Podnikanie verzus osobný život

Ano,moj muz zanechal podnikanie presne ako pises,ziadny volny cas. Nonstop na telefone v praci od rana do noci a este aj doma v noci riesil objednavanie tovaru,faktury a vsetko mozne. Nemali sme ziadny zivot a ani to az tak nevynasalo. Teraz je zamestnany a nic lepsie sa nam nemohlo stat. Pozor,ale ci si zvyknes na to,ze mas sefa a nie si panom svojho casu. Aj ked ten cas navyse nemas,no vzdy spravis robotu podla seba. V zamestnani sa budes musiet podriadit sefovi a spolupracovat s kolegami. Neviem,v com podnikas,takze tazko radit. Nepomohlo by ti mat asistenku,ktora by ti pomohla a agendou a zastupila by ta?

Podla mna si neuviedla par dolezitych faktov:
- si na to podnikanie odkazana financne? Manzel zarobi ok, keby si aj najdes horsie platenu pracu?
- resp.stoji tento vsetok Tvoj cas a namaha za nejaky extra zarobok?
- si nezastupitelna? Dobry zamestnanec Ti to nevyriesi, neoplati sa, nenajde sa?

Ano, poznam takych co to zanechali. Bud z dovodu ze zarobok bol naprd (je nezmysel "podnikat" a ledva vyzit) alebo presne z dovodu, ze uz boli ako otroci prace.
Ja osobne si vazim aj volny cas a cas pre rodinu. Takze podnikanie okrem toho ze ma uzivi, musi mat pre mna benefity aj v tomto smere - a nie naopak.

Drzim palce pri rozhodovani. Ale podnikanie predsa nie je jedina zlata spravna cesta v zivote. Ak hovoris ze s pracou nebude problem lebo si zaujimava na trhu prace, no a? Mozno to bude skvele rozhodnutie pre Teba a Tvoju rodinu.

@colsami Nie som na to odkázaná finančne , manžel ma dobrú prácu tu na Slovensku. Môžem si dovoliť byť nejakú chvíľu aj doma a aj on to finančne potiahne.
Čo sa týka môjho zárobku, áno zarobím pekne. Ale či mi to stojí za tu námahu, je ťažké povedať. Každý máme svoje priority inde. Čo zo zárobku, keď si nemôžem dovoliť odísť ani na 2 týždne vkuse na dovolenku raz ročne , pretože nemôžem nechat firmu “stať “. Žiaľ , som nezastupiteľná. Veľa veci nevyrieši ani dobrý zamestnanec.
O prácu sa nebojím, už pred podnikaním som pracovala na vyšších pozíciách a ako píšem, mám nemčinu C1, čo je veľkou výhodou. No Asi by som najprv ostala pár mesiacov doma a venovala sa len rodine. Ale zaujímal ma hlavne iný názor a pohľad na vec, možno skúsenosti z vlastného života. Predsa je to veľké životné rozhodnutie, chcela som vedieť; či sa niekomu potom “lepšie spalo”. Na jednej strane mám pocit zlyhania pri takomto kroku, na druhej strane mi padá kameň zo srdca.

Tak sa na to "vykasli". Deti si budu pamatat ako ste sa z vyletov a dovoleniek vracali, lebo bolo treba riesit klientov ci objednavky? A pritom nebola financna nudza ze ste na to boli odkazani, ked si mozes dovolit dokonca ostat doma. Myslim ze aktualne nie si v takom rozpolozeni (podla Tvojich pocitov, ktore opisujes) a v takej spokojnosti s tym podnikanim, ze je dobre to udrziavat aj "cez mrtvoly". Uvidis. Preberte to doma. Najdolezitejsie i tak bude Tvoje rozhodnutie a podpora Tvojho manzela. Drzim palce.

A k tomu pocitu zlyhania. Co je na tom zlyhavajuce - ze das predmost rodine pred pracou? Raz ked deti vyrastu na to mozno budes hrda. Mozno uvidis ze si spokojnejsia, prehlbi a zlepsi sa vas vztah s muzom a ze vztah s detmi nadobudne iny rozmer. Takze nechat podnikanie z dovodov co si uviedla ja za zlyhanie nepovazujem. Ale ak je niekto karierista a uspech v zivote meria karierou a peniazmi, mozu byt tlaky aj tymto smerom (zvonku), ze to potom v cloveku evokuje taketo pocity.

