Stres z práce a povinnosti
Ahojte. Skúsim sa tu opýtať. V práci mam jednu kolegyňu (narcistickej povahy) a pred cca rokom k nej pribudla ďalšia. Pred nejakým časom sme mali nejaké nezhody a hádky a od vtedy to ide dole vodou. Momentálne je to často tak, že sa tam cítim ako 3 koleso na voze. Ta moja pôvodná kolegyňa si novú obmotala okolo prsta a skoro vždy sú dve proti mne. Ja som už urobila viac kompromisov, len aby som sa vyhla hadkam. A celý deň si dávam pozor, čo robím, čo hovorím.... Lebo stále si nájdu niečo. A asi pred 3 týždňami sa niečo vo mne zlomilo a neviem túto situáciu už prehltnúť. Chodím do práce s veľkou nechuťou, nebaví ma pretvarovat sa.....
Práca je ok, viem ju robiť a preto ma dosť štve, že by som si ja mala nájsť novú prácu ( práca mi v mnohých aspektoch vyhovuje a v našom menšom meste nie je veľký výber)..... Aby som sa vyhla tomu toxickemu prostrediu, čo tam vzniklo....niekedy si poviem, že je to iba práca. Lenže mňa to zožiera aj doma, aj po víkendoch, aj ráno si moje myšlienky tam ... Proste stále nad tým premýšľam.
A čo ma štve najviac, že pociťujem teraz až takú úzkosť, bolesť hlavy, strnulosť v krku....proste mi je fyzicky zle. Neviem čo mám robiť? Začala som brať magnézium, ale zatiaľ necítim, že by mi zaberal. Sem tam sa snažím relaxačné dýchať...ale nič nezabera...neviete mi odporučiť niečo má uvoľnenie nervov? Ide má z toho poraziť. Viem, že mi asi budete radiť zmenu práce, ale to zatiaľ nechcem. Jedna z nich sa síce ešte nechystá, ale o cca rok by mohla ísť do dôchodku... Len ako to vydržať?
Skúsiť nejakého psychológa, terapeuta aj online, snáď by vedel poradiť po opise situácie ako by bolo najvhodnejšie reagovať aby situácia bola lepšia
A neda sa postazovat u sefa, aby ta upratal niekde inde mimo toho toxickeho kolektivu? Malokto sa na to odhodla, no mozno by to pomohlo. Ja som tak odisla z predoslej prace v skusobnej dobe kvoli takej cuze v kancli, lebo bola protivna, odmietla ma zaucat a co slovo to nechutna perla z jej ust. Ked sa ma sef pytal preco odchadzam, spomenula som okrem ineho aj to ze nestrpim na pracovisku, kde travim vacsinu dna takeho odporneho cloveka, na co zostal na mna pozerat s otvorenymi ustami, netusim totiz aka je to mrcha lebo pred nim vzdy bola milucka a sladucka. Po mojom odchode si aj zavolal kolegyne z kanclu a potvrdili mu to iste, uz neviem ako to dopadlo kedze tam niesom, no verim ze bola za to napomenuta. Nikto nema rad takych ludi co rozvracaju kolektiv.
.
No ked je takyto kolektiv to sa tazko robi. To proste by som nezvladla.
Ja by som sa zbalila a isla by som kade lahsie, ked nemam chodit do prace s radostou, ked ma to ma ubijat, tak to pre mna nema zmysel.
Ďakujem za reakcie. Dám tomu ešte čas a uvidím. Ak to bude trvať dlhšie, musím to riešiť. Niekedy mám dojem, že to má prvky šikany. Čo by som nikdy neuverili, že mne sa to môže stať...
Ak vam to zasahuje az takto velmi do osobneho zivota, naozaj by som sa vazne zamyslela nad zmenou prace.
Chapem, ze niekto to moze brat ako "prehru", ze preco by mal odchadzat z prace on, ked nikomu neublizuje. Ale to je prave aj forma sebalasky a zdravej sebahodnoty.
Tam, kde mi ublizuju a nie je mozne sa velmi branit, odchadzam.
Nie kvoli nim (ony si nicia zivot aj sebe), ale hlavne kvoli mne.
Drzim Vam palce!