Aké vzdelanie potrebujem na prácu v sociálnej sfére?
Dobry den, ak by som chcela pracovat pre socialku, na aku skolu by som mala ist? Dakujem za odpovede
@kate211 A teraz si predstav, koľko sa musí taký úradník/prepisovač toho napísať (alebo si to zapamätať v prípade výpovede pred súdom), ak rodič je presvedčený, že mu musí poskytnúť všetky informácie aj s kompletnou históriou...
Neni lepšie napísať jednu vetu: Rodičia otec/matka v rámci šetrenia odpovedali, že všetky informácie o svojich pomeroch zdelia len súdu alebo kompetentnému odborníkovi?
V konečnom dôsledku sa súd tých rodičov znova spýta sám na ich pomery (a na rozdiel od kurately ich aj overí; rozumej: vyžiada si príjmy od zamestnávateľa, daňové priznania - toto môže urobiť len súd, kuratela/úradník na toto nemá kompetencie) bez rozdielu či už predtým tieto informácie poskytli kuratele alebo nie. Čatokrát predvolá aj dieťa (ak má na to vek). Hneď by boli menšie výdaje na štátnych úradníkov.
@la_lotob A neni to nahodou tak, ze i pri odoberani deti a umiestnovania do ustavu musi prist socialka so sudnym vykonavatelom a uznesenim predbezneho opatrenia? Pretoze bez rozhodnutia sudu ani zdrogovana a sfetovana matka svoje dieta nemusi vydat nejakemu uradnikovi. Sudy maju snad pohotovost aj o vikendoch prave koli vydavaniu predbeznych opatrani.
Snad ta socialka napise na mieste, kde sa nachadza ohrozene dieta navrh (kludne do tabletu resp. to napise na pohotovosti sudu resp. pracovnik pohotovosti sudu dorazi ihned na miesto) na predbezne opatrenie umiestnenia do ustavu, popise co na mieste vidi (fakty a nie to, co doporucuje) a do hodiny (alebo aj na mieste) odklepne uznesenie - prebezne opatrenie? O tomto musí taktiež rozhodnúť súd a nie úradník/kuratela.
@kate211 Tak hlavne dieťa môže byť odobrané alebo umiestnené do ústavu len na základe rozhodnutia súdu (rozsudok, uznesenie) alebo dobrovoľného súhlasu rodiča.
Víkendové pohotovosti som síce nemala, ale akútnych pohotovostí (udanie, že dieťa plače zatvorené v byte, dieťa chodí v mrazoch v tričku po vonku som mala až až). A nie, úradník nemôže prísť a násilím odviesť dieťa do ústavu, veď by to zanechalo na ňom psychické následky. A to sa robí fakt len v krajných prípadoch. V prvom rade, k takýmto prípadom chodia dve kolízne opatrovníčky/úradníčky. Najdôležitejší by mal byť záujem dieťaťa (neviem akí názor majú na to slovenskí úradnící).
Ak dieťa plače a neni k nemu prístup - volať políciu. Ak je zranené - poskytnúť prvú pomoc a volať záchranku. Ak rodič pácha na dieťati násilie, volať políciu. A ak je matka sfetovaná a zdrogovaná, dieťa v prvom rade upokojiť, dať mu najesť, napiť, obliecť ho - dostať do stavu kľudu, vziať do vedľajšej miestnosti. Ďalej hľadať možnosti ako môže byť dieťa s osobami, ktoré pozná, v prostredí, ktoré pozná. Väčšinou sa kontaktuje druhý rodič (ak není zbavený svojprávnosti, rodičovských práv), urobí sa s ním rozhovor, s dieťaťom, skontrolujú sa podmienky druhého rodiča a keď je všetko v poriadku, dieťa ide k nemu. V prípade trvalého stavu problémov matky, je mu potom dieťa zverené. Dalšia možnosť sú starí rodičia, či iný príbuzní. Zistí sa situácia - či ich dieťa pozna, ako na nich reaguje, aký má dieťa k nim vzťah, zistia sa podmienky u príbuzných a následne sa požiada súd o zverenia do starostlivosti prarodičov. Ak sú vhodné podmienky, vždy má prednosť druhý rodič alebo príbuzný pred domovom alebo výchovným ústavom. Do domovov alebo do ústavov sú umiestňované deti, ktoré buď nemajú absolútne nikoho alebo nikto z rodiny sa o nich nechce (alebo neni schopný) starať. Často chodí druhá úradníčka zisťovať situáciu k susedom, do školy/škôlky kam dieťa chodí, na obecný úrad. Tam sa dozvie o osobách, ktoré sú s dieťatom spojené a následne ich kontaktuje. Ak sa nenájde žiadna osoba, ktorá by sa mohla o dieťa aspoň dočasne postarať, tak dieťa ide do ústavu. Matke dajú podpísať papier, že ona (ako zákonný zástupca) súhlasí s umiestnením do ústavu (zatiaľ) na prechodnú dobu. A čuduj sa svete, 80% matiek to podpíše dobrovoľne, lebo sami uznajú, že v ich situácii niesú schopné sa o to dieťa postarať. A ak nesúhlasí, až potom väčšinou druhá úradníčka/kolízna opatrovníčka ide pre razítko na súd (na súde sú tiež pohotovosti, alebo môže pracovník súdu (vyšší súdny úradník) doraziť na miesto - to záleží od okresu a akútnosti prípadu). V prípade problémov asistuje aj polícia. Jedna kolegyňa, ktorá mala pohotovosť (hlásili jej o 9 večer, že dieťa plače v byte) riešila situáciu až do 16:00 nasledujúceho dňa. Prišla, dievčatku dala jesť, obliekla do pyžama, dala spať a zostala tam do rána (lebo takto večer nezohnala žiadnych príbuzných a naviac dieťa vystrašené nikam by s ňou ani dobrovoľne neodišlo). Matku medzitým odviezla záchranka. V záujme dieťata fakt neni ho uprostred noci plačúce, unavené trepať niekam do domova či ústavu do cudzieho prostredia a k cudzím ľudom, ktorý je častokrát xy kilometrov ďaleko, pretože uprostred noci sa voľné miesto v ústave ťažko vybavuje.
