Vyhorenie v práci

Vykašli sa na psychológa alebo psychiatra a zmeň prácu. Zvykneš si aj inde.

Podľa mňa by tiež stačilo odísť z práce a začať niekde inde. Ale teda ak tak, tak psychológ na začiatok úplne postačí.

Nie je dôvod ostávať v práci iba preto, že tam robíš roky a si zvyknutá. Ak ťa práca nebaví, odíď. Ak ťa práca baví a chceš to robiť aj ďalej, len si proste unavená, tak smer psychológ a ak ti to financie a zamestnávateľ povoľujú, tak sabatikal aspoň na pol roka a cestovať. To je niečo, čo ľuďom skutočne pomáha, mám s tým osobnú skúsenosť, kedy som ľuďom povolila pol ročný či ročný sabatikal, cestovali a vrátili sa neskutočne pozitívni. Ak tú možnosť nemáš, odíď. Pretože buďme úprimní, život ide pomerne rýchlo, kedy chceš mať pokojný veselý život ak nie teraz? Musíš si nastaviť priority, na jednej strany ty, rodina, snaha o dieťa, na druhej práca. Je to v podstate veľmi jednoduché rozhodnutie.

Myslela som, že otehotniem a to ma vykúpi z tej práce, že si odpočiniem odtiaľ a keď sa vrátim bude už dobre,ale už sa snažíme 2,5 roka a nič.. a myslím si,že ani ten stres tomu nepomáha.. je len príde pred ochod a už cítim v sebe stres, veď nie je to žiadna dôležitá práca, je to práca v obchode, ale ja už mám stres doma, že čo bude zajtra v práci, čo bude treba spraviť, čo pomenit, či to budem vedieť spraviť.. pozerám v aplikácii firemnej dokedy sú akcie či budem ja v práci, veľa veci čo som vedela, som pozabudala, spravím napríklad uzávierku a po ceste domov rozmýšľam či som ju fakt aj urobila,.. pritom keď niečo neviem stačí zavolať a opýtať sa vedúcej, ale to nechcem otravovať cez voľno a v podstate by som si mala poradiť.. nebaví ma školiť nových ľudí, mám z toho nervy a stres čo budem s tým človekom ďalší deň robiť a už cely deň rozmýšľam čo tam bude a nakoniec to je aj tak inak.. vstávam s nechuťou do práce, keď si spomeniem,že tam idem, tak ma velakrat začne naťahovat na vracanie.. máme v robote doplnkový predaj, ktorý mi moc nejde a za to sme často na nástenke napísané .. ale na druhej strane som na skrátený úväzok a napriek tomu mám výplatu ako inde na plnom úväzku, zmluva na neurčito.. to má tam drží, že keby náhodou otehotniem, tak sa mám kam vrátiť..

A bojím sa, že novu pracu tak ľahko nenájdem

Toto čo popisuješ, je na okamžitý odchod. Ešte raz - je to veľmi jednoduché rozhodnutie - buď máš ako prioritu prácu alebo seba, svoje telo a rodinu. V takomto prípade nie je nič medzi. Tak si odpovedz. Ak tam ostávaš, tak si si odpovedala tak, že tá práca je viac. Vyznie to kruto, ale toto je len a len tvoja zodpovednosť, že sa takto cítiš. Že s tým nič nerobíš. A áno, je veľká pravdepodobnosť, že aj toto má vplyv na otehotnenie. A to je opäť len a len tvoje rozhodnutie, že práca je pre teba viac.

A že sa bojíš, že si nenájdeš prácu? V obchode? V obchode je brutálna fluktuácia a je to jedno s tých zamestnaní, kde ľudia naozaj nemajú problém. Aspoň teda vo väčších mestách.

Takže postav sa tomu čelom a urob rozhodnutie. Máš výpovednú dobu, počas nej si budeš hľadať prácu. Ak ju nenájdeš, pôjdeš na úrad práce a budeš oddychovať.

Ja som odišla z práce, som v podobnej situácii a aj ja sa bojím, že prácu nenájdem... vôbec to nevyzerá ružovo.... čo už..ale chcem byť niekde, kde budú ľudia oceňovať moju prácu, aby som sa do práce tešila ako predtým na začiatku...nie aby som chodila do práce s úzkosťou, že čo zase...

Neviem aký závažný je tvoj stav - vyhľadala by som KLINICKÉHO psychológa. Ak je to veľmi zlé, pošle ťa za psychiatrom. Tak či tak, zišla by sa ti psychoterapia. Pomohlo by ti to nie len v pracovnej ale aj súkromnej oblasti (snaha o dieťa).
Odchod zo zamestnania môže pomôcť, ale aj nemusí. Závisí od toho, či je to naozaj len tou prácou alebo máš v sebe určité nastavenie (vzorce správania), ktoré ťa robí náchylnou na vyhorenie. V takom prípade je zmena zamestnania len dočasný únik.

V prípade potreby môžeš ísť aj na PN.

Ak sa neda zvolnit natlak prace a menej pracovst nenosit si pracu domov porozmyslajte odist inde ˇˇˇ cloveka zabija stereotyp a natlak treba to mozno nachvilu pustit

Určite sa nevykasli na psychologa alebo psychiatra ako tu bolo povedane. Najmä psychiater ti vie účinne pomôcť, vie ta na dlhu dobu vypísať na PN ak by bol tvoj stav vážny. A predovšetkým ti môže pomôcť aby si nemala trvalé následky. Z mojho okolia : kolega toho mal dosť, nakoniec odmietal bežné pracovné ulohy, kričal, neustále nervozny - dali mu vypoved - diagnoza : vyhorenie. Mesiac odvtedy si to uznal, videl sam seba v inom svetle, ale aj tak išiel na psychiatriu nech sa to dorieši na takej úrovni aby nedošlo k remisii.