Ako dosiahnuť ticho na hodinách s deťmi?
Ahojte, ucim uz nejaky ten rocik, ale s touto generaciou mam problem. Ako dosiahnut respekt? Ticho na hodinach? Uz ma to zacina unavovat. Najhorsie je, ze nemame pochopenie ani od rodicov, ktori si stoja za drzymi, hlucnymi detmi, ktore nerespektuju ziadne pravidla. Milujem svoju pracu, rada by som ich aj nieco naucila, ale v posled.dobe skor vychovavam ako ucim. Mozno mi date nejaku radu, ako dosiahnut ticho na hodinach a moct ucit..
Máš moju podporu, obdiv v tom, že sa zaujimas o to, ako na tom vzťahu dieťa-učiteľ, komunikácii pracovať. Skús pozrieť Inklucentrum - NVC. Chodí na to práve dosť pedagógov, maju to i preplatené.
K tomu napojeniu. Skús ho pochopiť. Nasad si jeho oci a usi, pozri sa na situaciu tak, ako ju vníma on. Zabudni na seba. Jeho správanie je stratégiou, ako dosiahnuť veci, po ktorých túži, ktorých sa mu nedostáva. Skrývajú sa za nou nejaké nenaplnené potreby. Asi tam bude nejaká velka túžba po ocenení, prijatí, uznaní, autonómii či možno i bezpodmienečnej láske, bezpečí … alebo iné. Možno to nie je ani tak o tebe. Stava sa,, že v rodine či okoli sa mu nedostáva to, čo by potreboval. Preto sa to snaží ziskat niekde inde. On si toho ani nie je vedomý a týmto správaním je paradoxne mala sanca, že sa mu to podari dostať. Napriek tomu používa tento spôsob, lebo iny nepozná.
Neviem, možno potrebuje počuť, že ti na ňom úprimne záleží a že nech spravi čokoľvek, stále ho budeš chcieť niečo naučiť, patrí do tejto triedy a chcete, aby bol jej súčasťou. Povedz, že ti záleží na tom, aby bol spokojný a chceš mu pomôcť. No nevies ako. Či by ti vedel povedať, čo potrebuje, čo by mu pomohlo?
Otvorila by som na dialóg, dávala mu priestor, snažila sa dozvedieť sa o ňom viac. Neísť na neho hned s nejakými tvrdeniami, hotovou teóriou. Skôr zisťovať, overovať, ako to ma. Vyskúšaj, uvidis. V každom prípade už snaha rozumieť mu môže byt významný krok vpred.
A možno častejšie pred hodinou o neho sem-tam prejav záujem a spýtaj sa, ako sa ma, či sa cíti fajn, alebo je z niečoho smutný..?
@tiika ♥️
.
Také, že "keďže vyrušujete, asi už všetko viete, dáme si písomku", ako za starých čias, už nefunguje?
@thereisabear ahoj, tie nečakané písomky, ani poznámky už veru naozaj nefungujú tak ako kedysi. Dnes sme napr. písali písomku a samozrejme niektorí podvádzali. Vzala som písomku a ten chlapec mi ešte drzo odvetil, že ako mu to dokážem, že odpisoval. Vôbec žiadna pokora, ešte sa išiel hádať. Neviem, je mi občas tak smutno z toho, aká generácia vyrastá, ale je pravda, že je tam aj kopec naozaj zlatých detí, čo sa snažia.
@thereisabear ahoj, tie nečakané písomky, ani poznámky už veru naozaj nefungujú tak ako kedysi. Dnes sme napr. písali písomku a samozrejme niektorí podvádzali. Vzala som písomku a ten chlapec mi ešte drzo odvetil, že ako mu to dokážem, že odpisoval. Vôbec žiadna pokora, ešte sa išiel hádať. Neviem, je mi občas tak smutno z toho, aká generácia vyrastá, ale je pravda, že je tam aj kopec naozaj zlatých detí, čo sa snažia.
