Neviem sa vyrovnať so stratou práce
Dobrý deň, chcem sa spýtať, či niektorá z Vás si toto zažila. 4 roky sa neviem vyrovnať so stratou práce. Bola moja vysnívaná, veľmi som do nej vložila všetko a prepustili ma. Čo je horšie neviem sa od tohto nijako odraziť uz asi 3 roky. Som na rodicovskej zatiaĺ, no ja mam pocit izolácie a opustenia. Stretla ste sa s tym niektora?
Dakujem
Poviem tak - vsetko v tomto svete je pominutelne. Dnes si uspesna biznismenka a zajtra prides o vsetko, aj majetok...
Mat dobru karieru je super, tiez je super plnit si svoje sny, ale nikdy, skutocne nikdy nesmie byt to niecim, co nas rujnuje a ublizuje nam.
Treba sa pohnut dalej. Si na RD, hladaj si pracu, zamestnaj sa, pomoze ti to.
Zazili sme u zeny v rodine, ked ju prepustili, tá praca bol cely jej zivot. Ona z toho stresu dostala cukrovku. Pokus sa s tym vyrovnať co najskor. Život uteká, nadchni sa pre nieco iné. Tento svet ti ponuka tolko moznosti, tolko šťastia mozes najst aj v niecom inom. Minulost uz nezmenis, je naozaj zbytocne sa tak trapit nad tym. Stalo sa to a uz sa to neodstane. Drzim ti palce🍀
@20erika07 dakujem za osobnu skusenost 😪 je to velmi tazke, ale uz robim kroky vpred snad to rychlo prejde :(
@zmrzlinka2021 dakujem pekne, dost mi vsetky odppvede dodali sil
Ani ja sa neviem. S tým zmieriť..
No co už snáď bude lepsie
@majusikk mrzi ma to, to je nejako cerstve?
Hned po vyske v prvom zamestnani, ked sa zadarilo pracovat v obore co som vystudovala, som to zazila. Riaditelova dcera chcela moje miesto, tak ho dostala. Karma sa neskor vratila veducej, co to dopustila, aj ked chapem, ze moc na vyber nemala - keby neuvolnila moje miesto pre riaditelovu dceru, tak ktovie ci by nesla este predomnou.
Casom to sklamanie, rozcarovanie bolo mensie a zostala z toho len spomienka/poucenie, ze praca ma sice zivi, ale prvorade ma byt ina hodnota ako praca. Neboj, aj ty to budes casom brat uz len ako negativnu spomienku, kt.zazilo mnoho ludi.
Napr.teraz mam v robote dejavu, ak sa mi nepodari prejst na ine oddelenie a dojde na vypoved, tak uz myslim/dufam, ze to budem brat s vacsim kludom, ako vtedy po skole a hlavne sa na uvod tesim, ze si oddychnem a doriesim zdravotne problemy.
Áno veľmi čerstvé
Osobna skusenost, cca pred 4rokmi. Krute, velmi bolestive, zo dna na den. Hodilo ma to hlboko, rozne zranenia to otvorilo, strachy, pocity krivdy. No vsetko mozne.
Teraz mam pracu paradnu-nie sice podla mojej hlavy vysnivanu...
Mooc som bola uviazana ta tu moju vysnivanu-vtedy
Pamatajte si jedno-kto si vasu pracu, schopnosti neceni-tomu ju nedavajte. Drzat sa niekde kde si vas nevazia-nema zmysel.
Verte v pracu, kt. Vas bude naplnat aj ludia prijimat
Prepáč, ale Simona+tie čísla to vystihla. Na nejakú "lepšiu" pozíciu treba isté soft skills a aj nejakú tú silu osobnosti. Na tých lepších/vyšších miestach sú všelijaké praktiky niečo, s čím treba vedieť koexistovat/vyhýbat sa tomu s noblesou a nepripúšťat si to k telu. Už som videla všelijaké prípady, napríklad môjho bývalého kolegu raz nútili ostať v krajine bez víza, chytila ho polícia a potom z práce vyhodili. Za 3 týždne mal lepší flek. Mne vtedajší ten "milý" šéf posielal oficiálne listy, že si nerobím robotu (nič spoločné s realitou) a také všelijaké praktiky. Ďalšia pozícia čo som si našla inde v tej oblasti bola za dvojnásobný plat a vyššiu "prestíž". Takže som mu istým spôsobom vďačná, lebo by som inak nehľadala. Každá takáto skúsenosť je šanca posunúť sa ďalej, možnosť sa niečo naučit. Tak sa pridaj k tým, čo to takto dokážu využiť - kľudne aj s pomocou odborníka, lebo 4 roky je už dlho
Tak to nie si sama ja som 22 rokov podnikala teraz som uz 5 rokov bez prace rok po podnikani som bola pn potom rodicovska 3 roky a este som na predlzenej rodicovskej a tiez neviem co dalej. Prestahovala som sa a tym padom uz podnikat nemozem lebo tu nemam klientelu a poviem ti uz sa mi ani nechce mala som toho uz plne zuby,znicila som si zdravie a fyzicky som na tom dost biedne aj ked sa snazim kazdy den cvicim a pre psychiku aj na svaly a chrbticu ale mam chronicke bolesti uz asi dokonca zivota. Teraz ked uz uvazujem co dalej tak vobec neviem co budem robit. Najradsej by som isla nejaku administ.robili sme aj jedn.uct. alebo nejaku pomocnu asistentku mala som aj certifikat s pc ale to vsetko pred 26 rokmi a teraz neviem co dalej . Fyzicky nevydrzim robit mam extremne stuhnutie svalov aj klbov. Stale nad tym rozmyslam. Zatial to manzel zvlada financne ale treba by mi bolo ist pracovat ale este si chcem vychutnat malu dcerku a vsetko s nou spojene lebo pri dvoch synoch som nemala taku moznost a hned po pol roku som robila v podstate vkuse som robila a ani neviem ako som to vtedy zvladla. Musime len dufat ze vsetko dobre dopadne.
