Zvažovali ste niekedy odchod z práce?
Ahojte,
poslednú dobu ma úplne prestala baviť moja práca (prekonala som v celku dosť náročné obdobie a uvedomila som si pár veci).
Pracujem v kancelárii, a zistila som že to nie je práca pre mňa, vôbec ma nenapĺňa, som z nej v strese, aj keď som doma nedokážem vypnúť a prestať rozmýšľať nad prácou. Je to duševne náročná práca. Aspoň pre mňa.
A tak sa Vás chcem opýtať, či ste sa niekedy ocitli v podobnej situácii, ze ste mali dobrú a istú prácu (ktorá je v dnešnej dobe na nezaplatenie) ale Váš vnútorný pocit Vám radil odísť z nej do inej (možno aj trošku náročnejšej, alebo platovo menej ohodnotenej).
Ďakujem za Vaše komentáre.
A dúfam, že nie som sama 😂
@katarina0123 ahoj, presne tieto pocity mám... A rozmýšľam či je to vyhorenie alebo len zvelicujem. Ale už som vkusne nervna, na deti zlá, prídem domov a len nadávam na všetko v práci, a keď nejaký problém čo treba riešiť tak sa až klepem že čo zase, čo niekto odomna chce... Pritom svoju prácu som milovala a robila s odannostou, ale mňa dorazila moja šéfka. A stále zvažujem čo ďalej, a stále mám pochybnosti ... Nepreháňam? Bude to inde iné? Mám dať výpoveď teraz v corone? Ako sa vlastne prejavuje to vyhorenie?
@dooscoby nešťastný JC :( mam odtiaľ študentku a tiež bola veľmi smutná.. Aj nahnevaná. A nie je to kvôli korone.. Spravili by to tak ci tak. Indovia sú lacnejšia pracovná sila 🤷🏼♀️
@alen99 ahoj...ja som ma pracu psychicky a dusevne narocnu..ja som robila nonstop,v hlave som vkuse daco pocitala,hladala algoritmi,rozmyslala...mne sa Este AJ snivalo,co a ako urobit..ja som bola schopna o 3 rano vstat a co ma napadlo v sne si zapisat.ja som bola v strese nonstop..raz som v nedelu pred pracou grcala (uz od stresu) a to som si povedala ze dost...super plat som mala,na absolventa skvelu pracu (oblast IT),ale ked mi zacali zdravotne problemy tak som si povedala dost...teraz som na materskej a rozmyslam co po nej....ja som perfecionalistka,vzdy som chcela mat vsetko tip top,vsetky ulohy na cas,zial su ludia,ktori ma zneuzivali a ja blba som sa nexhala..
Do buducna viem,ze to ze clovek je po skole,ze za trosku lepsi plat ma byt clovek otrokom...
@nana123 ťažko je rozlíšiť vyhorenie a depresiu vacsinou idú ruka v ruke. Väčšinou syndrómom vyhorenia trpia ľudia pracujúci s ľuďmi skús si naštudovať neviem aké je tvoje povolanie.Aj ja som to tak mala až som to jedného dňa nedala, nevedela som vstať z postele do práce a v zápäti som ochorela na obyčajnú chrípku, ktorá trvala 3 týždne a este doteraz som slabá. (2mesiac). Neviem akú máš rodinnú situáciu, ja som si zobrala minulý rok hypo, no napriek tomu som odišla z dobre platej práce lebo zdravie mám len jedno a keď si ho zničim nik mi ho nevráti a chcem aby moje buduce deti mali zdravú maminku, výhodu mám v tom, že mám úžasného manžela, ktorý má podržal a napriek tomu, že som workoholik mohlq som si dovoliť ostat doma a zotaviť sa a hľadať si novú prácu, oddychujem a je mi zo dňa na deň lepšie a úprimne nebanujem, že som dala výpoveď napriek tomu, že mám zodpovednosť a záväzky. Za seba ti to odporúčam už len kvôli deťom , spokojná maminka spokojné a šťastné deti.
