému aj tak nepomôžeš, lebo on si sám musí v hlave rozložiť a uvedomiť a riešiť. Som už staršia ale už by som nebrala na seba zodpovednosť za druhého, ani by som sa neobetovala, ani svoj život, ani potenciálne deti. Si v štádiu premyšľania, skúšania, uvažovania ako pomôcť a tak. Ale pravdu povediac toto neskončí dobre.

Skutočne sa skús zamerať na to, či to čo ten negativizmus vyhrotilo nebude vyčerpanosť. Ja som ai tiež naložil/a na ramená a to ako som z toho podráždený/á to vnímam už ako to dávam von.. v takom prípade treba byť podporou a nie prekážkou, lebo všetko čo robíte, robíte pre seba, podpora a komunikácia veciam pomôže, len pozor… aby to nebola podpora a v zapati hádka.. to sa anuluje.

@rejka7 ty vieš byt teda oporou.. strhne ta dole len to, čo si sama pripustíš.. niekedy aj mlčať je viac ako mať názor..

@slaskou1975 "strhne ťa dole len to, čo si sama pripustíš" a ja tvrdím áno, treba tomu veriť čo najdlhšie a neúnavnou snahou a neutíchajúcim optimizmom a komunikáciou vytvárať lepšie zajtrajšky čo nám sily stačia. Keď už dôjdu sily, dostane sa nám rovnakej podpory s akou sme my bojovali za druhých. 👍 A v tomto momente zazvoní zvonec a rozprávky je koniec.🥺

@rejka7 všetko čo píšeme je vecou nami zažitých skúsenosti.. sú jedinečné a preto neoponujem, len zdôrazňujem, že môže to byt aj inak a preto nie je možné jednoznačne niečo tvrdiť alebo radiť. Človek by mal spraviť maximimum a potom povedať, áno odchádzam s čistým štítom, spravil/la som maximum čo som mohol/la a je mi to ľúto..

@slaskou1975 áno súhlasím, už to, že autorka premýšľa, komunikuje s partnerom, hľadá názory, zvažuje. To všetko robí pre ten vzťah, pre toho muža. Určite mu hovorí, že to a to ju vo vzťahu ubíja a hľadá ..... A áno, ja mám skúsenosti, že nie vždy komunikácia vyrieši a nie vždy vieme partnera " opraviť". A áno, ponúkam jej svoju víziu, svoje skúsenosti. To aj autorka chcela, názory iných, pretože, to čo cíti a ako to naozaj je, vie len ona.🤷

@rejka7 tak ako píšeš, rovnako som dospela k názoru po rozchode, že to, že sa zhovárame o tom istom, nie je to úplne zrejmé, že to tak naozaj je. Ale, vesmír mi napovedal, že by bolo jedno zaujímavé riešenie. Ak sa partneri bavia o veciach, ktoré sú zasadne rozdielne, mali by sa zhovárať aj o pocitoch, ktoré to v nich v danom okamihu vyvoláva. Skúsila by som to ešte na tejto úrovni a odporúčam zapísať si ich a dostať do praxe. Samozrejme mali by spolupracovať obaja. Nechcem moc vstupovať do názorov autorky, ale neviem koľko má on rokov. Treba si uvedomiť, že takúto nervozitu môžu zažívať muži aj v obdobi stresu, ktorý môžu ťažko znášať a nechcú partnerov s tým zaťažovať. Samé vidíme čo to s nami robí, keď je chlap namosúrený až negatívny. Niekdy dať mu chvíľu pre seba je viac ako naň hovoriť, alebo sa snažiť pomôcť mu. On keď to bude skutočne potrebovat, určite to naznačí. Alebo ho len objimte a nič nepovedzte, slova nahradte pohľadom a úsmevom. Ono v takých situáciách sa muž veľa krát necíti byt ani mužom. Nemusia to byt vždy len tie negatívne veci, ale ak sa v zásade dlhodobo nič nemení, ešte by som videla priestor na take týždňové až dvojtyzdnove odlúčenie a tam by človek v krátkej dobe zistil ako to skutočne je aj v hlave aj v srdci. Len buchnúť dverami a spáliť mosty s človekom o ktorom si myslíme, že ho poznáme môže byt príliš necitlivé. Ak má skutočne problém a bojuje, tým sa môže jeho problém napríklad znásobiť alebo prehĺbiť. Citlivý prístup je na mieste, ak by islo o neveru, podvod, neuprimnost, manipulatívnosť, tam by som si vedela predstaviť rýchle rozhodnutie. Samozrejme je na každom z nás, ako sa rozhodne postupovať. Radi sa vždy ľahšie ako realizuje a po čase je každý za múdreho 😊

Mám to doma.
Niekedy to ubíja si všetko vyargumentovať. Ale za a proti. U nás je viac za.