Musím začať pracovať, ale kde?
Pekný deň všetkým.
Mám 27 rokov, mám strednú školu s maturitou. Budem úprimná, pracovať som nemusela. Vydávala som sa docela mladá, manžel zarábal nadpriemerne, ale v poslednej dobe má vo firme problémy, navyše sa k tomu pridružili zdravotné problémy, bude chodiť na liečenie. Ja nemám žiadnu prax, už som si začala hľadať prácu, vyberať si moc nemôžem, teda buď pôjdem do fabriky alebo niekam do obchodu. Začala som posielať životopisy, ozvali sa mi výlučne z pracovných agentúr a s ponukou práce do výroby. Posielala som aj životopisy do Kauflandu, Lidlu, Tesca, ale bez odozvy alebo sa ozvali mailom, že nevyhovujem ich požiadavkám. Neviem kde inde si prácu hľadať. A budem úprimná, pracovať sa mi nikdy nechcelo a nechce. Neviem prečo to tak je. Pritom s prácou ako takou problém nemám, mne asi skôr vadia tie davy ľudí. Ani vstávanie mi nerobí problém. Musím sa rozhýbať a robiť niečo, ale pre mňa bol nadľudský výkon aj poslať ten životopis. Navyše sa liečim na depresie. Užívam AD, ale nejak moc nezaberajú. Manžel o tom nevie, nechcem aby sa trápil. Chcem sa premôcť aj kvôli manželovi, veď vidí len živú mŕtvolu, ktorá nepracuje a len sa doma váľa. Teda doma upratuje, varím, periem, domácnosť je v dobrom stave, ale musím sa občas veľmi premáhať, hlavne ak sú tie depresie silnejšie, vtedy sa mi ani z postele vyliezť nechce. Neviem ako to zvládnem medzi ľuďmi, v práci. Akoby som mala blok. Je pre mňa ťažké zdvihnúť telefón a hovoriť s pani, ktorá ma pozýva na pohovor. Na 3 pohovory som neprišla, sama tomu nerozumiem.
Otázka: Môže za to tá depresia alebo je to skrátka lenivosť, keďže som už rok bez práce?
Čokoľvek, však niečo ta muselo baviť. Ak ta to ťahá k beauty, správ si kurz pre manikerky alebo kozmeticky. Ak niečo intelektuálnejsie, skús možno marketing alebo IT. Možnosti je dnes ozaj veľa, skús popozerať, čo je v tvojom okoli.
Možno by ma bavila práca v škôlke alebo so seniormi ako opatrovateľka. Ale.. všade sa stretávam s ľuďmi a to ja nedávam. Jednoducho mám strach z ľudí, hlavne ak je ich veľa.
@pallacinka IT.. nad tým som chvíľu rozmýšľala, ale ja som ledva preliezala z matematiky, to asi nebude nič pre mňa. Manikérok je strašne veľa dnes, ktovie či by ma to uživilo.
ja sa priznavam, aby si nebola jedina na svete, ani mne sa nechce robit! 😉
Cele dni si doma.... tvoje stavy sú spôsobené tým ze sa nudíš (aj ked možno pre teba je to fajn a tak to chceš) ale "práca lieči".... A to je svätá pravda. A ja viem o čom hovoríš, tiež mam 27 (od 17 som robila popri škole do 21) odvtedy som s malym doma ale ja z dôvodu že nemáme babky atď aby som mohla pracovať, myslela som že robiť pôjdem keď nastúpi do škôlky, ale syn je polovicu mesiaca doma, polovicu v škôlke (v tom lepšom prípade), toto by mi nikto netoleroval a ja niesom typ čo niekam nastúpi keď viem že by som behom týždňa volala že prísť nemôžem... muž je sam sebe pánom ale ak niekde byť musí, tak musí, čiže nema prácu od do a ked to aj ma veľa výhod, tazsie6sa plánujú veci ako rsno do škôlky, poobede zo škôlky (ak by som ja bola v práci)... Takže sme sa dohodli že ešte kým chodí do škôlky budem doma.. A to je to, čo mne udiera na hlavu... Vytúžene čakám kedy sa aj ja sa dostanem do kolektívu a budem mat taky ten "svoj svet" pracovný .. Toto tebe vôbec nechýba? Byť niekde kde si trochu užitočná a mimo domu? Podľa mna si zlenivela.. Jedna vec je že pokiaľ si nemusela tak si nešla ok, ak ti to vyhovovalo, ale keď sa už mužovi nedarí a má aj zdravotné problémy je načase aby si aj ty prispela do domácnosti... Ja si myslím ze do takého tesca ci lidlu vela praxe netreba ale ked nejdeš ani na pohovor tak ako neviem čo chceš počuť... Kto nechce nepôjde, ani keby ho do prace zobrali.. Jedna vec je nastúpiť, druhá aj vydržať... Takže ak sa ti nebude chcieť, tak robiť nebudeš. Mna by skôr potom sral ten pocit že som chlapovi na príťaž že on sa trápi a ja sa doma valam na gauči a len preto, lebo sa mi nechce robiť .. 🤷🏽♀️
