Ako zvládnuť vyhorenie v práci?
Je tu niekto, kto prezil vyhorenie v praci? Bola som niekolko mesiacov kvoli tomu na PN. Uz som myslela, ze som v poriadku. Tesila som sa spat do prace. Moju pracu mam rada, mam dobry kolektiv, len je tam obrovsky stres a tlak na terminy, robim niekedy az 12 hodin denne. Behom zopar mesiacov som zasa na dne, vobec to nezvladam, nespim, nestiham jest, po praci len rychla sprcha a spat a rano zasa to iste. Som unavena, niekedy uz ani neviem rozpravat, som zbrkla, robim chyby. Chcela by som dat vypoved a ist inde, lenze viem, ze ziadna praca nie je bez starosti. Okrem toho moj zdravotny stav neumoznuje robit akukolvek manualnu pracu. Mozem len pracovat z domu, preto som na tuto pracu odkazana. Neviem, co dalej, ako zit. Je tu niekto, kto to prezil? Ako to riesit? Dakujem
Len z domu? Veď si písala, že sa tešiš na kolektív. Nie z každej práce vyhoríš. Určite je kopec normálnej práce. Len si dopredu nerob starosti, že práca bude stresujúca.
Len z domu? Veď si písala, že sa tešiš na kolektív. Nie z každej práce vyhoríš. Určite je kopec normálnej práce. Len si dopredu nerob starosti, že práca bude stresujúca.
Keď nezmenis štýl a nastavenie vyhoris všade.A kto pracuje toľko hodín o to viac.Aj si chodila k psychológovi, lebo keď ťa niekto nenaučí ako s tým narábať ako si dať hranice bude to také iste.Ziješ sama nemôžeš dať výpoveď a hľadať niečo iné?pocuvala som podcasty o vyhoreni a tam bolo, že viac zodpovední ľudia, pracanti a ti, čo si potrebujú niečo dokazovať su najviac ohrození.Kolegovia ako zvládajú tlak?
@rejka7 aj tém či robí z domu na kolektív s ktorým spolupracuje.
Ahoj, vyhorenie nie je sranda a väčšinou vyhoria tí, ktorí pracujú s ľuďmi, alebo ak nie s ľuďmi tak pod veľkým časovým stresom. Dnešná doba potvrdzuje, že vyhorených ľudí je veľa.
Ja som zažila niečo podobné pred 8. rokmi, bolo to ťažké v práci a doma bol chorý jeden člen rodiny, čiže ako keby som bola stále "v strehu". Neskôr sa to nejako poriešilo, ale ťažko dávať rady, každý človek potrebuje niečo iné. Optimálne je dať si nejakú pauzu a niekedy ani 2 - 3 mesiace nestačia.
Určite dopĺňať vitamíny, najmä magnézium, nezabúdať ani na železo (železo užívam so šumivým vitamínom C).
Prechádzky v prírode, ticho, spánok, koníčky, čas pre seba.
Na YT je zaujímavá prednáška od českého psychiatra Maxa Kašparu o vyhorení. A sú tam aj iné videá k tejto téme, skús, možno Ťa niečo zaujme. Všetko dobré.
"Tudy cesta nevede" - to si zistila už aj sama.....zober hocičo iné, lebo tu budeš o pár mesiacov tam kde si bola a ak to budeš takto zopár ráz hrotiť , skončíš reálne s psychiatrickou diagnózou, nielen s vyhorením.....aj taká predavačka je lepšia ako toto.....odrobíš si a odchádzaš s čistou hlavou.....nielen že robíš toľko koľko máš, teda bez nadčasov, ale hlavne to že si neprenášaš prácu domov, odchádzaš s čistou hlavou....
Myslím, že je to o tvojom nastavení hraníc. Ja napríklad robím tiež home office ale dnes mi šéf o 12 písal, či môžme call, súhlasila som s tým, že som mu povedala, že o 13 mám už iný program 🤷🏼♀️. Máme ale hranice od začiatku takto nastavené a nepoľavím z nich (samozrejme, prácu odvádzam na 120%, lebo ma baví). V tomto mojom štýle práce tak skoro nevyhorím, lebo keď je niečoho veľa, poviem to na rovinu a nehrám sa na nenahraditeľnú. V bývalej práci šéf stále hovoril “nenahraditeľných sú plné cintoríny”, tak som si vzala tie slová k srdcu a budem sa nimi riadiť navždy
Musis zmenit pracu. Ja som prezila vyhorenie. Obrovsky stres a tlak v praci,strasna atmosfera,velmi zly sef a do toho rodicia v tazkom zdravotnom stave. Nerada na to obdobie spominam. Najviac ma stve,ze som 3 roky iba prezivala vdaka tej praci a prisla som o 3 roky zivota. Bala som sa odist. Nesla som na PN,lebo sa mi podarilo najst po dlhom case taku pracu,o ktorej som snivala. A vedela som,ze ak tu pracu nezoberiem uz nemam sancu zase najblizsie roky. Dostala som sa do uzasneho vysneneho kolektivu,mam ludskeho sefa za co som najviac vdacna. Zaciatky boli take,ze som bola aj tam vystresovana,ale postupne som sa z toho dostala. Uz je odvtedy skoro 4 roky a az teraz si uvedomujem,ze uz som celkom v poriadku. Nikdy nebudem uz taka ako predtym,ale je to na dobrej ceste. Cize ty musis zmenit pracu. Musis si uvedomit,ze zdravie mas len jedno a ziadna praca nestoji za zdravie.
