Ako sa vyrovnať so smútkom po výpovedi?
Ahojte. Potrebujem poradiť, čo mám so sebou robiť. Po 10 rokoch v korporáte som dala výpoveď. Prácu, ktorú robím zbožňujem. Vypracovala som sa ozaj od nuly, na vrcholovú pozíciu tvrdou drinou. Bohužiaľ posledné roky sa stupňoval nesúlad medzi mnou a mojim nadriadeným, ktorý má rozhodovaciu právomoc v našej firme. Bossing bol u mňa na programe každého druhého dňa. Ja som človek, ktorému záleží na odvedenej práci. Viem, že si s mojimi skúsenosťami nájdem inú prácu veľmi rýchlo, ale aj tak ma prepadajú záchvaty úzkosti, stres, záleží mi na tom, aby agenda, ktorú som tak dlho budovala, pokračovala ďalej v nastavenom štandarde. Viem, že som spravila dobré rozhodnutie za seba, ale zároveň mi je veľmi smutno, že už moju firmu nebudem môcť zastupovať. Ako sa mám s týmto divným pocitom vyrovnať?
Ako dobre, že ja také pocity nemám. Beriem to ako konečnú a posúvam sa vpred. Mám rada svoju prácu, svoje vybudované ale, aby som sa trápila nad niekým či pokračuje tak ako som nadstavila to teda nie. Každý nech si pracuje ako mu vyhovuje. Zlepšovaním a iným pracovným procesom sa nikto nevyhne.
v korporate si to mohla riesit s HR oddelenim a moznym preradenym na iny projekt? divizia? to sa nedalo?
ja som robila v korporate 12 rokov a tiez som mala divne pocity, predsa len to je dlha doba a tiez som sa vypracovala...
musis to brat ako novy zaciatok. nijak inac uz sa neda. bude dobre, uvidis.
treba sa riadit intuiciou
musis byt velmi loyalna osoba. to uz je dnes rarita
Po 13 rokoch som odchadzala z prace, ktoru som milovala, pre taky bossing, ze sa mi to odrazalo na zdravi. Nechavala som po sebe desiatky neukoncenych spisov - ludskych osudov. Kedze som kontinualne nastupovala do dalsej prace s uplne inou agendou, musela som sa okamzite preprogramovat. Obcas mi este napadlo, ze co sa stalo s tym a tym pripadom, no nove veci rychlo vytesnili tie stare. Takze ako sa s tym vyrovnat? Cim skor mat dalsiu pracu.
Budem kritická ale na konci aj odpoviem na tvoje otázky. Vrcholová pozícia v korporáte je člen predstavenstva alebo riaditeľ divízie s niekoľkými odbormi a oddeleniami pod sebou. Zároveň píšeš, že tvoj šéf má "rozhodovaciu právomoc v našej firme". Tak ak by išlo o korporát a ty si vo vedení korporátu, tak by išlo o generálneho riaditeľa. Ak by išlo o korporát, tak ide o spoločnosť, nazývať korporát firmou je zvláštne, veľmi zvláštne.
Zároveň ako spomína @bublinka1426 v korporáte ak má človek problém, vie to riešiť na HR, vie to riešiť presunom na úplne inú divíziu. Nie je problém zmeniť pozíciu a byť úplne mimo kontaktu s pôvodnými kolegami, pretože ak hovoríme o korporáte, nebavíme sa o firme s 50 ľuďmi.
Takže ako headhunter pre vrcholový manažment a ako bývalý vrcholový manažér korporátu sa ťa opýtam - riešila si možnosti s HR? Ak nie, prečo? Ak áno, ako, čo a čo bolo výsledkom?
Ďalšia téma - záleží mi na tom, aby agenda, ktorú som tak dlho budovala, pokračovala ďalej v nastavenom štandarde - ak si vrcholový manažér z korporátu, tak vieš, že toto je absolútne nereálne. Keby všetko neustále fungovalo v nastavenom štandarde a nemenilo by sa, nedosahovali by sa zisky a spoločnosť by sa nikam neposúvala. Žiadny dobrý manažér nebude chcieť, aby veci ostávali tak ako sú a nemenili sa. Okrem toho, každý sme nahraditeľný. Ja, ty, každý.
Ako sa mám s týmto divným pocitom vyrovnať? - ak je pravda, čo píšeš, že si vrcholový manažér korporátu, tak si dostatočne uvedomelá, aby si vedela, že ani jeden z argumentov, o ktorých píšeš, nie je dôvodom na to, aby si bola smutná či v strese. Vrcholovým manažérom v korporáte sa stáva človek, ktorý vie, že je potrebné napredovať, posúvať sa, robiť aj nie príjemné rozhodnutia a že rásť môžeš iba vtedy, ak nebudeš stáť na mieste. Takže ak si to, čo píšeš, zobuď sa a uvedom si, aké sú tvoje silné stránky, čo si vďaka tomuto zamestnávateľovi získala, aké množstvo kompetencií máš. A pozeraj sa na to, čo s tým vieš urobiť v tvojom ďalšom smerovaní. Nariekať ti nič neprinesie, práve naopak. Vždy vycítim, ak s človekom komunikujem, že je negatívne nastavený. A potom je úplne jedno, akú má prax a kompetencie. Ak niekto hľadá vrcholového manažéra, hľadá pozitívneho otvoreného človeka. Tak takým buď. Zatvor dvere a nerieš, čo bolo. Vnímaj pozitíva, ktoré ti prinesie zmena.
Ja si myslim, ze po 10 rokoch je normalne, ked ti je smutno. Aj ze ti zalezi na praci. Ja ked som odisla z byvalej prace, tiez mi bolo smutno. A snazila som sa dokoncit co sa dalo. A ked som prisla do novej prace a dolahla na mna ta zmena, tak som doma aj plakala. A to som odisla sama. Teraz som ale za tu zmenu rada, na ulohy, co som tam mala, som uz davno zabudla. Uz by som sa nechcela vratit. Zivot ti prinesie nieco nove
Ja by som sa s tym teda vyrovnala rychlo, akonahle tam bude na tom fleku niekto iny, bude robit po svojom, s tym sa treba vyrovnat, ty v tom uz dalej nefigurujes, tak otoc list a vyser sa na to. Oddychnut si mozes na podpore, Pnke, nacerpaj sily a pusti sa do hladania noveho jobu a najdi si v novej praci nieco, co ta bude motivovat.
Sice nepracujem v korporate ale vo verejnej správe ale ked som pri odchode na materskej odovzdavala agendu, mala som pocit, že dávam niekomu cudziemu do rúk moje dieťa. Viem o čom hovoríš. S takou praxou si nájdeš robotu takmer ihned a casom si zvkyneš. Ja zvyknem zavolat do práce popýtať sa ako sa darí, pri tom mi vrie krv ,ze toto robí naprd a hento robí naprd ale uz som sa odosobnila. Je to ako rochod, rozvod, potrebuje to čas a tu plati stare pravidlo, klin sa klinom vybija. V novej práci budeš mať opäť nový začiatok a nebudeš mať uz čas sa tolko zapodievať v hlave tou starou prácou. A keby je tvoj nadriadený férový, tak ťa nepustí. Maj toto pred sebou a prajem vela síl