@leskovael Mne chodenie do práce vôbec nechýba, to rozhodne nie. Nie som kariérny typ, kariéra nie je jediný zdroj vyžitia, je veľa vecí, z ktorých môže mať človek radosť, cítiť sa užitočný. Do práce som aj predtým chodila len preto, aby som neskončila na ulici, keďže bolo treba platiť bývanie. Ale situácia sa zmenila a musím niekam nastúpiť. Takže tak. Pracovný svet? Nepotrebujem žiadny pracovný svet
Nemusíš byť kariérny typ, to niesom ani ja...ale taktiež nechcem žiť cely život tak že nás bude chlap život a všetko bude na jeho pleciach..no ale to je vedľajšie... Ja nehovorím že doma nieje robota, sama doma som, takže viem koľko toho je.. A každý den treba niečo urobiť.. Ale aj tak je to choré byť doma uzavretá, to naozaj nikomu ešte nepomohlo.. Potom sa nečuduj že aj tvoje pocity z ľudí sú aké su - a ja viem o akých pocitoch píšeš 😉 mne sa bude veľmi ťažko vracat medzi ludi, tiež som sa bohužiaľ za tie roky "izolovala", ale ked musíš tak nieje o čom.. Skôr mi nejde do hlavy prečo - ked musíš - si nešla na pohovor?? Dokonca na 3.. Tam je to už naozaj o lenivosti
@leskovael Jednoducho neviem. Ja mám strach a stres z ostatných ľudí. Ak by tam nebol nikto iný, len tá personalistika tak problém nemám. Nastúpim do práce a všetci na mňa budú pozerať, keďže budem nová, všetci si ma budú všímať a ja to neznesiem. Nastúpiť do pracovného autobusu medzi toľkých ľudí, čo budú po mne pozerať? Nepredstaviteľné... Mám z toho až hrôzu. Ísť na kurz? Čo ak mi to nepôjde, budem pomalá, nemožná??
Depresia je hnus :( bojuj dievča viem aké to je že človeku sa nechce ani dýchať no kým sme tu je nádej ... ak máš milovanú osobu on zato stojí zmeniť sa má ta rád tak pokus sa mat aj ty rada sanu seba ... nič v zivote lahke nie je ale môžme si to ulahčiť 🙂 len sa nevzdávaj ...
No nevyskusas, nebudeš vedieť. Oni ľudia skúšajú podnikať a niečo robiť s tým že do toho vkladaju kapitál... Ty môžeš ísť na kurz cez urad práce, nic ta tocnebude stat a budeš mat skúsenosti. Skúsiš jeden nepojde ti, tak skúsiš iný.... V dnešnej dobe si nikto nikoho nevšíma. Prísť niekam do kolektívu ako nová, je úplne bežné a tak ako prídeš ty, tak tam prišiel každý jeden. Zdravý stres z nového je úplne ok. Ak máš ty takéto stavy by si sa mala liečiť. A to urgentne, lebo máš problém a takto sa fungovať nedá že je problém ísť napr aj tým autobusom... Takže určite začni chodiť k psychológovi. To je prvý krok ktorý by si mala urobiť a hneď
@cloenew Ja už fakt nevládzem.
A divis sa ze ta nikde nechcu? Ked z teba na osobnom pohovore vyzaruje toto co tu na Mk tak je to jasne. Na tvojom mieste by som sa prefackala, isla za tvojim psychiatrom aby ti zmenil liecbu lebo zjavne nezabera. A ak nie si karieristka neznamena ze nemozes pracovat..a tak isto by si mala povedat svojmu muzovi ze sa liecis..
@sapetka Ja sa na pohovore viem pretvarovať aj usmievať.
berieš AD? Depresia vie byť hnusná. Skús o liekoch a ich neúčinkovaní povedať lekárovi . Mali by ti ich zmeniť....Keď budú AD dobre fungovať, budeš veľmi aktívna a pracovitá.... Takže v prvom rade zmeň AD - teda lekár...
a potom keď sa vyliečiš tak potom skús hľadať prácu...
@zahrajzlato ak nevieš tak radšej nepíš NIČ...Depresia vie byť veľmi hnusné ochorenie. Dokonca niekedy je to horšie ako telesné ochorenie....
