Kto sa dobrovoľne rozhodne nepracovať?
Je tu niekto kto dobrovoľne do prace nechodi ? Momentálne som doma s dietatom chodí na pól dňa do skolky, do prace som sa vrátiť nemusela a nechcela. Ako ste to riešili časom? S muzom nám to zatiaľ vyhovuje. Zacítili ste niekedy potrebu to zmeniť? Keď áno pri akej príležitosti
Môžeš si napríklad spraviť nejaký kurz. To co ta baví
Kazdy pripad je individualny. Zalezi na tom co vám doma vyhovuje.......Ak niekto nejde do prace z dovodu ze ma chore dieta je to ine,nez ked nejde lebo sa mu nechce
Ja som doma už asi 13 rokov, keďže máme 4 deti a najmenší synček bude mať teraz 4 a nechodí ešte do škôlky. Ale pracovala som hneď po maturite cca 12 rokov. Manžel pracuje v IT sektore a nič nám teda našťastie nechýba a máme aj nejaké úspory. Do práce sa plánujem vrátiť asi až keď bude syn už chodiť do školy a budú už aj všetky ostatné deti viac samostatné. Manžel pracuje až do večera a celá domácnosť je na mne, vrátane behania do školy/škôlky a vozenia na rôzne krúžky. Do 6r veku synčeka za mňa bude platiť všetky odvody štát, volá sa to neplatená rodičovská dovolenka. Ale nemám nárok na žiadny iný príspevok. Socializácie mám inak dosť (ihriská, susedky, iní rodičia v ZŠ/MŠ) a teraz sa napr. s najstaršou dcérou učíme na prijímačky na bilingválne gymnazium, takže si aspoň opakujem nejaké vedomosti :D Stredná dcérka ma malú poruchu učenia, s ňou sa treba učiť každý deň aspoň hodinu. A normálne aj čítam rôzne knihy a pozerávame s manželom odjakživa seriály v angličtine, takže sa mi celkom zlepšila.
Ja zas si viem predstavit len ho pracu uz nic ine pripadnr svoj mensi biznis
@mimka161 No toto sa dá riešiť jedine skráteným úväzkom, ja pri 4 deťoch iný ani náhodou nebudem ani v budúcnosti stíhať. Len je ich žiaľ málo v ponuke... Zatiaľ by sa možno dalo nejak rekvalikovať/doplniť vzdelanie, zadarmo cez Úrad práce, treba sa tam informovať, aj poradia vhodnú nedostatkovú oblasť. Ja takto nejak plánujem keď budem mať čas na ten kurz, najmenší je zatiaľ so mnou doma.
Keď vyhrám brutálny jackpot, tak už nebudem chodiť. Som čakateľka
@f333 co je rodicovska davka a co je davka soc.odkazanosti? To prvy krat pocujem
@podbel2512 ty nevies nic o teminoch ako soc.davka a prispevok?
@f333 viem. Neviem co konkretne je "rodicovska davka" a "prispevok soc.odkazanosti" ktore mozu brat ludia ked sa im nechce pracovat
@podbel2512 tak sa dovzdelaj...
Ja som zatial na RD ale uz som doma osem rokov, mame takmer 8 rocneho a 2 rocneho.. ale popri prvom synovi som si dokoncila vysku, predtym som pracovala 5 rokov normalne na zmluvu, doma niekedy doucujem nemcinu, a venujem sa este zdobeniu vencekov, dekoracii, ale to nie je kvoli peniazom, aj ked rada by som sa niecomu takemu venovala aj v buducnosti. Rada by som sa aj normalne zamestnala, ale ak deti budu chore, aj tak to bude na mne byt s nimi, neviem ci by bolo radi v praci ak by som vymeskavala. Nemame pomoc od nikoho
Mozno na polovicny uvazok by som vzala nejaku pracu, urcite sa niecomu venovat chcem. Mozno si zalozim zivnost a pod aj na doucovanie a to zdobenie dekorácií..
