Ako zvládnuť psychicky náročné obdobie v práci?
Potrebujem poradiť, povzbudiť. Som pracujúca vydatá žena, mám 30 rokov, nemám deti.
Pracujem na TPP v zamestnaní, ktoré plánujem opustiť, už psychicky nevládzem. Nie je to náročná práca, som tam vyše 4 rokov ale mentálne ma úplne vysávajú kolegovia a moja šéfka - je to dlhý príbeh, prípadne rozvediem v komentároch, ak by to niekoho zaujímalo.
Problém je, že tam musím vydržať ešte cca 6 mesiacov, pretože popri práci zároveň externe študujem a som v poslednom ročníku Bc štúdia, mám pred sebou akurát skúšky a nasledujú ešte 2 predmety a písanie bakalárky v ďalšom semestri.
V práci "musím" ostať preto, že mám podmienky dohodnuté tak, aby som mala priestor doštudovať a nezvládla by som popri učení sa ešte aj pohovorovať, niekoho za seba zaúčať a následne sa zaúčať v novej práci. Aj tak keby som dala výpoveď aj hneď, budem voľná až 31.3. a to už som v polke toho času, čo musím prežiť.
Problém je, že mám aj chronické ochorenie, ktoré je vysiľujúce a problémy s manželom, od ktorého cítim stále akoby tlak a výčitky, že som chorá, aj keď to nepovie úplne priamo ale cítim, že ho to obťažuje.
Jednoducho v žiadnej životnej oblasti (zdravie, manželstvo, práca, škola) sa necítim dobre. Štúdium nechcem prerušiť, už to chcem doklepať a mať za sebou aj keď sa bojím, že nezvládnem už tie posledné skúšky, lebo sú veľmi ťažké. A prosto sa cítim byť v tejto situácii akoby bez východiska a že prosto musím nejak prežiť tento prvý polrok. Len sa bojím, že to psychicky a fyzicky už nezvládnem, neustojím, niečo sa pokazí ešte viac a mňa to úplne vyhodí z fungovania.
Ako by ste to riešili? Alebo neviete mi poradiť, ako sa vnútorne nastaviť a ešte nájsť silu, keď už naozaj nevládzem?
Ochorenie … asi velmi nespravis nic, len sa o seba starat a dosrziavat liecbu. Praca - vies, ze odides. Skus si nastavit inak hlavu a ignorovat ich. Mas 6 mesiacov podpory … takze si treba rozratat cas/ zdravie a financie. S manzelom mas problem. Ak ma problem
S tvojim zdravim … naco si s nim. Deti nemate, nemate dobry vztah, tak je len na pritaz … alebo komunikuj otvorene .. mozno sa o teba boji, len to nevie povedat. Nikto nevie ako to mate. Skola je tvoja osobna volba … to dobojuj.
pozri sa na svoje uspesne rovesnicky - co robili inak ako ty?
@martinmmartin nie každý má rovnaký život , nie každý prežívame rovnakú vec tak isto. Pre niekoho by toto bola malina, iný sa nad tým trápi. Pochopte ľudia konečne to , že každý máme svoje. Neprináleží nikomu písať aby sa pozerala na druhé, keď v jej topánkach nešiel nik len ona. A keby aj šiel niekto v jej topánkach , bude to iný človek , iná nátura, iná povaha, iné všetko. Vaše komentáre niekedy nemajú dna. Skôr by som sa zamyslela nad tým, prečo máte tendenciu komentovať všetko tak , ako keby ste najsuper človek nie na koniku ale ešte ďaleko za vesmírom.
@anonym_autor ja som tiež musela takto vydržať, kvôli práci som sa ja zdravá veselá duša dostávala na začiatok reálnej depresie. A v Tom sa mi otočili najbližší ľudia lebo si mysleli že ja ich nemám rada a nemám o nich záujem pritom som sama potrebovala pomoc. To je jedno. Ja len ak to má byť posledny rok , snažila by som sa vydržať, prípadne , ako vám vieme pomôcť ? Pomohlo by vám ja neviem písať si každý deň pravidelne? Že by vás niekto vypočul?
Treba to rozdeliť a zobrať si späť kontrolu, inak ťa to prevalcuje. Najlepšie riešenie v tejto situácii je dočasné zníženie záťaže cez PN. Máš chronické ochorenie, dlhodobý stres, vyčerpanie a jasné varovné signály. To je legitímny dôvod. Chráň to, čo má zmysel dokončiť. V práci už nemáš čo dokazovať. Je to len prechodná fáza. Mentálne si ju treba prerámcovať na režim prežitia, čiže minimum emócií, minimum angažovanosti, rob len nevyhnutné. Žiadne riešenie vzťahov, žiadne vysvetľovanie, žiadne „ešte vydržím viac“. Len technicky prejsť obdobím. Manželstvo je samostatná téma, ktorú teraz netreba riešiť do hĺbky, ale nie hneď všetko naraz. Ak z neho cítiš tlak, treba si jasne vnútorne povedať, že choroba nie je zlyhanie a jeho nepohodlie nie je tvoja zodpovednosť. Teraz nemáš kapacitu niesť aj jeho emócie. To sa bude riešiť až keď budeš stabilnejšia. Nerieš hneď celý polrok, rieš len najbližší týždeň, daj si vždy len jednu prioritu.