A už vôbec nie takým štýlom ako si to napísal/a....v strednom .rode sa doma oslovujete bežne?
@deti95060810 Idem v piatok na sedenie, lieky nejak nezaberajú, tak jej o tom poviem.
smer stacionar alebo chranena dielna. a zvaz uprimnost pred manzelom. ako by ti bolo keby on mal diagnozu a nepovedal ti? a tiez to znie ze okrem depresie trpis aj socialnou fobiou mozno aja agarofobiou
@deti95060810 tento muž je prípad sám o sebe, už viackrát takto urážal. Asi ma sám nejaký problém. Ale celkom dosť lajkov nazbieral 🙂
@juliet86 No ja sa cítim najbezpečnejšie doma alebo tam, kde to poznám. Nemám rada zmeny
Ja si tiez myslim, ze tato "lenivost", ako ju Ty nazyvas, je sposobena Tvojim ochorenim, depresiou. Zacala by som tam, treba zrejme lepsie nastavit liecbu, zdoverit sa manzelovi, bojovat a nevzdavat sa. Drzim palce 🙂
Ani mne sa nechce pracovat. Pre mna je rodicovska dovolenka raj na zemi. A chapem aj to, ze mas z toho strach, ja som introvert, hanbliva, prist do kolektivu je pre mna nocna mora a praca s ludmi uz uplne 😅 ale ja nemam tak bohateho muza, aby som mohla byt cely zivot doma, takze som vedela, ze sa daco musi zmenit a zobrala som pracu v bare, co je vlastne stelesnenim mojej nocnej mory. Prve razy som tam chodila s roztrasenymi kolenami a srdcom v krku, ale vies co? Neubudlo zo mna. Strasne som sa bala, ze nieco pokazim a zakaznik sa na mna nastve a
budem musiet riesit konflikt alebo mi nedajboze spadne nejaky pohar a vsetci sa na mna budu pozerat, aka som nemozna. A uz som musela aj riesit konflikt, aj volat veducu, aby ho vyriesila za mna, aj pohare mi uz popadali... A fakt zo mna neubudlo. Jasne, nikto sa neciti dobre, ked nieco pokazi alebo vyrobi nejaky trapas, ale to fakt nie su veci, ktore by v zivote zavazili. O tyzden si to nikto nepamata. Jedine riesenie je urobit to, coho sa velmi bojis. Nikto iny to za teba neurobi. Kludne sa boj, maj stres, paniku, ale aj v tom strese proste chod na pohovor. Aj keby si mala mat tyzden predtym hnacku, lebo bez ohladu na to, ako ten pohovor dopadne, budes so sebou spokojna, ze si tam zvladla ist. A kazdy dalsi bude o kusok lahsi. Nijak inak sa toho proste zbavit neda, len tym, ze sa budes takym situaciam vystavovat. Drzim palce 🙂
Ja tiez nesom karierny typ. Uz 4 roky makam na hale vo vyrobe a tiez som introvert skor co v robote neveria kedze som vsade 😁😁😁
Co sa tyka novych ludi. Ja ked som nastupila tiez pozerali na mna nebolo to prijemne Ti poviem. Ale tak vacsina bola novych kedze hala zacinala a veduci no kazdy mal z neho straxh (tiez len zacinal na svojom mieste). A trz po 4och rokoch pohoda niekedy pride zdrbe nas a pohoda. Hodim za hlavu nech si vravi a ked je nieco ze treba tak Janiii chod tam a tam makat ide novy projekt tak s kolegynou ideme hoc nadavame jak pohani ze zasa MY 🙄.
