Ako sa efektívne zbaviť depresie po pôrode?
Ahojte, prosim o radu tie, ktore mali skusenosti s depresiou.
Mam 7 mesacneho synceka, ktoreho strasne lubim, no kedze som bola na neho viac menej sama, v noci som k nemu vstavala 3 x, navodila sa u mna depresia ( zrejme z vycerpania). Bola som v nemocnici 2 tyzdne, uzivam antidepresiva. Chcela by som vediet ako sa tejto choroby co najrychlejsie zbavit. Po prichode domou z nemocnice sa citim lepsie. no dnes v noci som mala naval horucavy, potom zase zimnicu a nakoniec hnacku.
Kto to poznate, napiste prosim.
Dara
@pandravachrusta 35
@coco2018 po prečítaní tvojho príspevku mi nedá nereagovať.Dnes je to bežné,že chodíš na psychiatriu je to dobou.Pomaly kazdý druhý,tretí človek má nejaké psychické problémy a to že berieš antidepresíva je tá správna vec.Sú stavy ,kedy to bez liekov jednoducho nejde a prečo sa trápiť keď ti vedia pomôcť.Táto choroba je beh na dlhé trate ,raz je lepšie ,raz je horšie veľa závisí od teba ako to príjmeš a ako sa k tomu postavíš.Veľmi dobre je navštevovať psychologičku,ktorá ťa naučí ako zvládať stavy ,keď ti nie je dobre čo najlepšie.Mne teraz po skoro 2 mesiacoch zomierania,lebo ja som už nevládala zvládať tie moje panické ataky je konečne lepšie.Už som 8.deň bez panického záchvatu a dnes som prvýkrát prespala celú noc.Ono sa to už bude len zlepšovať a zlepšovať dôležité je že lieky zabrali a teraz sa budem musieť snažiť aj ja na sebe pracovať aby bolo lepšie.Sú ľudia ,ktorí sa z toho vyliečia a sú takí ako ja ,ktorí to už majú doživotne len sa treba s tým naučiť žiť .Liekmi sa to dá potlačiť.Takže držím palce a neboj všetko bude dobré.
@antea50 dakujem za povzbudivé slova vieš prečítala som si kadečo ze su to drogy ze su návykové ze je to chémia ze po nich je este horšie dlho som sa im zdráhala dlho premýšľala až som došla do štádia ze za necelý mesiac som schudla 12kg co u mna nieje na škodu no nie za takých podmienok prestala som spať respektíve únava obrovská no nie a nie zaspať, a mala som depresívne myšlienky typu nechod na balkón je to nebezpečne môžeš vyskočiť alebo neber nôž do ruky môžeš si podrezat žily a to som spracovala možno aj pol roka. Kto to neprežil nepochopí tak uz som ani z postele nestačila vstať a vtedy som uz s plačom prosila manžela ze radšej umrieť ako žiť takto a on mi povedal ze uz dávno som mala ist k dr. No bola som a este ďalšie 3tyzdne mi lieky stali doma na poličke. Asi dom musela klesnúť až na dno svojich síl aby som pochopila.
Niekde som čítala príspevok ze lieky su prvá pomoc ako sa postaviť na nohy ale kroky musim urobiť sama.
Snažím sa len mi nejde jedna vec sebaprijatie a prijatie úzkosti a toho ze užívam AD a navštevujem psychiatra. Rozumovo to spracované mam no nemám to prijaté a prežite.
@coco2018 ďakujem ti veľmi pekne za tvoje slová. Vôbec nerieš AD ani chorobu nerozmýšľaj nad tým,obklop sa ľuďmi ,ktorí ťa podporujú,chápu,ktorí ti pomôžu,nauč sa o tom rozprávať je dobre to zo seba dostať a keď si už začala brať AD bude len lepšie,najprv sa po nich stav zhorší,ale postupne začínajú zaberať a nežiadúce účinky vymiznú ,fakt mi ver že sa budeš cítiť po čase tak ako pred chorobou,len nepreruš sama liečbu keď ti už bude dobre lebo urobíš to najhoršie čo môžeš urobiť ,to bol môj prípad .