Ja som doma na materskej ale po jej skonceni by som uz aj chcela zostat doma :D .. ja som si tiez myslela ze by som nevydrzala doma ale este ked som bola bez dietata a dala som vypoved v praci a urobila som si par mesacne prazdniny pocas leta tak som zistila ze v pohode vydrzim :D najskor som si myslela ze ma to prejde ked zacne byt vonku skaredo a vsetci budu v praci, ze sa budem citit bez nejakeho zmyslu zivota, nedolezita.. ale jesen prisla a ja som si kazde rano v klude zacvicila, pozrela telerano, navarila, upratala, vychystala sa, nakupila co to a isla k mame a zrazu bol vecer a priatel koncil v praci :D a bola dom uplne spokojna, takze ja by som si cas doma vedela vyplnit k mojej spokojnosti 😂
@129oveciek ja takto isto. Kludne by som vydrzala bez problemov. Praca plus dve deti to je len jedna velka nahanacka a nestihacky
Ani ja som nemusela..Potom prislo obdobie že boli často chorí , takze sme to mali doma poriešené..Ostala som s deťmi ja..Co samozrejme vyhovovalo..Po rokoch vsak prislo take obdobie, ze som zistila ze som ako taky robot ktory robi len okolo detí a domacnosti...A nikde sa neposúva...A popravde vadilo mi, ze vsetko financuje manzel..Zacala som si hladat pracu a po par neuspechoch som nasla prácu v ktorej som sa našla🙂Kde som dodnes..A nemenila by som za nic..Manzel spokojny, lebo uz videl aj on na mne ze ma to trápi..A ja doslova kvitnem..A super pocit ze sa na vedení domacnosti / financnej/ podieľam aj ja🙂Takze zhrniem autorkin príspevok..Áno bola som doma a vyhovovalo to najprv obom..A potom som zistila ze potrebujem pracu, kolektiv a jednoducho zmenu...Detom som dala maximum zo seba, roky doma boli super, nikdy sme neriesili kto v case choroby s nimi ostane, co bola vtedy aj vyhoda..Ziaden stres..Teraz riešime vela krúzkov, súťaze , rozvážanie, to zas manzel riesi🙂a spokojní sme vsetci a to je dolezité
Ja som bola dlho doma. Príliš. Pritom na materskej som bola 1,5 roka. Ale potom to začalo byť všetko strašne rýchle a nič sme nestíhali, muž to potom nevydržal, vybuchol s tým, že on potrebuje normálne robiť a nie utekať pre deti a voziť na krúžky/tréningy a striedať sa pri chorobách. A napr pri lockdownoch a distancnom to bolo super. Tam sme aj dlhší čas vtedy strávili pri.mori alebo na horách.
Ja som síce nebola 100% bez práce, občas som niečo zobchodovala, ale nebolo toho nejak veľa. Stále mi bežala živnosť, takže to, čo som zarobila, bolo tak na náklady a "kávu " , ale mala som pocit, že som aspoň nevypadla z praxe.
Ale aj tak ma realita prefackala, keď som začala naplno. Hlavne moju rodinu. Oni boli zvyknutí, že som hocikedy, hocikam vybehla, vybavila, odviezla, priviezla, samozrejme full servis, čo sa týka jedla a domácnosti a zrazu to nešlo. Ked volali zo skoly, že si syn zlomil ruku, zrazu bol problém, kto to zariadi, samozrejme, ja som musela rušiť svoj program. Takže sa teraz snažíme nejak to zladiť.
A teda aj ja mám problém naskočiť do vlaku, pozerám okolo na kolegov, ktorí fičia a ja sa niekedy neviem chytiť. Ale to bude dobré a pôjde to, snažím sa.
@podbel2512 presne, ja napriklad nerozumiem tomu preco by sa zena mala starat o domacnost, o deti a este aj chodit do roboty.. potom nema na nic cas, znicena zo zivota
Ono je iné ak muž zarobí napríklad 20 000 mesačne a je to manžel a teda spolu nadobúdajú majetok a zároveň žena si môže platiť aj dobrovoľne niekoľko sto eur mesačne odvody do sociálnej poisťovne na dôchodok. Keby ju aj opustí, má nejaké roky do dôchodku a majú spolu napríklad 4 pekné nehnuteľnosti a ked sa to vysporiada v jednej môže bývať, jednu predá a bude mať rezervu aj peniaze na naštartovanie svojho biznisu napríklad. A iné ak muž zarobí 1500 eur napríklad a uskromnia sa a žena si neplatí odvody, majú spolu jeden biedny byt alebo dom na hypotéku a ak raz muž ženu opustí nemá roky do dôchodku, nemá bývanie, nemá peniaze na štart, nemá skúsenosti a nik ju nezamestná. A tam je potom otázka prečo by sa mala prispôsobovať len žena? Však dieťa/deti sú aj mužove, ak fakt nezarobí aspoň 5 cifernú sumu mesačne nech aj on sa snaží požiadať o úpravu pracovného času alebo si nájde taký džob, kde sa to bude dať tak vykryť, aby mohla do práce aj žena. A presne aj tu to tak je, ak robí na zmeny to asi nejaký robotník alebo vedúci zmeny alebo radový policajt, teda nie nejaký riaditeľ firmy alebo šéf kriminálky, tak neviem, prečo by mala sa prispôsobovať len žena.
