Skrytá agresia v manželstve
Ahojte, rada by som si vypočula vaše názory, možno aj rady.
S manželom sme 7 rokov spolu, máme spolu 2 ročného syna. To, že manžel je ťažká povaha som vedela od našich začiatkov. Je dosť výbušný ale rokmi sa to zhoršuje. Už párkrát sa stalo, že na mňa začal vrieskať a už som len čakala či ma aj neudrie. Nikdy ma neudrel, ale v takom amoku som nevedela čo som mala čakať. Úplne som zamrzla. Za normálnych okolností by som povedala, že žijeme úplne normálny, pekný život, pokým nepríde z ničoho nič nejaký jeho amok. V poslednej dobe sa to stáva aj z úplných maličkostí.
Naposledy, som držala syna na rukách, pil mlieko pred spaním a manžel došiel za nami a z ničoho nič na mňa kričal, zjapal, nadával mi. Syn sa samozrejme veľmi zľakol, začal veľmi plakať. Bolo to strašné, po tejto situacii som celá nesvoja. Myslím, že prekročil všetky hranice - pohľad na môjho vystrašeného synčeka, ako sa veľmi bál, no bolo to niečo hrozné. Manžel sa potom ukludnil a fungoval ďalej akoby nič. Vôbec som to nechápala. Myslím, že toto jeho správanie by bolo vhodné riešiť asi aj u psychiatra. Nemyslím si, že to je niečo normálne.
Myslíte si, že takýto človek dokáže tú skrytú agresiu v sebe nejako regulovať? Pracovať na jej odstránení? Alebo to bude naozaj rokmi stále horšie a horšie, a neskor pride aj k tomu, že ma udrie a podobne? Naozaj ťažko sa mi o tom rozpráva. Možno by som rada počula aj nejakú skúsenosť nejakej ženy čo si prešla v manželstve/vzťahu niečim podobným.
Dolezite je aj to ci chce on na tom nejako pracovat.
tento šialenec sa nezmení..to je jeho povaha. možno by mu pomohli lieky na ukľudnenie od psychiatra - len pochybujem že ho k odborníkovi dostaneš...
ja osobne neznášam takýchto ľudí a najradšej sa im vyhýbam... nikdy nevieš kedy mu zas prepne... trápenie na celý život.
po alkohole sú ako neriadené strely...
Nemá stresy v robote, alebo čo ti vyčítal?
Nadávky a krik pri dieťati je už fakt za hranicou.Aj sa niekde ventiluje či chodi len domov a do práce?
Je niekto z ich rodiny cholerik?
@veklipo príležitostne
@domkakvet on tvrdí, že jemu nič neni. Vraj za všetko jeho správanie môžem ja a meniť sa mám ja
drogy?
@deti95060810 pri tom poslednom amoku, som tiež rozmýšľala nad rozvodom. Keď ho nezastavilo ani to, že mám na rukach naše malé dieťa, tak čo bude ďalej?
A kvoli čomu vybuchol na teba,keď si držala syna na rukach?Čo bolo spúšťačom? Čo ho vyprovokovalo?
Či len prišiel,nadal ti do rôznych prezývok ,nekomentoval dovod a odišiel?
@luccija tak tých stresov má viac - robota, rodina a tak celkovo kadečo dokopy. Ale chodí len domov a do práce. A z ich rodiny, tažko povedať, všetci vyzerajú, že žijú spokojne - ale čo je aj realita taká, ťažko povedať
@klementinka58 nie
Je mi ľúto čo prežívaš. Neviem či ťa pochopí, ale bolo by fajn, keby si manželovi povedal, že ti týmto správaním ubližuje a ubližuje aj vášmu dieťatku. Teraz je ešte malinke, ale, keď vyrastie.
Myslím si, že on je cholerik a vôbec si neuvedomuje (alebo vnútorné sam v sebe ospravedlňuje svoje agresívne správanie tebou). Ja by som nechcela žiť s takým človekom. Ty to chceš?
@fantaghiro21 boli sme na návšteve u mojej sestry. A vybuchol na mňa, že sme boli dlho, že som zlá mama, že sa neviem starať o dieťa, že si nič nevážim a ďalšie rôzne hlúposti ktoré má v jeho hlave
@dievcacitajucelist s ním sa o tom nedá rozprávať, vždy tú tému ukončí, akoby to bolo v poriadku. Po tej poslednej hádke sa vo mne niečo zlomilo - prvykrat som začala rozmýšľať nad rozvodom, aj cez všetko krásne čo sme prežili, ale jednoducho stupňuje sa tá agresia a mne sa to nepáči - desí ma to
Uraz sa a nebav sa s nim, ako bude reagovat
To sú celkom normálne emócie, ktoré prežívaš. To čo robí on nie je normálne. Máš rodičov blízko? Ďaleko? Máš s nimi dobrý vzťah? Možno ak by si odišla na dva týždne, mesiac. Pochopil by o čo môže prísť.