Či na Slovensku úradníci odnášajú detí do ústavu s plačom a násilím, ba dokonca i bez súdného príkazu, tak to neviem. So sociálnou kuratelou na SK mám len spostredkované skúsenosti. Ale ak náhodou sa toto na Slovensku deje, tak to je len preto, že nikto to tam nerieši a neinformovaní ľudia si myslia, že úradník ma na toto právo. No nie nemá - len so súhlasom rodiča a spoluprácou dieťaťa (čiže na dobrovoľnej bázi) alebo súdnym príkazom za pomoci polície alebo súdneho vykonávateľa.
V takýchto prípadoch môže úradník konať len tak, ako mu to dobrovoľne umožní rodič/dieťa. Ak dieťa vôbec nechce komunikovať, úradník ho nesmie nútiť a prevezme ho iný odborník, spravidla detský psychológ. Ak rodič úradníkovi nechce dobrovoľne dieťa odovzdať (šikovná úradníčka však dokáže matku 'presvedčiť', že umiestnenie do ústavu/domova je momentálne najlepšie riešenie), úradník si musí zaobstarať súdny príkaz.
V takýchto prípadoch je výnimočne práca kurately spoločnosti prospešná i keď stále prebieha na dobrovoľnej bázi - urobiť 'ukon' môže len základe súhlasu rodiča/dieťata, prípadne na základe rozhodnutia súdu.
@kate211 A ešte naviac, ak aj k nejakému takému prípadu umiestnenia do ústavu dôjde, táto úradnička potom pol dňa spisuje správy. Nevydáva žiadne rozhodnutia, ale minimálne pol dňa spisuje správy. Rozhodnutie vydá za ňu niekto iný.
Musí popísať celú situáciu (fakty, žiadne doporučenia - lebo neni odborník) napr. ako sa dozvedela o ohrozenom dieťati, o koľkej dorazila na miesto, čo robilo dieťa/matka keď dorazila, v akom stave boli, ako situáciu popísalo dieťa/matka, či kontaktovala príbuzných, školu, ako reagovalo dieťa na príbuzných, či využila všetky možnosti pred umiestnením do ústavu. Toto posiela súdu. Ďalej musí písomne kontaktovať školu, že dieťa je v ústave xy kilometrov ďaleko, obecný úrad, dalšieho rodiča.
Takže keď si to zhrnieme, tak 80% času strávi písaním ohľadne výpovedí účastníkov/detí alebo popisom situácie kam bola privolaná. A z toho v 90% prípadoch jej ani rodič zdeliť nič nemusí a ona s tým nespraví nič.
@la_lotob No mna najviac prekvapilo, ze uradnik/kuratela rozhoduje... A dalej, ze: a na zaklade coho by mal sud rozhodnut, ak nie na doporucenie kurately/uradnika? Ten moze tak akurat napisat spravu, resp. vypovedat pred sudom co zistil, co videl, co mu povedali rodicia, co dieta. A to lem v pripade, ak to kuratele rodicia umoznia. Nie doporucovat a vnasat vlastne zavery/posudky. Jasne ak oba rodicia (zakonni zastupci) su omezeni v svojpravnosti, zadrzani alebo vo vazbe, konat mozu hned, ale takziez ihned informovat sud a ten rozhodne o dalsom postupe. Tu vsak podavaju predbezne opatrenie, kde sa rozhoduje do dvoch dni. Takze v podstate ano, na dva dni rozhodnut mozu, ale to len v pripadoch, kde zlyhali obaja zakonni zastupci. A ano, mas pravdu. OSPOD (kuratela) je pani, ktora pise do MS word (pripadne hovori sudu) co videla, co jej povedali rodicia, co povedalo dieta. Taky prepisovac, uradnik.