Vsade su zaciatky tazke budu pozerat ale ked zistia ze budes robit a si pohodacka tak si ta oblubia. My s kolegynou niekedy spominame ze hej pamatas jak sme zacinali. Nikoho sme nepoznali a zazerali na nas? Hej pamatam trz zazerame my na nich 😁😁😁
Ahoj, mali sme rovnaký scenar. Muž podnikal, zarábal aj 6000eur mesačne, tak som nepracovala, ale aspoň som sa snažila pracovať na sebe, skoncila som výšku, po čase študovala druhu, keď som mala obe školy, išla som do zahranicia študovať jazyk a venovala som sa aj charite ako dobrovoľník, čo mi pomáhalo ostat v kontakte s ludmi, lebo tiež mi už začínala sociálna fobia. Potom muž začal zarábať menej a menej(globalizácia, konkurencia, keď chcel vstúpiť do iného segmentu, narazil na podvodníka, čo ho ešte aj o prachy obral, takze z toho nič nebolo). Tiež som si začala hľadať prácu, najprv ako sekretárka a teda ani sa mi neozývali, tiež som založila diskusiu tu na MK(nick, mi tému si už žiaľ nepamatam), kde mi naložili a prebrala som sa a prihlásila sa na prácu do korporatu. Nástupný som dostala 1200, tak to nebolo take zle, ale praca krutá, same nadčasy, ale mala som stastie, že som sa zobudila, lebo muž potom už veľmi malo zarábal a začal minat úspory. Teraz pracujem zase na tom, aby sa prebudil on a nasiel si nejakú prácu, aj keď to bude mat tazke, lebo cudzie jazyky dobre neovláda, ani školy porobené nemá a v jeho veku je už tazke sa na niečo rekvalifikovať.. držím ti palce, aby si sa odhodlala a nasla si dobre platenú prácu, v ktorej budeš aj spokojna
Tiež myslím, že najprv sa, daj zdravotne dokopy, určite chod za svojím lekárom a nech ti nastaví inú liečbu, alebo dá iné lieky. Depresia je choroba, možno ani nie si lenivá, len je to prejav choroby. A k niektorým komentárom tu, ak je depresia vo vážnom vrchole, tak ten človek nie je schopný ani len vstať a umyť sa. Autorka aspoň si uvedomuje svoju chorobu a chce s tým niečo robiť. Ale mužovi to musíš povedať, je dôležité mať podporu rodiny.
Takže hlavne zdravie, lieč sa a potom rieš prácu, lebo aj keby si nastúpila a depresie nebudeš mať dobré zvládnuté, tak nevydržís pracovnú atmosféru.
Asi by najlepšie bolo ohľadom práce poradiť sa aj s tvojím psychiatrom či a aká práca by bola pre teba momentálne vhodná.Depresia je choroba lekár by sa mal vyjadriť kedy je pre teba vhodné nastúpiť do práce.Najprv sa musíš preliečiť aby si bola psychicky OK a musíš o tom povedať aj manželovi,skôr či neskôr by na to prišiel aby si si nepridávala ďalší stres.Neviem čo si študovala a čo všetko vieš,za vyskúšanie by možno stáli aj veci čo sa dajú robiť z domu,účtovníctvo,Hand Made výroba,doučovanie jazykov ...Možno by to nebol veľký zárobok ale aspoň niečo kým by si sa dala zdravotne do poriadku a mohla medzi ľudí do kolektívu.Zase rok bez práce nie je až taká katastrofa len sa musíš pozbierať.
Ešte otázočka mimo témy,si bola ten čas čo si bola doma bola si na úrade práce alebo dobrovoľne nezamestnaná?Riešili ste nejako tvoje sociálne a dôchodkové zabezpečenie?Ak si nepracovala lebo manžel zarobil dosť a dohodli ste sa že budeš doma fajn,viacero rodín takto funguje,ale ak si doma a neplatíš nikam odvody nemajú ti z čoho vyrátať materskú, nemocenské ,nebudeš mať odrobené roky na dôchodok.🤔
ked su problemy, najma financne, ze sa situacia meni, tak by som sa zakusla a isla by som do prvej roboty, muz sa staral, tak myslim, ze teraz si na rade aby si aj ty pomohla, pricinila sa, nie kazdy je karierny typ, to je pravda, ale do roboty chodit treba, ak chceme zit z niecoho, ak chceme dat nieco do ust 🙂
Podla mna je to tou depresiou. Ved si predtym pracovala a fungovala. Nie kazdy je karierista. Ja som nikdy nevedela,cim chcem byt. Vsetko nejako plynulo a dnes v 36 rokoch ti poviem,ze sa mi robit uz nechce,lebo nerobim to,co by ma bavilo. U teba prepukla depresia a presne tak sa prejavuje. Nevolou,nechutou. Potrebujes nakopnut,nejaku motivaciu a ver,ze v praci sa ti polepsi. Budes s ludmi,nadobudnes iny rozmer,pohlad na zivot Urcite mas aj lepsie dni,vtedy sa snaz co najviac toho najst,pochodot. Vyber si firmy u vas v okoli a poposielaj zivotopisy,mozu to byt akekolvek. Nikdy nevies,ci nebudu potrebovat administrativnu posilu. A popytaj sa znamych,to je najvacsia sanca najst pracu cez znamych,lebo kazdy niekoho pozna
a co takto chodit upratovat byty, domy tam nemusis velmi jednat s nikym, len s majitelom, najst si par zakaznikov, ktorym budes pravidelne upratovat, alebo opatrovanie deti, ale to uz vyzaduje , aby si vyriesila svoj zdravotny stav, podla mna mas socialnu fobiu
@pallacinka Doplniť vzdelanie..ale v čom? Kurzy? Škola? Neviem ani čo mám rada, čo by som chcela robiť, nevidím sa v ničom :(