@elizabeta56 len skoda, ze kvoli tym par vymyselnikom, nie je cas na tie zlate deti
Máš pravdu. Tiež mám takú skúsenosť, že na tie deti nezaberajú ani poznámky, ani písomky, ani päťky. Deti nechápu, že svet nie je taký ako na obrazovkách. Oni vidia v médiách veľa umelých informácií, že im stačí vedieť digitálne technológie a budú si žiť dobre, lebo budú osobnosti -influenceri. Všade sa im vo veľkom hovorí, že musia mať svoj názor, že majú svoje práva, ale o povinnostiach sa hovorí už menej. Súhlasím s tým, že z veľkej časti je to odzrkadlenie domáceho prostredia, resp.prostredia médií.
@hatsepset veď toto, že tieto metódy - krik, poznámky, 5-ky, vyhrážanie sa, zastrašovanie, trestanie, manipulácia, no ani odmeňovanie, v dnesnej dobe neobstoja. A to neznamena, že dnešné deti alebo učitelia, či rodičia su zlí. Tie spôsoby výchovy sú nefunkčné. Netreba zmeniť iba výučbu na modernu, zážitky, tabule, (čo je všetko super a krásne)… ale v prvom rade ide o postoj. Pokial sa učitelia na tie deti nenapoja, nepochopia ich, nezačnú k ním pristupovať s rešpektom a to i v náročných situáciách, nevytvoria si s nimi kvalitny vzťah, tak to všetko bude niekedy viacmenej zlyhávať. Tu uniká podstata. Akurát asi bude trvať, kým si to niekto uvedomí, ešte dlhšie kým sa to zmení. Nakolko zmeniť myslenie je ťažšie než vymeniť zariadenie škôl, tried a zvýšiť platy.
@tiika Máš super názory, čo sa týka školskej praxe. Myslím , novodobé. Veľmi dobre tu píšeš aj radíš. Pracuješ v školstve alebo píšeš len tak názory zo života? Lebo sa vyjadruješ, akoby si pracovala priamo s deťmi.
@tiika Máš super názory, čo sa týka školskej praxe. Myslím , novodobé. Veľmi dobre tu píšeš aj radíš. Pracuješ v školstve alebo píšeš len tak názory zo života? Lebo sa vyjadruješ, akoby si pracovala priamo s deťmi.
@anonym_d19dbc jej ďakujem ☺️, nepracujem v školstve. Len som sa o výchovu, komunikáciu, vzdelavanie začala zaujímať viac, ked som sa stala rodičom.
Máš moju podporu, obdiv v tom, že sa zaujimas o to, ako na tom vzťahu dieťa-učiteľ, komunikácii pracovať. Skús pozrieť Inklucentrum - NVC. Chodí na to práve dosť pedagógov, maju to i preplatené.
K tomu napojeniu. Skús ho pochopiť. Nasad si jeho oci a usi, pozri sa na situaciu tak, ako ju vníma on. Zabudni na seba. Jeho správanie je stratégiou, ako dosiahnuť veci, po ktorých túži, ktorých sa mu nedostáva. Skrývajú sa za nou nejaké nenaplnené potreby. Asi tam bude nejaká velka túžba po ocenení, prijatí, uznaní, autonómii či možno i bezpodmienečnej láske, bezpečí … alebo iné. Možno to nie je ani tak o tebe. Stava sa,, že v rodine či okoli sa mu nedostáva to, čo by potreboval. Preto sa to snaží ziskat niekde inde. On si toho ani nie je vedomý a týmto správaním je paradoxne mala sanca, že sa mu to podari dostať. Napriek tomu používa tento spôsob, lebo iny nepozná.
Neviem, možno potrebuje počuť, že ti na ňom úprimne záleží a že nech spravi čokoľvek, stále ho budeš chcieť niečo naučiť, patrí do tejto triedy a chcete, aby bol jej súčasťou. Povedz, že ti záleží na tom, aby bol spokojný a chceš mu pomôcť. No nevies ako. Či by ti vedel povedať, čo potrebuje, čo by mu pomohlo?
Otvorila by som na dialóg, dávala mu priestor, snažila sa dozvedieť sa o ňom viac. Neísť na neho hned s nejakými tvrdeniami, hotovou teóriou. Skôr zisťovať, overovať, ako to ma. Vyskúšaj, uvidis. V každom prípade už snaha rozumieť mu môže byt významný krok vpred.
A možno častejšie pred hodinou o neho sem-tam prejav záujem a spýtaj sa, ako sa ma, či sa cíti fajn, alebo je z niečoho smutný..?