Vyzera to podla popisu ako narcisticka porucha osobnosti. Precitaj si charakteristiku tejto poruchy a napis, ci to nahodou nesedi
@dievcacitajucelist rodičia bývajú asi 2 hodiny od nás. A vzťah ako sa to vezme, je to zložité by som povedala.
tiež by ma to desilo, hlavne kvôli dieťaťu. nebola by som s ním.
Rozvod asap 👋🏻
@zmrzlinka8 len urobiť ten prvý krok je ťažké. Naši sa rozviedli keď som bola malá, otec so mnou v kontakte neni. Dá sa povedať, že ma vychoval nevlastný otec. Ale vždy som cítila, že mi niečo v živote chýba, vždy som v škole závidela spolužiačkam keď ich chodili do školy vyzdvihovať otcovia a podobne. Preto ma mrzí, keď si mám predstaviť, že aj môj syn bude mať takéto niečo prežívať. Vždy som chcela mať šťastnú rodinu - bol to môj sen.
Utekaaaaaj 🙏
A vždy bol taký,že ti nahulakal takéto odporné , bolestné veci?
Že to vždy hnal do extrémov?....
Dobrovoľne by som asi do vzťahu s "ťažkou povahou" nešla (čo ťa obdivujem),ale oproti narcistom,tých človek odhalí (väčšinou asi) až po nejakom čase,nie hneď na začiatku.Co je ešte horšie.
Len ty si na začiatku už vedela,do čoho ideš ,že je(asi) cholerik, výbusny možno aj nejaké psychické problémy,a zlom nastal po 7r....
Práca,stres, nedostatok spánku ,jedlo ,choroba,zle vzťahy v rodine či v práci,veľa práce okolo domu,dokáže dosť zamavat s človekom...
Ale ak vsekto zhadzuje na teba,nechce riešiť stupňovanie agresie,....tam to asi ružové moc nebude.
Toto sa k lepšiemu nezmení. A predstav si, až vaše dieťa vyrastie a bude tieto jeho amoky vnímať úplne reálne. Tiež je možné, že muž ich neskôr bude realizovať aj na ňom a toto by som ja nezniesla. Ako matka by som svoje dieťata pred týmto chránila.
normalne by som mu v case pokoja povedala ze sa ho bojim a nase dieta sa ho zacina bat tiez. ak ma pocit ze nieco nieje ok pokojne ti to moze povedat ale normalne. a nie takto. ak ma problem so zvladanim emocii v zaujme zachovania rodiny nech s tym nieco urobi." viac by som nepovedala. rozvodom by som sa nevyhrazala a ani o nom dopredu nehovorila. ak by nevyvinul ziadnu snahu o napravu, pomaly by som sa zacala chystat na odchod. az keby som bola schopna odist naozaj az potom by som rovno podala o rozvod. bez upozornenia vopred pretoze ak je agresivny bolo by to pre teba asi nebezpecne. musis mysliet na seba a maleho. priprav si bezpecnu cetu na odchod.
kazdopadne ale asi by som sa minimalne raz pokusila vysvetlit mu ze sa ho bojim a tam kde je strach nemoze fungovat laska. tie dve veci nemozu realne fungovat. je to patologicky toxicky vztah a v takom niecom nema dieta co vyrastat.
Manipulátor a sebec...tak ty zato môžeš? Vazne mu povedz že takto žiť nebudeš ak sa nezmení odídeš aj s dieťaťom. A aj to urob. Nestojí to zato žiť v strachu ale čo je horšie aby v strachu žilo tvoje dieta.
A šetrí si peniaze aby si mala na nájom v prípade úteku alebo nejaký rezervu...nikdy nevieš kedy prepne takému cloveku
Ja by som asi to,že "sa ho dieťa boji" nevravela radšej(aspoň nie pre začiatok). Zbytočne prikladanie do ohňa....Toto by mohol byť spúšťač pre ďalšiu agresiu,výbuch,navázanie sa,prekrúcanie, používanie dieťata na konflikt ...(Čo síce robí muž -dovod na hádku mal kvôli dieťaťu -ale nemusí sa klin klinom vybijat)
Toto by bol dôvod skôr na nepokojnú komunikáciu,ale žiaľ,cholerik, či psychicky chorý človek si nájde dôvod vždy ....
"on tvrdí, že jemu nič neni. Vraj za všetko jeho správanie môžem ja a meniť sa mám ja"
UTEKAJ !
Toto čo robí ty celkom vazne nazývas “skrytá agresia”??? To nemyslíš vazne snáď. Toto je už seriózne nebezpečný agresor. Chúďatko dieťa. Nemas kam odísť napr do podnájmu a okamžite žiadať o rozvod z dôvodu že sa bojíš o dieťa. Ja viem, oficiálne nic neurobil, neudrel ta a pod, ale to by ta nemalo upokojiť. Je to hrozne, je mi to ľúto.
Snáď si to prečíta aj jedna z tých čo su teraz na začiatku vzťahu s takým “komplikovaná povaha, občas vybuchne, nikdy ma neudrel…” treba zdrhat čo najskôr od takého, podľa mňa
Pije alkohol?