@coco2018 sme veľmi podobné všetky.Az ma z toho mrazi.To prezivanie deti, ci robim dobre, prečo nemôžem byť ako ostatní, taká malá sebadôvera,, veľká citlivosť to máme vsetky.Precitala som x kníh, dlho chodila na terapie, všetkému reálne chápem, ale tie myšlienky či také záblesky ľútosti neviem nijako odstrániť iba liekmi.Skusala som mini dávky,normálnu doporučenu od doktora, pol roka bez liekov ... mne sa to stalo už 3x a už nechcem vyžadovať.Som taká divná v prežívaní už od detstva až teraz posl.roky som nad tým premýšľala.Len ja som sa od panickej poruchy a úzkosti prepracovala k depresii a to ma neteší.
Beriem Seroxat.Mne sa zase chce všetko, ale jasné, že keď som začínala s liekmi či po zaiečím banujem, je mi luto
@coco2018 omylom som odoslala .....začiatky brania AD sú ťažké a tiež som mala stavy nespavosti, ranné preháňanie, ešte väčšie úzkosti cca po 4 t mi bolo lepšie už som prespala noc, ale po 3 m to bolo celkom fajn aj cez deň myšlienky ustúpili...ja viac menej nemám nič svoje hobby či ručné práce rada čítam, v lete bicykel, turistika...mňa zrazila na kolena dlhá mat.dovolenka prestala som si veriť, že dokážem ísť do práce a o všetko sa postarať.Keby som mohla som celý život doma🙂)chodím na trh, varím, hrám sa s deťmi
A posledný klinec bolo, keď som sa nevedela rozhodnúť či druhé dieťa áno či nie asi som si to dodnes neodpustila:(tak vidím, že sme rovnaké a máme rovnakú metu.Nado mnou už zalomila palicou aj terapeutka,že mám sa prijať, že mám také prežívanie a hotovo.Snazim sa nemyslieť negatívne, celkovo som pred druhými veselá za každú srandu, málokto by povedal, že mám také vnútorné tajomstvo.Muz tvrdí, že má chápe, ale nemyslím.Ked sa ho niekedy spýtam či ma strach z takých veci ako ja, alebo niečo podobné vôbec nechápe o čom hovorím.A podobne ako Janefonda tiež sa mi ľudia dosť zdôveruju a potom hutam nad ich životom osudmi.Nepozeram TN, Reflex,modré z neba nechcem plakať nad druhými.
Mne stačí, že mi kamarátka povedala, že sa ide rozvádzať a pár dní som nad tým premyslala, ako by som to ja zvládla.Pritom pravda je taká, že možno, keby sme prišli k nejakej ťažkej zlej situácii, tak by sme sa zmobilizovali, že by sme boli prekvapene.Strach má veľké oči🙂
Len mňa viac trápi taká ľútosť za všetkých čo bolo...
Dobrá kniha je od Hermana každý má svojho Martana to je také o rodine, výchove, naučené vzorce spavania
Ale fajn kniha je maj strach a napriek tomu konaj od Susan Jeffersovej ta mi dala viac
@eliska13 naozaj sme rovnake. Dnes so len pocula ze sa niekto rozvadza a uz som zacala uvazovat ako by som to zvladla. Ked zacnem.riesit ze veriemlieky viem sa tak vyhecovat ze uzkost pride, lebo si sama privolam. Dnes ma este k tomu boli hlava, co mavam vza poslednom case casto. Tiez nepozeram relacie, lebo sa vzivam.do pocitov cudzich a rozmyslam ako to kurnik zvladaju.
@ivcam2
@eliska13 ja spravy nepozeram odkedy sa u mňa choroba prejavila naplno. To ale neznamena ze som mimo realitu. Radsej si citam, tam si sama vyselektujem co ma zaujima a co nie.
