Priateľstvá v práci - za a proti
Pre a proti?
Ano, nasla som medzi kolegynami niekolko dobrych priatelstiev, ktore pretrvali aj po odchode z prace/zmene firmy. Za mna rozhodne ano, ale dolezite je dobre si kamosov medzi kolegami vyberat a rozhodne nevesat kazdemu v praci vsetko na nos.
Ano,ale nie s kazdym. Treba si dobre vybrat kto sa kamaratom moze stat a kto nie. Mne priniesla kazda firma tak 1,max.2 dobrych kamaratov s ktorymi som v kontakte uz dlho. Ostatni neviem ci by sa vobec pozdravili keby ich stretnem😅
Ja by som v práci kde nemám priateľov asi nevedela fungovať. Som spoločensky typ a potrebujem mať dobré vzťahy.
Ja mam velmi dobre kolegyne, priatelsky vztah, ideme aj posediet do mesta. Ale nehovorim o osobnych problemoch ( manzelske problemy, zdravotne veci) a ani o uspechoch (kolko mam nehnutelnosti, kolko dovoleniek, aut a pod). Ani nevieme ako, a cokolvek moze byt v budovani kariery pouzite proti nam.
Ja napr ani nepoviem ze mam chore dieta a je s otcom na ocr, pretoze ina je na ocr stale, lebo muz nepomoze. A ono z toho vznikne take ze "no, to sa jej robi v takych podmienkach"
Jasne, že áno... my spolu chodíme aj na dovolenky... mam super kolegov/kolegyne... sme spolu denne pomaly viac ako s rodinami, tak jasne, že máme k sebe blízko...
Mam fajn kolegyne. Stretavame sa aj vo volnom case. Muz pracu oddeluje od sukromia
Ak si človek zameraný na výkon, tak máš potrebu prácu a súkromie oddeľovať. Ak si človek zameraný na vzťahy, tak potrebuješ mať v práci priateľskú atmosféru, aby si sa tam cítil dobre, chodil tam rád a v takom prípade tam aj podávaš dobrý výkon.
Za mna ano, z minulych prac mam stale priatelov aj po vyse 20 rokoch. V sucasnej praci som si nasla jednu priatelku, s inymi je vztah radsej udrziavat nebudem
Za mňa nie - život ma naučil. 😃 Nikto o mne nevie skoro nič, vôbec mi to neprekáža, nemáme extra dobré vzťahy na pracovisku. 😊
Do prace chodim pracovat. Nehladam si cielene priatelstva a uz vobec nie vztahy. Striktne si strazim sukromie, cize si davam velky pozor co poviem. S kolegynami sa porozpravam o praci a max take tie klasicke veci ako pocasie.. A je mi jedno kto ako na mna pozera...
Za mna len pre.ake proti mas na mysli?ani jedno ma nenapada.ak je niekto hodnotny clovek tak som este radsej ze je to kolegyna,lebo sa da byt spolu skoro kazdy den.v septembri som presla cisto na home-office a veru mi kolegyne-priatelky velmi velmi chybaju
Ja ked stretnem niekoho, kto mi je tak nejako od prirody blizky, rozumieme si, tak nikdy nerozmyslam, ci sa s nim priatelit alebo nie. Priatelim sa. Mam takych ludi aj v praci, povazujem to za stastie. Mam v praci dokonca aj manzela, s ktorym sme tiez dlho boli bizki kamarati.
Za mna je to to iste ako priatelstva v skole. Niektori su len kolegovia. Ini su kamarati. Rovnako ako kedysi v skole. Podla toho selektujem informacie, ktore poskytujem.
Áno mam v práci aj kamarátov a trávime spolu aj voľný čas, navštevujeme sa, chodíme na akcie... Nevidím na tom nič zlé, ale záleží od ludi, kolektívu... Sme malý kolektiv a aj tu sú niektorí pre mňa iba kolegovia a viac nič, niektorí zostali kamarátmi aj po tom co už spolu nepracujeme. Za mňa su dobre vzťahy na pracovisku veľmi podstatné, ved tu trávim polku mesiaca s tými ľuďmi.
každý sme iný, mala som jednu prácu, kde som proste mala len kolegov a tam to končilo, len pracovné veci a každý sme si išli po svojom, potom som zmenila robotu, začala som robiť v užšom kolektíve, trávili sme v práci ozaj veľa času, sadli sme si aj ľudsky a začali sme sa aj mimo prácu stretávať, len je to také chodenie po tenkom ľade, lebo teda ja neviem moc tieto veci oddeľovať a tým pádom sa ani pretvarovať keď niečo sa deje
Ja osobne prácu od osobného zivota veľmi oddelujem. Asi aj zalezi aku prácu robíš. Ja v tom pre nevidim. S kolegami osobne veci velmi nepreberame len okrajovo čo deti a tak ale nikdy sa nejak nezverujeme napr so zdravotnými ťažkosťami alebo nehovoríme o vzťahových problémoch. To podľa mna medzi kolegov nepatrí. Pre mna kolegovia niesu priatelia.