Ahoj, ja som bola tiež dlho doma. Pracovná zmluva na dobu určitú mi skončila počas materskej. Keď mal syn 1,5 roka sme sa presťahovali (do novostavby s nedorobeným pozemkom) a aj keď som do roboty mohla nastúpiť a volali ma späť, už sme boli ďaleko. Žiadna lukratívna práca, ale obyčajná výroba. Syn nastúpil v novom bydlisku do škôlky a tu sa to začalo. Vkuse chorý - klasické škôlkarske choroby. Nemali sme tu žiadnu rodinu, žiadnych známych, proste nikoho, takže ja som zostala doma kvôli tomu aby sme nemuseli vkuse riešiť OČR. Manžel pracuje na 3 zmeny vo výrobe, ako vyššie niekto písal. Jazyky mi nejdú, takže žiadne nejaké štúdium neprichádzalo do úvahy.
Ja som si teda začala riešiť záhradu a zistila som, že môžem niečo ponúknuť na predaj a keďže som ,,musela byť doma,, tak som využila ten čas keď sme boli na čerstvom vzduchu a snažila sa speňažiť. Nebolo to veľa, ale aspoň niečo.
Ja som takto ostala po skončení rodičáku doma. Ono je to o tom, ako sa nastaví rodina a ako sa nastavíš ty. S mužom sme sa takto dohodli a takto nám to aj vyhovuje. Ja riešim všetko okolo domu, domácnosti, detí, on chodí do práce a vie, že je o všetko postarané. Zároveň viem ale, aké hodnoty a názory má on. Tiež záleží od toho, čo robí tvoj muž, koľko zarobí, ako sa ty staráš o neho a o rodinu, či moc rozhadzuješ peniaze, alebo ušetríš, atď. a od toho sa odvýja aj váš vzťah a vaše fungovanie. Lebo jedna vec je, že sa nemusíš a nechceš vrátiť a teda tebe je fajn, druhá vec je tá, že sa to musí oplatiť aj tvojmu mužovi.
@tani777 plne Ti rozumiem. Tiez som to takto mala, ono sa to utrasie, zvyknete si a bude to frcat samo. U niekpho to trva 3 mwsiace, u ineho pol roka, ale pride to. Samozrejme pokial Ta praca aj bavi a mas ju rada, bonusom je ak mozes ostat s detmi v pripade choroby doma alebo ich aspon mas s kym nechat, kto sa o ne postara. Drzim palce.
@tilly ja si pamatam spred 15rokov, ked sme koncili skolu, ze spoluziaci, ktori uz studovali 1/2 roky dlhsie (lebo prestupovali z inej univerzity) mali narok na akusi davku, tusim 60 alebo 80e ako davka v hmotnej nudzi. Ci nieco take este existuje a ako sa to teraz vola, pripadne ci je aj speci prispevok pre rodicov neviem. Treba sa poinformovat. druha vec je ako su stanovene podmienky na UP na poberanie takehoto prispevku, tiez yo nebude sponzoring na 20 rokov.... a myslim si, ze nikto s trochou sebaucty a chochmesu neostane takto zavisly od statu, teda ostatnych spoluobcanov....
@marsmykkok Ja som presne taký prípad ako opisuješ na začiatku. Jedno dieťa má poruchy učenia druhé má PAS čiže som som bola doma šesť rokov s ním. Ale popravde som to veľmi ťažko znášala a dosť sme sa aj s mužom kvôli tomu hádali pretože on chcel aby som sa plne venovala dieťaťu ale mne už z toho šibalo. V podstate odkedy som skončila vysokú školu som bola 10 rokov doma a pracovala som len dva. Počas druhej rodičovskej som si začal robiť druhú vysokú školu a našla som si vyslovene e len brigádku ako lektorka krúžku. Ale aspoň som bola raz do dňa na dve hodiny medzi ľuďmi. No ale odtiaľ sa mi nejako podarilo dostať na pozíciu koordinátorky Ale opäť raz som mala plný home office. Takže nakoniec robím v škole asistentku a koordinátorku na polovičný úväzok pretože som jednoducho musela byť medzi ľuďmi lebo mňa by doma trafilo.