Od detstva sa mi v hlave vynarali rozlicne konspiracie. Ked isli rodicia prec bala som sa aby sa im nic nestalo, ked zazvonil telefon prilis neskoro alebo velmi skoro rano uz som mala v hlave strach o rodinu, ci su vsetci ok... Je toho veľa. Byvali sme vo velkom dome, ked nieco buchlo o poschodie nižšie išla som s hokejkou v rukach pozrieť ci je všetko ok. No proste to som ja, ustrachana, bojazliva. A take tie hlupe myšlienky typu nechod k nožom, co ak si s nimi ublizim a podobne som mala tiež. Odkedy sa však liečim citim sa paradoxne ovela slobodnejsia a učím svoju myseľ uplne inak pracovať. Pozitivnejsie a celkovo si užívať život, mať radosť aj z maličkostí. Samo to však nepride, je to dlhodoby proces. Baby bojujme, život nam za to stojí.
@eliska13 ahoj ako tak čítam na jednej strane som sa potešila ze niesom sama s tym problémom lebo uz som si skutočne myslela ze patrím na psychiatriu a na druhej strane je to smutne neviem ci je to dobou v akej žijeme stresom tempom tejto doby ci tym ze sme úplne ine a nevieme sa naučiť žiť v strese zákernosti závisti ohováračiek neprajnosti hádok.
Momentálne som zmenila prácu a verte ci nie je veľmi tažké dostať sa do kolektíve a nadviazať kontakt ľudia du divní. Ja týka neviem byt.
@janefonda tak verím ze to pozitívne myslenie ze sa k nemu dopracujem aj ja a tiez prežívať a tešiť sa aj z toho ze rozkvitne snežienka ze dieťa uspelo v škole nebrať vela veci ako samozrejmosť naučiť sa relaxovať. Neviem ako vy no ja nedokážem ľahnúť a ležať akoby dom stále musela nieco riešiť je jedno co. Rada by som sa naučila meditovať.
Inak dala som si záväzok minimálne 2x do mesiaca masáž raz do mesiaca kozmetická, a jazdy mesiac si kúpiť a prečítať jednu knihu začnem s knihami o pozitívnom myslení a postupne ba nieco ine. A postupne prechádzky a cvičenie aspon minimum.
A uz keď toto mi nepomôže tak uz neviem ze co.
A este taká mala moja túžba ns ktorú aké nemám odvahu je urobiť si kozmetický kurz a mat vlastný salón.
@kamajka tak ja som to zistila na sebe ZD vtedy
@kamajka omylom mi odoslalo vtedy keď zaspim najlepšie tak musím uz vstávať ja som mala chvíľku to stastie ze sa mi podarilo dost vcelku kvalitne.
A prišlo to samo úplne vtedy jed dom to najmenej čakala a to tak ze som sa prestala sústrediť nato ako som sa vyspala koľko som spala a ci mi to stačilo.
A ráno keď som vstala skoro nue preto ze dom chcela ale preto ze sa viac nedalo spať tak som si povedala výborne este možem ist behať pred prácou a po chvíľi prišiel zlom a zaspala som vecer s vstala ráno na budík
Prajem ti nech aj ty sa vyspis do sýta
@coco2018 kozmeticky kurz ti odporucam... Určite chod za svojim snom!
Nie je to sice lahke, vsetko si treba obehat a vybavovať, ale stojí to za ten pocit robit nieco, čo máš naozaj rada.
Ja svoju pracu robim veľmi rada, a vyhovuje mi ze nemám nejaky extra stres.
Všetko to čo si napísala ti pomôže k tomu, aby si sa citila lepšie až raz to bude znova uplne super. Ten čas si určite venuj na oddych, na vzdelanie,....
@coco2018 správny psychiater by ti v ziadnom pripade nedal lieky. Pocula si uz o regresnej terapii? Kazdy taky problem a stav je len reakcie na nieco. Treba ist pri takychto veciach do hlbky a riesit problem, liekmi si len ako keby nanasas na seba obrannu vrstvu a vsetko to ututlavas. Ak by si chcela, nevien odkial si, dam kontakt na jednu vybornu psychologicku.