@nutelka21 tento pwrfecionalizmus žiaľ dobre poznam, treba upustit zo svojich narokov ktoré aj tak nik neocenni , cloveka budu len vyuzivat a znicis sa sama .... Treba odpustit v sebe a pracovat so sebou, skus psychologa 🙂
@nana123 Bolo to dosť hrozné. Myslím, že to spustilo veľké preťaženie v práci. Mali sme kopec nadčasov a ja som sa napriek únave snažila (na rozdiel od viacerých kolegýň) podávať stále rovnako dobrý výkon, hoci za menej času. Pracovala som čoraz viac, robila som aj za iných, snažila som sa, aby bolo všetko stále na vysokej úrovni, tak odbornosť, ako aj vzťahy. Jedna z najhorších vecí, na ktoré si pamätám bola, že mi nikto nechcel veriť, ako nevládzem a ako mi je zle. Aká som zúfalá z toho, že sa mi všetko rozpadá pod rukami, že dostávam záchvat paniky vždy, keď sú na mňa kladené stále vyššie nároky, pretože veď aha, ako úžasne to zvládam. Myslím, že najmä rodičia sa o mňa vtedy veľmi báli, obávali sa, že sa psychicky zrútim, ublížim si alebo tak. Ja som sa zase začala báť o ľudí, o ktorých som sa starala, pretože nech som robila čokoľvek, prestávalo mi na nich záležať. Akokoľvek som sa snažila, nadšenie bolo preč, zostala len frustrácia, nervozita až ľahostajnosť. Paradoxne, odísť z toho pracoviska bola jedna z najťažších vecí, akú som kedy urobila. Tá práca tvorila podstatnú časť môjho života, bolo mojou poznávacou značkou robiť tam a robiť perfektne, myslela som, že odchodom sa prejavím ako zbabelec a stratím tvár. Našťastie to bola to len moja odporná, trápna pýcha.😀 Odišla som po dohode zo dňa na deň, niektoré kolegyne do poslednej chvíle nechceli veriť, že odchádzam. Teraz robím podobnú prácu, ale v lepšom kolektíve, no najmä inak. Opatrnejšie, s väčším nadhľadom a s ohľadom na svoje fyzické aj psychické zdravie.😄 Dúfam, že sa do stavu, v ktorom som bola pred pár rokmi už nikdy nedopracujem. Tak mi Pán Boh pomáhaj!😇
@suge vystihla si to presne aj ja som sa takto ničila, dufam, že už už som sa poučila 🙂 veľa šťastia
Kazdy bozi den z nej chcem odist. Ale zial, nedari sa.hladam inu pracu, skusam,ale nedari sa. A este teraz cez covid...
Vzdy po 3r ma praca omrzi a hladam zmenu, ci uz zamestnavatela, alebo pozicie. Bez ohladu na to, ze som bola vzdy v dobrom kolektive a v dobre platenej stabilnej praci. Este mam v plane vyskusat viacere profesie, ak sa mi podari 🙂
Nie je nič horšie ako chodiť do práce s nechuťou.Poznám to.
@alen99 áno, ale bol to dlhý, niekoľkoročny vnútorný boj. Neznášala som tu prácu, ale vždy keď cinkla na účet na slovenské pomery celkom slušná výplata tak som sa presviedčala že to "musím dať". Až som skončila na polročnej maródke, najskôr so zápalom pľúc, potom vyskocene platničky. Som presvedčená že tieto zdravotné patalie som si zapríčinila sama, práve dlhodobým zotrvávanim v niečom co som zhĺbky duše nenávidela a odmietala.
Takže som napriek hypotéke a malej dcére na krku dala výpoveď, skončila na volnej nohe síce s 1/3 príjmom, ale obrovskou úľavou.
Netreba byť posraty zo života, mame len jeden a nesmieme ho premarnit v niečom nevyhovujúcom len koli peniazom a istotam. Nestojí to zato.
Byt otrokom večného "co bude" a "kde v tejto dobe zoženiem prácu" a podobných nezmyslov.