Čiže, moje odporúčanie, tak by som to urobila ja: Dokončí štúdium. Venuj energiu tomu. Potom zmeň prácu a adaptuj sa. A napokon sa pozri bližšie na svoje manželstvo. Či má alebo nemá zmysel. A na pozadí toho celého sa venuj sama sebe a svojmu zdraviu. To je najdôležitejšie ❤.
@anonym_autor dala by som výpoveď, počas štátnic s písania bakalárky by som bola na podpore a našla si potom prácu.
S mužom sa úprimne porozprávaj - to ti píšem zo svojej skúsenosti, tiež nás moja choroba takmer stála vzťah.
A v podstate potom všetkom, v lete začneš od znovu.
riešila by som to PNkou
pozri sa na svoje uspesne rovesnicky - co robili inak ako ty?
@martinmmartin tak napríklad sa nemuseli pasovať s ochorením, to už sú hneď iné podmienky. Ja sa nemôžem takto s nikým porovnávať, každý sme na tom nejako. Jedna je matka s 2 deťmi, ďalšia má bohatého frajera, ďalšia má 3 deti, ochorenie a skvelú prácu.... cesta porovnávania sa mi neprinesie nič dobré ani pomocné v mojej situácii.
Ochorenie … asi velmi nespravis nic, len sa o seba starat a dosrziavat liecbu. Praca - vies, ze odides. Skus si nastavit inak hlavu a ignorovat ich. Mas 6 mesiacov podpory … takze si treba rozratat cas/ zdravie a financie. S manzelom mas problem. Ak ma problem
S tvojim zdravim … naco si s nim. Deti nemate, nemate dobry vztah, tak je len na pritaz … alebo komunikuj otvorene .. mozno sa o teba boji, len to nevie povedat. Nikto nevie ako to mate. Skola je tvoja osobna volba … to dobojuj.
@anonym_1e091b Ja by som sa práve veľmi takto chcela nastaviť a už pred sviatkami som bola taká, že čo nemusím riešiť, na to kašlem, len niekedy mám pocit, že mi kolegovia naschvál hádžu polená pod nohy a moja šéfka je zase taká, že áno, aj mi uľaví keď vie že mi nie je dobre alebo čosi, na druhej strane sa ale nevie niekedy kontrolovať a valí na mňa aj svoje osobné problémy ešte, ktoré ma ozaj nezaujímajú a nedá sa zastaviť, ani keď jej slušne poviem, ž proste nemám na to náladu/kapacitu ju počúvať.
Premýšľala som, že po návrate teraz po víkende si proste budem nechávať zatvorené dvere na kancelárii s tým, že veď keby čosi, tak mi zaklopú, ale vytvorím si aj takúto fyzickú bariéru. Ja som mala vždy otvorené, lebo sme si aj "cez stenu" niečo vždy povedali pracovne a prijímam klientov, ja som vlastne dalo by sa povedať recepčná + riešim aj ďalšie pracovné úlohy a pristane mi na stole všetko od faktúr, dochádzky, rôzne pochôdzky, po dopĺňanie toaleťáku, upratovanie kuchynky, riešenie parkoviska, varenie kávičiek návštevám a plno plno ďalšieho... tak zato som mala vždy otvorené.
@anonym_autor ja som tiež musela takto vydržať, kvôli práci som sa ja zdravá veselá duša dostávala na začiatok reálnej depresie. A v Tom sa mi otočili najbližší ľudia lebo si mysleli že ja ich nemám rada a nemám o nich záujem pritom som sama potrebovala pomoc. To je jedno. Ja len ak to má byť posledny rok , snažila by som sa vydržať, prípadne , ako vám vieme pomôcť ? Pomohlo by vám ja neviem písať si každý deň pravidelne? Že by vás niekto vypočul?
@anonym_2624b7 to ma mrzí :( no v tomto mám šťastie, že ma moji chápu aj pomôžu keď treba. Za to denno denne som vďačná, lebo keby toto nebolo, už asi ani ja tu nie som, tiež som na tom zle a koncom roka som myslela, že už skončím všetko :(
Zase áno, pomohlo by mi s niekym takto asi komunikovať, len nechcem ešte ďalšieho človeka obťažovať.