@coco2018 ano presla som si tymto vsetkym, depresie som mavala uz roky, po porode to bola katastrofa, vo vsetkom som si pripadala ako najhorsia matka, ex ma hned po porode nahnal na test otcovstva, neustale ma ponizoval, myslela som, ze to ja za vsetko mozem. A napadali ma veru hrozbe veci, ako sama pises nechod na balkon, pri noziku ma hned napadlo vselico mozne. Potom som zacala velmj citat, ako prvu taku knizku som precitala slabikar stastia od baricaka a to mi hned zacalo menit zmyslanie, precitala som vsetky casti, velmi odporucam vsetky tri diely. Az som zacala velmu citat o regresnej terapii a nakoniec som nasla jednu psychologicku, ale kedze som nemala kam dat maleho vtedy, tak som jej len zavolala a hned som vedela, ze som spravila dobre. A nakoniec som aj k nej zasla,ked mi mamina postrazila maleho. A dostala som hned odpovede na vsetky taekto otazky, odkual sa to berie a preco to prave mna postihlo. Je to na dlgu debatu, napíšem ti do spravy jej stranku a ak sa ti da precitaj si a zavolaj jej. Urcite ti pomoze. Je to uzasna zena.
@coco2018 nie neskúšala iba dlhú psychoterapiu.treba vyskúšať všetko čo sa dá len ja mám taký názor, že každá sme tu iná každá máme naložené iným spôsobom.Ja viem, že som unavená nemá mi kto pomôcť a už mi aj psychologička povedala, že ja tu úzkosť vždy vrazim do niečoho iného.Je mojou súčasťou od detstva ako tieň.A, keď jej je veľa a lieky znížim prejde to až do depresie.Ako stúpali nároky vlastná rodina, zodpovednosť, starostlivosť a strach o dieťa je to horšie.Ale v svojej podstate sa bojím veci, ktoré ani nenastali a robím z toho strašiaka.Volakedy som si nevedela predstaviť ísť do práce, lebo muž je často služobné preč a bála som sa, že to je ťažké nezvládnem..na druhej strane myšlienky typu veď pracujú ženy aj s 3 deťmi a túžba po peniazoch a to, že musím prekročiť ten tieň má dohnala do práce a všetko ide.Mam nulový čas na seba, ale to čoho som sa bála nakoniec išlo.Ano aj ja by som chcela vedieť kde sa vo mne berú tie pochybnosti strach z každej novej veci odpoveď bola si taká povaha prijmi to a nehľadaj vinníka🙂
Ja by som potrebovala poriadny odpočinok aspoň mesiac🙂)sadiť kvety chodiť na masáže robiť iba príjemné veci.Su dni, keď si poviem človek sa môže rozdraoit aj tak sú všetci nespokojní a všetci berú všetko ako samozrejmosť.Je to taká dlhodobá nespokojnost, ale keď si niekedy prečítam príspevky tu na MK ako to niekto má ťažké rozvod, alhokol poviem si veď sme vlastne šťastní len by som si nemala pripúšťať tak niektoré veci.