@lujza123 presne moja reč všetko tu bude ini ľudia, veci, vesmír len mi tu už nebudeme a čo z toho všetkého žijeme len raz a premrhať čas tak vzácny artikel aj so zdravím niekde alebo s niekým čo mi žerie nervy a vysáva chuť žiť nie. Treba ak treba zmeniť a hotovo a nech si aj niektorí myslia ako sme mohli nechať tak "super job"
@alen99 ahoj ja som tak spravila a neľutujem... Keď ti to hovorí vnútorný hlas že už ďalej nemôžeš alebo nechceš tam byt tak to bude len horšie. Len si to dobre premysli aby si mala plán ako ďalej a neobavaj sa,podľa mňa si ťa vždy nejaká práca nájde ;) držím palce 👍
@alen99 Ak sa smiem spytat, kde pracujes, v akom obore presne a na aky typ prace/ obor chces menit zamestnanie? Diky za odpoved 🙂
@86zuzana86 pracujem v školstve a teraz sa mi naskytla možnosť ísť do reštiky do kuchyne
@alen99 Ahoj, ja som to urobila... 🙂 12r. Som bola v kancli, psych. náročnej práci.. Ale stabilnej... Benefity, dobrý plat.....ibaže som vyhorela.. . Najprv som si myslela, že "to spraví materská", že si oddýchnem a rada sa vrátim.. Ale nestalo sa... Ja som mala odmalička vysnívanú prácu..Bola som psych. vycerapana a tak som si jedného dňa povedala, že končím... Dala som výpoveď... V práci to bol sok pre všetkých... Moji rodičia si mysleli, že ma vyhodili😃😃😃😃 nechceli veriť, že som sama odišla, lebo veď z takej práce sa neodchadza😃😃😃, už tomu po čase uverili, keď som ich susede vybavila tam flek, akurát, že nevydržala ani ukončiť skúšobnú dobu😃😃😃. Vtedy pochopili... Neľutujem... Mam svoju vysnívanú prácu... Šla som do živnosti... Je sa co obracať, ale ako si zariadis. tak mas😍 ja som teraz pracovne šťastná. 😃🙂... Držím palce.. Ak by všetci chodili do prace radi, tak by to vyzeralo v spoločnosti inak...🙂 Teraz to už viem🙂
Mňa by zaujímalo čo znamená dobre platená 😁 Nejaké od-do???
Ale ja bývam v hladovej doline kde uz zarábať okolo 600 je skoro nadštandard.. a keď toľko mas tak uz je to tak ze vies prežiť
@alen99 a co presne v skolstve? Ucitelka?
@86zuzana86 nie.. som v kancli. Administratívny pracovník
Ženy, chcem oznámiť zamestnávateľovi že chcem odísť. Pomooc potrebujem toľko odvahy ako asi ešte nikdy. A vôbec sa neviem odhodlať 😟😟😟 ani neviem ako mam začať konverzáciu.
@alen99 to poznam.. Už je to skoro rok. Strasne roztrasena som bola.. Drzim palce, daj vediet, ako to dopadlo ❤
@nutelka21 ako perfekcionistke ti odporucam skor ci neskor zivnost alebo pracu typu remote work pre zahranicnu firmu (kedze si v IT). Robim sama na seba, spravim si veci rychlo, poriadne, zakaznici ma za to maju radi a kedze kolegov nemam, nema to kto zneuzit🙂 Inak zahranicne firmy, co so SK nemaju nic spolocne, velakrat poctivu pracu nezneuziju, ale ocenia.
@alen99 inak to s tým dieťaťom. Ja som to mala rovnako. Tiež sme sa dlho pokúšali, ale nedalo sa (ktoré dieta by sa už len chcelo vyvíjať v úplne zdrasanej matke). V oktobri som dala výpoveď, potom som hneď o týždeň na to dala výpoveď aj v novej práci (proste krok vedľa, nevedela som, čo si pod tou pracou predstaviť, na pohovore pekné reči a hneď tretí deň v práci som už volala domov mužovi, že ja asi skočím z okna (boli sme na 13.poschodi), že toto fakt nedávam a je to najhoršia robota ever. Takže som hneď odišla aj odtiaľ. No a potom som bola cca mesiac nezmamestnana, nastúpila do novej prace v novembri a v januári som už bola tehotná. Akurát som bola celucke tehotenstvo PN a keďže som posledných 9 mesiacov nepracovala, tak mi vyšla úplne biedna materská. A v pôvodnej práci sme sa snažili o dieťa vyše roka a pol. Takže áno, ak chceš dieťa, tak chod preč z práce, ktorá ťa stresuje. Ak si permanentne v strese a doslova nenávidíš, čo robíš,tak neotehotnieš.