Strach sa opäť zamestnať

Manžel nechce? Asi sa bojí,že by mu pribudli domáce práce.

Dobry den,
je prirodzene ze po takejto dobe je tazke sa zaradit do pracovneho zivota. Skuste popracovat na sebavedomi, ci uz formou clankov, knih, alebo podcastov 🙂 osobna skusenost. Mozte zacat v malom, opytate sa neznamych na cas alebo na cestu. Aby ste si zvykli na konverzaciu s cudzim clovekom. Opytate sa na nazor predavacky v obchode. Vzdy ukoncite rozhovor milo s usmevom a prianim pekneho dna. Ak sa zacnete otvarat cudzim ludom, nebude pre vas desiva ich reakcia, nech uz bude akakolvek.

Nemusite mat ziaden strach z pripadneho odmietnutia, mozno niekde skutocne nenaberaju novych zamestnancov s vasim vzdelanim, a mozno si vase CV nechaju do zalohy neskor a vy zatial skusite uchadzat sa o pracu inde. Odmietnutie nesuvisi s vasou osobou, netreba nic na seba vztahovat. Len skusat dalej.

Je to odvazne hladat si pracu, pretoze sa vystavujete odmietnutiu a ponukate niekomu svoje znalosti skusenosti a cas, na to, aby zarobil peniaze a za to vam vyplati mzdu. Ste rovnako dolezita strana v tomto vztahu ako zamestnavatel.
Podpora manzela by urcite pomohla, ale myslim ze aj tu vas damy podporia 🙂

@tina5959 myslím, že to bude aj tým, doteraz bola väčšina všetkého na mne

Ahoj, určite som za nástup do práce, pomôže to Tvojmu sebavedomiu aj psychike na 100%. Z vlastnej skúsenosti - keď som nastupovala po dlhšej dobe do zamestnania som mala presne také pocity ako Ty ..... u mňa to boli doslova mdloby, búšenie srdca, nemohla som normálne spať, jesť atď., je to predsa len zmena a stres .... ale po 2-3 týždňoch sa organizmus prispôsobil 🙂 a už to bolo len ľahšie a ľahšie. Hľadala som si prácu cez rôzne portály a neustále skúšala, určite ma nevzali hneď do prvej ponuky. Držím palce a z celého ❤ prajem, aby sa Ti podarilo nájsť dobrú prácu a hlavne dobrých kolegov okolo seba.

Manželovi je potrebné vysvetliť, že doteraz si sa 10 rokov starala o dieťa/deti, domácnosť, chorého rodiča. A je načase, aby si sa začala starať aj o seba, o svoj rozvoj, socializáciu. A že ak ťa má rád a záleží mu na tebe, tak očakávaš, že ťa v tomto podporí a to napriek tomu, že teraz bude aj on musieť prispieť väčšou starostlivosťou o domácnosť, čo však je v poriadku, keďže je to aj jeho domácnosť.
Čo sa týka obavy z práce, je to úplne prirodzené. Nerieš, kto sa ozve, neozve, kedy. Je úplne bežné, že pošleš 10 životopisov a neozve sa nikto. Priprav sa na to a nastav sa tak, že ozvú sa ti odtiaľ a prijmú ťa tam, kde je to pre teba najlepšie. Pozri si profesiu, vyselektuj si, na aké pozície máš vzdelanie a prax. Tam si pošli CV. Zároveň sa zamysli, čo by si chcela robiť mimo toho, aké máš vzdelanie. Kľudne ti môže pomôcť aj profesia, že si vyselektuješ v tvojej lokalite voľné pozície a budeš pozerať, aké sú ponuky a aké sú podmienky. Ak aj niečo nespĺňaš, vždy si vieš urobiť kurz, dovzdelať sa a pod. Ak máš FB, oslov priateľov a známych, pozitívnym statusom o tom, že si hľadáš job. Každý, kto chce, si prácu nájde. Nájdeš ju aj ty. Veľmi ti fandím, po takom období máš ozaj nárok aj na sebarealizáciu. 👍

Ja som v podobnej situácii. Ja som bola szco, potom chorá, potom szco, ale už to nejde, teraz mám prerušenú živnosť a neviem, čo ďalej. Vôbec ani neviem, ktorým smerom sa ubrať. Vyše 10 rokov som nemala šéfa ani takú klasickú prácu, takže úplne chápem tvoje pocity.
Môjmu mužovi je to jedno, či pôjdem alebo nepôjdem do práce.

@tilly ak sa mozem opytat, co ta vedie zamestnat sa ak si mala svoje podnikanie? Lebo z mojho okolia to ludia robia opacne, najprv su zamestnanci a potom si (niektori) rozbehnu nieco vlastne. V kazdom pripade drzim palce nech ti to vyjde 🍀

@namornicka v zásade by som išla aj podnikať, ale momentálne vôbec neviem v čom, čo by išlo. A možno som chcela takú tú istotu výplaty. Kamoškám cinkne na účet a nemajú starosti. Zas ja si cestujem kedy chcem, mám voľnosť (ale nulový zárobok) , čo si kočky musia nahlasovať dovolenky... všetko má svoje výhody, ja som momentálne na mŕtvom bode, nevidím sa nikde 🙊

.