@janefonda to, čo píšeš o rodičoch mi pripomenulo ako moji, keď som mala asi 20 r išli letecký preč a mali sa vrátiť v noci, lenže mama sa pomýlila časový posun...a prišli o 3 hod neskôr ako mali celú noc som nespala a mala som takú úzkosť, že koniec.To isté, keď som išla do tábora nevedela som to vtedy pomenovať, ale bola to úzkosť smutná nálada.Som veľmi naviazaná na rodinu, ale nie štýlom, že tam musím vysedávať, ale to puto je silne.Su deti čo v 15 r idú na internát a nikdy také nič nezažijú rýchlo sa adaptuju novému.moj syn mal min.tyzden prespať u kamaráta najprv veľké nadšenie okrem babiek a pár x v škole nikde neprespával a jasne, že mi o 23 hod písal, že neviem zaspať...tak som mu písala zaspíš kľud ráno sa vidíme dáte si raňajky pohras sa, o pár minút mami prídite pre mňa baby skoro ma drblo s prepáčením hneď úzkosť,že veď to dieťa je také ako ja:(som mu písala veď si tu v dedine spi to zvládneš...nie, je mi smutno necítim sa tu dobre chcem ísť domov.Muz sadol do auta a isiel ponho.Jasne, že chalan všetkým v škole povedal, že po xy musel prísť otec odvtedy som zase rozkolisana.Aj, keď som si povedala veď x krát spal na krúžku, v knižnici mali akciu, v škole a tam zaspal....mužovi som povedala nech mu neopovazu niečo v aute vyčítať či dohováral mu
@eliska13 ja vobec neviem relaxovať od dieťaťa som to riedila prácou vonku okolo domu kvety zahradka zvieratá a podobne toto bol môj relax ako teraz bývame v byte tak tu mame len balkón aj to je taký ze skoro nič, pozemok a dom v blízkej dobe neprichádza do úvahy jedine ze by dom vyhrala v lotérii. A zamýšľam podobne ako ty riešim banality a keď počujem ako kamoska porodila predčasne ako sa susedia rozvádzajú ako bojujú ľudia s ochorením..... potommdi poviem Ach a ja riešim úplne banality. Tiez som povaha co rieši vsetko aj keď snaha je to obmedziť.
A o sebaprijati nehovoriac. Ja to neviem sní pochopiť nue to este vykonať.
@coco2018 ťažko povedať.Viem spať, smiať sa, chutí mi jesť a aj tak mám dosť často myšlienku a nemali sme mať to druhé dieťa?prečo som to nezvládla?na druhej strane to by bolo ťažké, už som stará, zase roky doma, a potom ale bolo by to krásne ožilo by to tu taká motanica.Syn jedináčik no to je hotová diagnóza🙂)mne povedala psychologička, že vždy nájdem x dôvodov prečo áno, prečo nie a bola som taká vždy všetko si premyslieť, byť pripravená a,že sa neviem rozhodovať.Pri malých veciach nepodstatných viem pri veľkých, ktoré ovplyvnia veľa neviem.okrem toho možno by som vôbec neotehotnela ani pred 5 r a moje myšlienky sú zbytočne.skor taký pocit začať niečo nové pre niečo sa nadchnúť.A tvoj syn má koľko?
No taká predpuberta minule som si musela kusat do jazyka som robila bábovku a, že on chce pomáhať ....a prečo by som to mal robiť takto?zato,že ty si povedala, ja chcem po svojom aaaa kde je to malé usmievavé dieťa🙂))
Ale vzápätí sa objíma, ale pohodlný je strašné.Myslim, že stále sa tými myšlienkami udržujem v takom napätí a pochybnostiach
@eliska13 a co ze tam nezostal spať..... ma rad svoje súkromie a svoju rodinu. Neboj, vyrastie a pride cas ked sa osamostatni a domov bude chodit len na návštevu. Ani moje deti nechcu nikde inde spat. U babiek ano, to je ok, ale u kamosky napr nie. Aj ked u nas uz ich kamaratiek prespalo niekoľko. Davam tomu čas. Dobre ze mu nic nevycitate. Preco aj.
Moja dcera mali včera v skole ohnovy alarm, nie cvičný, mali zadymeny priestor v škole. A ona z toho bola hotova, velmi sa bala este aj doma si poplakala. Tak som jej vysvetlovala ako dobre ze tam maju detektor dymu a ze tym padom hned prisli hasiči nakolko je to priamo napojene na ustrednu. Ale este aj dnes rano nad tym dumala cestou do školy. Radšej budem mat citlive deti, ako bezcharakterne a protivne...
@coco2018 kolko mas rokov?