Treba to rozdeliť a zobrať si späť kontrolu, inak ťa to prevalcuje. Najlepšie riešenie v tejto situácii je dočasné zníženie záťaže cez PN. Máš chronické ochorenie, dlhodobý stres, vyčerpanie a jasné varovné signály. To je legitímny dôvod. Chráň to, čo má zmysel dokončiť. V práci už nemáš čo dokazovať. Je to len prechodná fáza. Mentálne si ju treba prerámcovať na režim prežitia, čiže minimum emócií, minimum angažovanosti, rob len nevyhnutné. Žiadne riešenie vzťahov, žiadne vysvetľovanie, žiadne „ešte vydržím viac“. Len technicky prejsť obdobím. Manželstvo je samostatná téma, ktorú teraz netreba riešiť do hĺbky, ale nie hneď všetko naraz. Ak z neho cítiš tlak, treba si jasne vnútorne povedať, že choroba nie je zlyhanie a jeho nepohodlie nie je tvoja zodpovednosť. Teraz nemáš kapacitu niesť aj jeho emócie. To sa bude riešiť až keď budeš stabilnejšia. Nerieš hneď celý polrok, rieš len najbližší týždeň, daj si vždy len jednu prioritu.
Čiže, moje odporúčanie, tak by som to urobila ja: Dokončí štúdium. Venuj energiu tomu. Potom zmeň prácu a adaptuj sa. A napokon sa pozri bližšie na svoje manželstvo. Či má alebo nemá zmysel. A na pozadí toho celého sa venuj sama sebe a svojmu zdraviu. To je najdôležitejšie ❤.
@billy_jean ďakujem veľmi!! To ako si to napísala celé mi veľmi zarezonovalo. Ja som presne ten typ, že chcem mať všetko hneď vyriešené a ak nie vyriešené tak aspoň mať podrobný plán korkov, ktoré keď potom nejdú, tak som nešťastná. Teraz sa mi toho ale naváľalo toľko, že ani okrajový plán si neviem spraviť.
Dáva mi ale zmysel presne to, že sústrediť sa na školu, lebo tá keď odpadne, mne veľa ubudne z pliec. Ja ani nechcem hneď pokračovať na Mgr stupeň, lebo by som si veľmi uškodila, potrebujem nejaký čas sa spamätať.
Ďakujem naozaj, toto si asi vytlačím niekam, nech to mám na očiach.
@anonym_autor dala by som výpoveď, počas štátnic s písania bakalárky by som bola na podpore a našla si potom prácu.
S mužom sa úprimne porozprávaj - to ti píšem zo svojej skúsenosti, tiež nás moja choroba takmer stála vzťah.
A v podstate potom všetkom, v lete začneš od znovu.
@a0 môžem sa spýtať, aká choroba to bola u vás? Nemusí byť konkrétna diagnóza, ale prípadne by som sa ešte niečo spýtal, keby to bolo aspoň trochu podobné môjmu. Ja mám ORL-neurologickú oblasť, vestibulárny systém.
@anonym_autor ked uz si tolko vydrzala, tak 6 mesiacov uz snad vydrzis.
@anonym_autor ked uz si tolko vydrzala, tak 6 mesiacov uz snad vydrzis.
@domkakvet no len práve mám pocit, že už po takom dlhom čase nemám silu, vôlu, chuť. Som na tom zle psychicky, chodím na sedenia + beriem liečbu, ktorá je zároveň aj psychiatrická (AD) ale ja mám už k všetkému taký odpor :( Vôbec to nie som ja. Akoby som dušu vyplula od októbra. A teda ochorenie sa mi zhoršilo, čo prikladám tomu zvýšenému stresu ale tým viac som vyčerpaná. Prosto začarovaný kruh akoby.
Budem musieť skúsiť ešte naposledy zaťať zuby a rozložiť si tie sily, určiť priority ako mi písali a radili. Len sa bojím, aby sa to na mne ešte horšie nepodpísalo.
@domkakvet no len práve mám pocit, že už po takom dlhom čase nemám silu, vôlu, chuť. Som na tom zle psychicky, chodím na sedenia + beriem liečbu, ktorá je zároveň aj psychiatrická (AD) ale ja mám už k všetkému taký odpor :( Vôbec to nie som ja. Akoby som dušu vyplula od októbra. A teda ochorenie sa mi zhoršilo, čo prikladám tomu zvýšenému stresu ale tým viac som vyčerpaná. Prosto začarovaný kruh akoby.
Budem musieť skúsiť ešte naposledy zaťať zuby a rozložiť si tie sily, určiť priority ako mi písali a radili. Len sa bojím, aby sa to na mne ešte horšie nepodpísalo.
@anonym_autor nádych, výdych. Postupne, krok po kroku. Všetko bude fajn, len nechci vyriešiť všetko naraz. Sústreď sa na priority...
@a0 môžem sa spýtať, aká choroba to bola u vás? Nemusí byť konkrétna diagnóza, ale prípadne by som sa ešte niečo spýtal, keby to bolo aspoň trochu podobné môjmu. Ja mám ORL-neurologickú oblasť, vestibulárny systém.
@anonym_autor ja mám autoimunitne pohybový aparát, tak asi moc neporadím.
pozri sa na svoje uspesne rovesnicky - co robili inak ako ty?