@colsami ďakujem

v čom takom úžasnom podnikáš,keď musíš niečo riešiť aj cez víkend? Prečo si nemôžeš stanoviť pracovný čas od do?

@colsami v čom podnikas? Nevieš si nejako nastaviť hranice? Robím účtovníctvo a sú ľudia, ktorí skončili s podnikaním. Boli to väčšinou takí čo sa na podnikanie vôbec nehodili. Niektorí su takí, že sa zamestnali, ale nechali si živnosť na zopár bokoviek.

Keď ti to už neprináša radosť skôr stres tak asi prišiel čas..si sama na celú agendu, firmu?
Zase na druhú stranu píšeš, že slušne zarobis to nie je málo nedá sa mať zaplatenú pravú ruku, brigádnika?

Pracujem v HR a ak počujem ako manažér hovorí "som nenahraditeľný" na 99% je to len znak, že nemá dostatočné mäkké zručnosti aby pracoval so svojim tímom. Nepoznám tvoju firmu a tvojich zamestnancov, ale možno pouvažuj, či by tvoje problémy nevyriešil skúsený manažér. Pritom nemusí mať celý úväzok. Môže ti robiť externého konzultanta a mentora. Ukázať inú perspektívu. Prípadne, či tebe nepomôžu nejaké kurzy, podcasty, knihy,.. Témy ako time management, delegovanie, efektívne spôsoby riadenia. Tiež skús identifikovať procesy, ktoré sa dajú automatizovať. Vo viacerých spoločnostiach som videla ako 1 zamestnanec s dobrou znalosťou excelu spravil revolúciu vo fungovaní firmy. A aj vykazovanie hodín dokáže divy. Nemyslím značenie príchodu a odchodu, ale evidencia, ktorá úloha zaberá koľko času. Na základe takejto evidencie často zistíš kde je problém. Tiež u manažérov bojujem s nastavením mysle, že ON všetko spraví lepšie ako podriadení. Čo môže byť pravda, ale zase treba rozlíšiť, či riešenie zamestnanca je naozaj zlé, alebo je len o niečo menej kvalitné ako riešenie manažéra, ale v konečnom dôsledku je dodatočné a firmu nijakým spôsobom neovplyvňuje. A na záver, nie je hanba prejsť z pozície majiteľky, konateľky a pracovníčky len do pozície majiteľky. Dokonca by som povedala, že to je stav ideál 🙂 Ak je možnosť, zver firmu manažérovi a užívaj si pasívny príjem už "len" ako majiteľka.

V com podnikas, ze sa musite otocit z dovolenky. Chapala by som to ak si pravnik a musis ist za klientom na policiu (len na odlahcenie) ale napr pracovala spm kedysi v uctovnej firme, a nasa sefka bola velmi proklientska a niektori klienti mali tendenciu volat hlavne cez vikend, kym som sefke nepovedala, ze ma az tak dobre neplati aby som v nedelu doobeda riesila, ze jemu pred mesiacom prisla vyzva z danoveho a on na nu zabudol. Tak ci nahodou nie si tlacena do takeho stavu tym, ze ti takto niekto zasahuje do planov.

@anonym_autor viem o čom píšeš, máme firmu, sme tam obaja s mužom žiadny iný zamestnanec. Presne tak, ešte o pol noci riešime veci, čo kto objednal, či nič nezabudol.... Pracovná doba nám vyhovuje, ale dovolenka v nedohľadne ako vždy. Tiež si hovoríme, že skončíme, ale zvykli sme si, že nám nikto nerozkazuje. Čím ďalej, tým sú horšie podmienky na podnikanie. Vždy si cez rok vravíme, potiahneme do konca roka, no potom ťaháme ďalej. Tento krát už vravím, že fakt len do konca roka 🫣👍

Nuz moze ta neprijemne zaskocit, ze sa budes musiet zodpovedat nejakemu nadriadenemu, plnit nejake nezmyselne KPI, dvihat tie telefony a odpisovat aj po oficialnej pracovnej dobe (co je uz nejake nepisane pravidlo, ktore samozrejme neuznavam, ale deje sa to), kvoli chorym detom odbiehat z roboty, riesit si PNky, OCRky vystat u pediatra a cakat na peciatku, dohadovat sa kvoli tomu s nadriadenym, dorabat po nociach, nepreplacane nadcasy (to je tiez uz taky evergreen) a urcite si lahsie odovodnis robit po nociach, cez vikendy na seba ako pre niekoho ineho.