Aký bol váš prvý pohovor?
Aký bol Váš prvý pohovor? Čo Váš šokovalo alebo prekvapilo alebo ako dopadol? 🙂
@andy71097 ake mile pobavenie hned zrana 🙂 Prvy pohovor po strednej dopadol vyborne, vybrali ma z pomedzi niekolkych desiatok uchadzaciek (Kosice, bolo to s pracou vtedy narocnejsie, ako teraz, je to uz vyse 15 rokov), posledne kolo bolo dokonca u psychologicky (chapete?) a wau, vybrali ma, hura. Po mesiaci ma vykopli, lebo ze som sefke nevarila kavu, ale močku 😂 boze, aka som dnes len vdacna za ten vyhadzov 😉 vdaka nemu som sa presunula do BA, spravila si externe vysku a robim odbornejsiu pracu nez ta, na ktoru ma vtedy prijali 🙂
Na pohovory z brigád počas školy si už nepamatam, tých bolo viac.. ale môj prvý pohovor na tpp prebehol v kaviarni hotely Kyjev 🤣 bolo to hneď po maturite.. zavolala ma tam nie o moc staršia odomna slečna a zháňala nejakych ľudí do to Herbalife alebo také čosi 😅 to našťastie nebolo úspešné, nejako ma osvietilo a nechcela som.. druhý pohovor bol v osarpanej budove pri poluse v BA, taký starší pán hľadal predavačku do novej špecializovanej predajne s funkčným oblečením.. vtedy to ešte nebolo nejako známe, tak sa mi páčilo že sa toho musím dosť naučiť o oblečení a vrstveni, brala som to veľmi zodpovedne.. plat bol 5000skk.. pan mi bol mierne nesympatický, ale strašne som chcela prácu..
Bolo to ale celé veľmi divne, mala firma síldlila 200km ďaleko odomna, ja som nemala.absolutne žiadne skúsenosti.. majiteľ vycapil moje sukromne telefónne číslo na dvere predajne (ktora ešte nebola otvorená) ako vedúcu prevadzky a mne začali vyvolávať ľudia že kedy otvoríme.. a ja som ešte ani od neho nemala vyjadrenie že ma zobrali 🤦♀️🤦♀️🤦♀️ keď som nastúpila bola somnou až jeden deň kolegyňa a ukázala mi ako sa robí s pokladňou a ako sa nahadzuje tovar.. bola som úplne hodená do vody bez pomoci.. no bola to zaujímavá skúsenosť, aj to čo namna ušili neskôr, na to už ale fakt nerada spomínam.. je to už takmer 20rokov a stále ma to nasere keď si spomeniem...
mna prekvapilo to, aky bol prijemny, aj ked som prisla pripravena, boli tam so mnou aj ini uchadzaci ktori mali viac skusenosti ako ja, tak som si aj myslela, ze ma teda nevezmu a prave naopak, vybrali si ma, z coho som bola riadne rada 🙂 prekvapena som bola az postupom casu co sa deje vsetko aj v danej firme aj na danej pozicii.
No, špecificka profesia, žiadne hlupe obligatne otazky ako sa všade píše... Akože nevedel som si spomenúť ani na názov zaverečnej prace ale ... nejak to nevadilo, hoc ma vtedy nevzali :D
Ja som pohovormi vždy akosi klzala, nikdy som nič zvláštne nehovorila a vždy ma vzali 🤣🤣🤣.
Raz sa chvíľu po mojom nástupe položil veľký zamestnávateľ. Hrozilo mi, že zostanem v novom meste úplne sama a bez akýchkoľvek prostriedkov, proste musela som zohnať bleskovo akýkoľvek flek (teda, aspoň priblizne vramci mojej profesie) a tak som ešte v tu noc odpovedala hádam na 50 ponúk v blízkom i ďalekom okolí. Na druhý deň mi volala milá pani, že či by som neprišla na pohovor. Nemala som ani približne tušenia, kam leziem a akú pozíciu hľadajú. Dala mi adresu (dúfala som, že to nebude Business Center s 1000 firmami, lebo meno som nerozumela a bolo mi blbé sa pýtať. Našťastie nebol). Dostala som papier s úlohami na vyriešenie, baba ho prezrela a spýtala sa, či môžem v pondelok nastúpiť. Povedala som si plat, ona odkyvala a bola som zamestnaná. Až doma som si uvedomila, že vôbec netuším, kto bude môj zamestnávateľ. Zostala som tam sedem rokov.
Počas školy som hľadala niečo na privyrobenie. Hľadali výpomoc v obchode s džínsami. Vošla som, aby som sa informovala o pracovnom mieste. Bola som slušne oblečená, slušne som sa pozdravila a opýtala. Tá pani predavačka si ma premerala od hlavy po päty a len odvrkla, že pre mňa tu miesto nie je. Ona bola vysoká a štíhla a ja som trochu pri sebe :D Nuž a dnes viem, že tam už nepracuje. Prišla do firmy kde jej robím šéfku 🙂