Myslím, že je to o tvojom nastavení hraníc. Ja napríklad robím tiež home office ale dnes mi šéf o 12 písal, či môžme call, súhlasila som s tým, že som mu povedala, že o 13 mám už iný program 🤷🏼♀️. Máme ale hranice od začiatku takto nastavené a nepoľavím z nich (samozrejme, prácu odvádzam na 120%, lebo ma baví). V tomto mojom štýle práce tak skoro nevyhorím, lebo keď je niečoho veľa, poviem to na rovinu a nehrám sa na nenahraditeľnú. V bývalej práci šéf stále hovoril “nenahraditeľných sú plné cintoríny”, tak som si vzala tie slová k srdcu a budem sa nimi riadiť navždy
@denkabemommy To je pekne,ale k tomu,aby tvoje hranice pochopil sef,musi to byt rozumny sef. To si este nezazila sefa,ktory ide cez mrtvoly. Ja som mojej sefke roky hovorila,ze sa zosypem,ze nezvladam take mnozstvo prace. To co som robila po mojom odchode robia traja ludia. Jedine pozitivum mojho odchodu je,ze si sef uvedomil,ze ozaj je tej prace vela. A pritom ja som nebola vcelicka usilivna za kazdu cenu vsetko stihnut. Sef vrieskal cely den ako blazon a nic ho nezaujimalo.
@denkabemommy To je pekne,ale k tomu,aby tvoje hranice pochopil sef,musi to byt rozumny sef. To si este nezazila sefa,ktory ide cez mrtvoly. Ja som mojej sefke roky hovorila,ze sa zosypem,ze nezvladam take mnozstvo prace. To co som robila po mojom odchode robia traja ludia. Jedine pozitivum mojho odchodu je,ze si sef uvedomil,ze ozaj je tej prace vela. A pritom ja som nebola vcelicka usilivna za kazdu cenu vsetko stihnut. Sef vrieskal cely den ako blazon a nic ho nezaujimalo.
@marca12 zažila som aj debila šéfa. Ale ja nie som z tých, ktorý budú držať tlak, ktorý neviem ustáť. Asi som mala príliš zničené zdravie na to, aby som si ho nechala ničiť ešte aj prácou. 🙂
Tiež som vyhorela, vypukli u mna uzkosti a panicke ataky…doma malé dieťa pod 3 roky a ja som sa vypracovala za krátky čas na vedúcu pozíciu…v jedinom kolotoči, partner v Nemecku na turnusom a ja aj domácnosť, aj dieťa aj všetky škôlkarské choroby u syna aj u mna + jeho obdobie vzdoru,a tlaky a stresy v práci, tam tiež nonstop sami nováčikovia ktorí potrebovali pomáhať bola na mojich povediac vela prevádzka +20 ludi ktorým bolo skoro nonstop treba pomáhať + popritom robit prácu kde ma tlačili termíny a projekty…pomohlo jedine zmena pozície..robím v rovnakej firme aj v tíme ale nie vedúcej pozícii, psychické zdravie mi bolo prednejšie a nemohla som sa rozhodnúť lepsie..skús sa u vás v práci popýtať na zmenu pozície ci nieje nejaká menej náročná a stresujúca aj ked za nižší plat..
Niekoľko mesiacov PN. Chodila si na terapie alebo k psychiatrovi? Toto co píšeš sú úzkosti ako vyšité. Vlastná skúsenosť.
A ako si sa vrátila nazad?
Akým pracovným nasadením?
Mne vyhoreli 2 kolegyne a po PN začali pracovať na 20% a postupne q veľmi.pomaly sa to zvyšovalo.
Takto to dlhodobo absolútne nie je možné. Zničíš sa. Žiadna práca, nestojí za to, aby si si zničila zdravie, či už fyzické alebo psychické. Ak je toho na teba veľa, tak zmeň prácu. Určite. Aj keď možno za menší plat, ale rodina, zdravie a tvoja psychická pohoda, by ti mali byť prednejšie ako práca a kolegovia.☺️ Držím silno palce, nech si čo najskôr ok.
Ahoj, stále prežívam.
Rozhodla som sa dať výpoveď.a dať si prázdniny pracovné.
Ja som tak vyčerpaná, že až
Skus hladat napr niekde na vratnici alebo recepcii, niekde ako sekretarka, v poste za okienkom... Tam by nemalo byt vela stresu ani nie su fyzicky narocne aj ked neviem aku pracu mas teraz tak tazko sa to porovnava.