Nemali ste po rodičovskej dovolenke obavy z návratu do práce?
Nezaoj ma to zaujima. Mam dojem, ze som doma zlenivela az ohlupla 😖 som doma 6r a mam obavy, ci este zvladnem vobec pracovat 😃 nechapte ma zle... ale je to znova ako prvykrat, stres, neistota
Ja si akurát hľadám prácu po 6r doma. Nebola som teda celý čas bez práce, 2 roky som brigádovala, ale ten blížiaci sa nástup na ostro ma straší 🤭 ohlupnutia sa nebojím, naopak, cítim sa "hladne" po nových znalostiach a schopnostiach, naozaj sa teším na učenie sa novým veciam. Mám obavy ako mi to pôjde, ako sa začlením do kolektívu, či sa ma nezbavia hneď v skúšobnej dobe a zas budem musieť absolvovať to hľadanie 😬 ale oveľa, fakt oveľa väčšie obavy mám z toho, kedy akože potom budem žiť? Kým si nájdem režim, systém, to bude chaos, stres panika 🤣 čo zostane z môjho voľného času? 😔
Ja som nejaké extra obavy nemala, práve naopak som sa do práce už veľmi tešila po troch rokoch doma. Samozrejme nejaký mierny stres a neistota tam prvé dni boli lebo som išla do novej práce, nevracala som sa do starej. Celkom rýchlo som sa zapracovala a potom to už bolo super 🙂 Mne osobne tento pracovný režim vyhovuje oveľa viac ako keď som bola doma, teraz som spokojnejšia.
Ja som bola doma 7 rokov, tiež som pekne zblbla, slovná zásoba úroveň 3 ročne dieťa 😁 ale rýchlo som sa do toho v práci dostala. To je ako na bicykli 😁.
Teraz pozeram, ze moje prve slovo dokonale vystihuje opis "ohlupla" 😂😂😂😂😂😂😂😂😂😂😂
Ano, mala som obavy a tiez som sa citila prihlupla a to som bola doma len 1.5 roka.
Po 2.5 rokoch mozes skonstatvat ze najtazsie je sa sustredit na pracu, lebo mi myslienky casto utekaju k dietatu a to pritom si cas bez neho uzivam, ale napriek tomu je to tak dominantna priorita v mojom zivote ze praca je neustale na druhej kolaji.
Čo sa práve týka,tak nie,nebála som sa. Zabudnúť sa moja práca nedá,veď som mala cez 10r.prax nedá a tešila som sa. Ani som neohlupla,hoci som bola doma na retazovej "materskej" 6r. Akurát som mala obavy,že to už bude iné deti,domácnosť,práca,ale aj to nakoniec bolo ok.
Ano, mala som velke obavy a stresy, ale nabehla som akoby som nikdy ani nebola doma. Uolne nova, ovela zlozitejsia praca ako pred MD. 5 rokov doma.
Bola som doma 3 roky a uz som sa nevedela dockat, az pojdem do prace. Keby som bola doma 6 rokov, tak by ma asi drblo. Nastupovala som k povodnemu zamestnavatelovi, ale ponukol mi vyssiu poziciu, nez som mala pred nastupom na MD. Musela som na to ale absolvovat pohovor a bola som teda v hroznom strese. Na pohovore som na jednu z otazok odpovedala, ze neviem spravnu odpoved, ale ak by chceli, mozem im vymenovat vsetkych siedmich trpaslikov. Asi ich to zaujalo, lebo miesto som dostala 🙂
A prvy mesiac to teda bol masaker, kym som ako tak presla z materskeho modu do pracovneho a kym sa mi podarilo nejak zosuladit pracu, domacnost, logistiku so skolkou a pod. Ale da sa to zvladnut.
Áno. Pracujem v IT na vysokej technickej pozícii. Vypadnúť na 1 rok znamená ako v inej oblasti na 5r. Všetko sa rýchlo mení.
Bála som sa návratu. Tehotenstvo a dojčenie mi vyžrali sivú mozgovú hmotu 🙂. Mala som pocit, ze začínam odznova.
Ale asi po 2.mesiacoch sa všetko urovnalo a bola som naspäť.
Ja som bola doma len 1,5 roka ale teda prvý deň som mala pocit ze som úplne osprostela 😂😂😂.
Ale nezabudnem na ten pocit po pár hodinách v práci, ostala som v kancli sama, vychutnávala som si kávu, blažene sa točila na kancelárskej stoličke a užívala si to TICHO a KLUD. Potom to samozrejme prestriedali výčitky ako môžem citit klud ked moje zlatíčko je same v jasliach a co tam asi chuda bezo mňa robi. Takto sa to vlastne striedalo prvý mesiac radosť/smutok 😂😂
Celkovo ale hodnotím návrat do prace pozitívne, ja som mala šťastie ze sa dalo dohodnut so zamestnávateľom a robila som len na polovičný úväzok 2 - 3 v tyzdni až do dcerinych 3,5 roka takže ten nábeh na 100% zamestnanie bol pozvolny
Tým ze som bola slobodná mama, zila som v tom čase s dcérkou úplne sama a mala bola celkom narocne ukričane dieťa tak to bol pre mňa sj taký relax
Nie a nechapem, co sa to tu stale pise ze zeny osprosteju. Ja som riesila tolko veci na materskej, aj napr. investovanie, stale som nieco zistovala, citala, vzdelavala sa aj v mojom odbore, knihy nove, webinare...nie v tych prvych mesiacoch ked mi deti nespali a chodila som ako zombie, ale potom a aj pocas doby ked som pre castu chorobnost bola doma aj ked nastupil mladsi do skolky, lebo kazdych oar dni bol doma.
Ked som nastupila do prace, hned som nabehla na system, ved pracovala som pred MD ovela dlhsie roky ako som bola doma s detmi. Ziadne navyky som nestratila, bola som dochvilna, zodpovedna, presna, svedomita, pracu si vazim lebo o mamicky sa az tak nikto netrha, to je proste fakt a pri banalnych zdr.problemoch neberiem OČR ale davam si deti strazit.
Nasla som si pracu na kratsi uvazok, lebo manzel je vyrazeny viac a chodi aj na sluzobky a chodim tam rada.
To ani nie, nakoniec som aj tak sla do inej... Skor ako to zvladne drobcurica...to aj bolo tazke... Skor mi bolo luto za tymi pokojnymi dnami, nie ze nezvladnem pracu...
Vyhoda bola, že som nemusela do pôvodnej prace. Pomáhala som znamemu a ten mi ponukol u nich potom miesto. Samozrejme, že zo začiatku som mala stresy, či to budem robit dobre, Ale po roku je to už úplne super a už so známym sme aj velmi blizki kamaráti, ktori si hovoria všetko, takze som získala podľa mna aj celoživotné priateľstvo, čo je v dnesnej dobe vzácne. Aj ty sa zameraj na to, čo pozitívne tá môže postretnut 🙂