Ako pomôcť dieťaťu so spracovaním jedla?

Ahojte maminky, idem si k vám po radu, lebo už neviem, čo robiť 🤷‍♀️ani neviem, kde mám začať...
Moja mladšia dcérka, ktorá už má 3,5 roka, má problém spracovať jedlo v ústach. Myslim si, že všetko sa to začalo tým, že po narodení sa jej spravil hemangiom, dosť veľký, hneď pod bradou na krku. Samozrejme, že sme ho museli liečiť najprv betablokatormi (sirupom Hemangiol) a po neúspechu aj operatívne, pretože sa jej z toho spravil tumor. Veľmi ťažké obdobie pre nás a pre mňa ako matku. Vtedy pila ešte mliečko moje a neskôr umelé, pretože koli tym stresom som samozrejme stratila mliečko, nech som robila čokoľvek aby som ho nestratila...nakoniec sme to prekonali a zdravotne bolo všetko v poriadku, ostala jej iba jazva po reze a časť hemangiomu velmi blízko koze. Zo začiatku mala problém keď sa smiala, plakala a zívala, pretože jej ťahalo tvárovy nerv, ktorý bol trochu poškodený, pretože rezali tesne. Neskôr sa jej to napravilo ale myslím, ze nie úplne.
S príkrmami sme začali ako každý v 4. mesiaci. Najprv kašovite, neskôr sme začali opatrne aj s kúskami, pečivom a tak, no tušia strava bol vtedy pre ňu obrovský problém, vždy ju napínalo na zvracanie aj sa nakoniec vyvracala. Vždy...Mimochodom vždy keď plakala sa povracala aj keď práve nejedla. Bola vtedy v liečbe betablokatormi. Vtedy som to veľmi neriešila, veď má ešte čas aby sa to naučila. Brala som do úvahy aj hemangiom že možno to má nejaký súvis. Tak som jej stravu mixovala a medzi tým som sa pokúšala aj o tuhšie veci, no vždy neúspešne. Úspech mal vtedy jedine chlebík s lucinou, banán, kukuričné chrumky. Keď mala rok, šla na operáciu. Nemocničná kašovita strava samozrejme bleee, tak som kúpila hipp príkrmy, ale bez kúskov, kašičky a jogurty bez ovocia a ešte pila aj mliečko. Na tom prežila v nemocnici...chudá nikdy nebola, taká akurát, živín mala dosť. No keď prišlo obdobie, kedy už nezjedla ani kaše ani mixovane jedlá, musela som radikálne zmeniť jej jedlá. Samozrejme som začala opatrne po negativnych predošlých skúsenostiach. Celkom jej chutili prikrmy s cestovinkou. Ponúkala som jej mäkké jabĺčko, hrušku, pečivo, hlavné jedlo som jej nechávala s kúskami, vždy som jej to pripravila aby sa jej to páčilo a aby jej to chutilo...ovocie a zeleninu nikdy nezjedla, pretože tú je potrebné rozžuť a to nevedela. Kúsky nikdy nerozžula iba prehltla a po pár lyžiciach jej to už bolo nepríjemné a odmietla úplne. Tak to bolo zo všetkým. Jedlo, ktoré treba žuť vždy odmietne. Cestoviny dokáže v celku prehltnúť, polievky tiež odmieta. Teraz chodí do škôlky a je tam o hlade, lebo jednoducho to nevie a ani nechce zjesť. Jedlo je pre ňu stres. Vobec nevníma to, že jej braček aj my sedíme všetci za stolom a pekne papame všetko, ani deti v škôlke, ktoré jedia ju nemotivuju. Som zúfalá, lebo som ju nikdy nenutila vzhľadom k jej problému, ktorý mala. Niekedy boli stavy, kedy som bola z toho nešťastná, veď komu by to bolo jedno keď dieťa nič nezje a nemá živiny, ktoré potrebuje. Manžel mi hovorí, že to nemám riešiť, že on tiež hlta jedlo 🤦‍♀️ ale v poslednom čase sa to veľmi zhoršilo a odmieta aj to, čo nedávno zjedla v pohode (buchty, halušky, lokše, placky, palacinky, zemiaky na rôzny spôsob, omáčky s cestovinou,...) o mäse sa ani nebavim lebo to ešte nezjedla nikdy kúsok, vždy len uplne malinky kúsok, ktorý prehltla, alebo zmixovane. Minule, keď sa povrackala, videla som riadne nerozzute kusy jedla (halušky), vtedy som sa presvedčila na 100% že jedlo iba hlta. Keď ju sledujem pri jedení, všímam si, že zúbky, stoličky vôbec nepoužíva len tak si to premiela v ústach a po dlhom čase prehltne...Naše jedenie trvá aj hodinu...Ale zje naozaj veľmi málo, niekedy nič...ja v tomto vidím veľký problém, pretože už má 3,5 roka a chodí do škôlky a je tam celý čas o hlade, pretože odsunie tanier hneď na začiatku a nezje nič alebo ju presvedčia nech ochutna a keď zistí, že to nedá tak odmietne...Rozmýšľam, že sa poradím s logopedom, alebo iným odbornikom...Vedeli by ste mi poradiť ako to riešiť a s kým? Naša pediatricka tomu nepridáva nejaký väčší význam 🙁
Vedeli by ste mi poradiť ako to riešiť a s kým? Naša pediatricka tomu nepridáva nejaký väčší význam 🙁