Treba popracovat na vlastnej hodnote
Kto ju nema casto kona viac ako ma, chce sa zapacit,je ponizovany....potom pride vyhadzov a je to rana, ved tolko som do tej prace dala a naco.
Ine je hlava, ine podvedomie.
Hlavou si hovorite ale kym to dusa neapracuje..
neviem o akú oblasť sa jednalo ale niečo také ty sama by si nevedela rozbehnúť ?
Ziadna firma nie je ochotna urobit pre teba tolko, co ty si ochotna urobit pre nu.
Ked toto pochopis, bude ti lepsie v zivote. Pracujem uz cez 20 rokov a teda zazila som rozne situacie. Dnes si manažér, zajtra nemusis byt. A nie je to o tom, co vies. Zvacsa su to politicke alebo diplomaticke ozhodnutia, pripadne hladanie obetez aby ti na vyssich miestach ostali.
@michmich presne clovek je tak uz nastaveny v zivote na nieco ze potom tazko zvlada nejake zmeny a je to tak presne aj v zivote aj vo vzťahoch len malokto dokaze spravit velke zmeny a niekedy nam treba aj pomôcť. Takze asi je lepsie flegmatikom a nie nam ,ktory si vsetko robime svedomite a nepripustime moznost,ze to niekto nevie oceniť.
@michmich
Moze to byt aj to, ze sa pre nieco extremne nadchneme, venujeme tomu celu nasu bytost, schopnosti, upriamime na jednu vec-lipneme na tom
Ako vztah bez ktoreho si myslime ze nevieme zit
Ale samozrejme otvara nam to pocit odmietnutia, zrady, krivdy, ponizenie....kazdy svoje
No, si na RD, tak teraz si nenahraditelna pre vase dieta. Rodina Ti nedava silu, zmysel zivota? Pre mna je rodina naj, praca az potom.
Ked to bola praca pomoci pre inych...tak je viac moznosti ako robit nieco v podobnom duchu. Nebola to predsa jedina firma na SR, ci? Budes potom hladat nieco podobne...
Ja som vypoved nedostala..iba mi zrusili pocas RD pracovne miesto takze neviem co so mnou bude ked budem chciet ist spat a mam z toho stres ale stale mam svetielko nadeje, ze sa vrarim tam kde som bola...to co zazivas ty, by aj mna velmi vyviedlo z rovnovahy a verim, ze teba o to viac ak si tu pracu tak zboznovala..hovoris velmi zosiroka, tak neviem poradit/povzbudit..vyhladaj psychologa, alebo osobnostneho kouca, neviem odkial si ak BA tak zanet simkova je uzasna 🙂..je fajn, ze o tom rozpravas, ale mozno potrebujes specializovanu protistranu na rozhovor..do toho, cim skor, nech to uzavries a posunies sa dalej 🙂
chapem, ze to cloveka zasiahne, no pride druha praca, teraz ked si na rodicovskej, tak si potrebna pre svoje dieta, to by si si mala uzit a potom ked pride vhodna chvila, tak si najdes novu pracu. no nesmies sa takto utapat v minulosti, to ta nikam neposunie
Nerozumela som komentaru o pohovlre, o tom ze ti muz nepostrazil dieta na ten cas a ze si musela s pravdou von... Kvoli dietatu si nesla na pohovor? Ci kvoli dietatu ta nevzali? Lebo to druhe je protizakonne... Podla mna ta to tak trapi lebo si nesla do druhej prace. Teraz si na RD ale ked pride druha praca, pride nova skusenost, urcity nadhlad a aj ked to nebude praca snov aspon zistis co dalej, alebo ta bude prinajmensom chvilu ta praca zivit (prispievat do rodinneho rozpoctu).
myslím, že nejde ani tak o to, že ste stratili prácu, ale o to ako ste ju stratili, zrejme to vnímate ako krivdu, cítite sa nedocenená. S krivdami sa človek ťažko vyrovnáva, niektoré sú v človeku roky. Hlavne taká šikana od zamestnávateľa, kolegov....Teraz ste na rodičovskej dovolenke s deťmi, tak si užite toto krásne a jedinečné obdobie a keď príde čas nájdete si inú prácu, kde začnete odznova, noví ľudia, nové zážitky. V práci, ktorú ste mali by ste asi ako matka neboli šťastná, nemali by ste zase čas na rodinu a ak áno, tak zas by ste nestíhali prácu, tak ako predtým. Skúste to vytesniť a nevenujte tomu myšlienky. Už ste teraz úplne niekde inde a máte iné priority. Nová práca Vám vráti stratené sebavedomie a bude dobre
@katuskamala1 nie, tu pracu som milovala preto, ze ta praca ma samotna bavila. Pocit prestize bol u mna bonus. Nie som narcis, nie som farizej...proste to bola praca v prospech verejnosti a ja som mozno uprimne myslela, ze mozem byt napomocna...