Ako sa efektívne zbaviť depresie po pôrode?

@ivka185 a veď si bicyklovala cez víkend nie?možno si len unavená aj práca unaví, asi sedís v práci...na mňa príde útlm okolo 15-16, keby som mohla hneď si pospim a čím sa blíži k večeru ozijem.Ja som ten nočný typ😀niekedy si tak hovorím ako sa cítia ľudia v 70-80 fyzicky moja suseda má 94 r ciperna krásna babicka a má super humor stále nejaký srandy hovorí a hlavne o mužovi celý život ho sekiruje😂.

@mimiqa a počkaj, keď budeš šoférovať to bude krása zoberieš deti a ideš...

@mimiqa niekde v diskusii som Ťa zahliadla ohľadne váhy vôbec nevyzeras na toľko práveže som si hovorila pol roka po pôrode a aké ruky, tvár štíhla...ja som do pol roka od pôrodu 6 kg nabrala som jedla ako besna strašne sa mi žiadalo sladké čo dovtedy nikdy...unavená som bola, nepravidelne jedla

@eliska13 tak nevyzeram..to tvrdia...jednak pravda ze mam tazke kosti...jojo hormonalne injekcie som brala z nich behom 2mesiacov 13 kil..pritom ja jem ze zdravo po 17 uplne malokedy...a vtedy este behavala....plus lieky tak dobrych 20 slo hore 🙈za par mesiacov....no ja to dam dole💪😁....pomaly ale iste....neviem to a ani som nedrzala diety ...tak uvidime😂

Zatiaľ dobre. Veľa info. Ale môže byť. Zatiaľ dobre a uvidím. Idem aj zajtra.

@saslavka73 😘🥂

@mimiqa Len zase má nasral môj muž s ním sa fakt nedá baviť. Ráno som mu povedala, že idem do roboty novej a on nič. Tak v pohode no dobre, som sa bála jeho pripomienok. Teraz by som sa s ním tak rada porozprávala že ako čo ako to bude ďalej u nás doma a on nič. On je unavený. Lebo ja nie. Ach škoda si drat jazyk. Mám plán to je dôležité.

@saslavka73 klud...mas plan drz sa ho....mal by to prebrat stebou ....aj sa opytat ako bolo...ja im nerozumiem ...neznasam tu ich nevsimavost...nezaujem

@saslavka73 to je zlaté stručne zhrnutie dôležité je, že ideš aj zajtra😁

@saslavka73 on nevedel, že nastupujes??asi je šokovaný, alebo sa boji čo bude ďalej....oni zalezu do ulity ženy kecaju, chlapi mlčia..neviem či som tomu dobre rozumela on zostal robiť vo firme?
Si šikovná a tvrdá žena ani zmienka o tom, že jooj baby bojím sa, ráno mi srdce búšilo, neviem či dobre robim nič...si taká realistka a to je dobre.

@mimiqa no veď, ak by bolo zle, tak by povedala nie?to by povedal môj muz

@eliska13 Jasné, že mi robilo tri tri v riti. Už som si odvykla, že niečo musím. Lenže, kto sa bojí, nech nejde do lesa.😀 Lenže som unavená ako pes, nemohla som v noci spať a ešte musím makať aj vo svojej robote, lebo musím. Tak neviem teda ako to budem zvládať.

@mimiqa Nemyslím, že je nevšímavý skôr má obavy. Asi tiež nevie čo by bolo správne. Lenže teda nech čaká asi. Fakt toto.

@saslavka73 ahaaaaa....to mal vediet skor a komunikovat....

@eliska13 jaaaaj tak 😂

@saslavka73 to prejde po pár dňoch niečo nove....urcite, že si v noci sa budila, rozmýšľala ..ty budeš aj tam aj tam?je to veľa snáď len dočasne.

@mimiqa ale vieš čo,to taký samotár bude,len robota a potom doma sám,zo psom prechádzka a tak stále to isté...z nikým nič .neviem...

@saslavka73 držím palce! Dáš to! Nám sa tu vždy môžeš vykecať 😊

Ahojte baby. Som na MK už veľmi dlho, ale s iným nickom. Chcem sa s Vami podeliť o to čo mňa trápi, ale bez toho, aby ma odsúdilo okolie. Veď to poznáte. Ľudia sú rôzni. Rovno píšem, že môj príspevok bude zrejme dlhší.
Čítam Vás dlhšie, asi preto, že vo Vašich osudoch hľadám útechu pre ten svoj. Mám dve detičky, 6 ročného syna a skoro 4 mesačnú dcérku. Moje problémy so psychikou sa vystupňovali keď som bola v 8 mesiaci tehotenstva s dcérkou. Zosypala som sa. Nevedela som, čo sa so mnou deje. Prestala som sa na dieťa tešiť, nahovárala som si, že ju nebudem milovať rovnako ako syna, že ju vlastne nechcem atď. Dnes viem, že to boli úzkosti, ktoré vyvolali PP. Vydržala som s tým žiť pre mňa najhoršie 3 týždne. Prestala som jesť, ako tehotná som schudla 2 kg, zdôveriť sa nebolo komu. Muž ten by ma v živote nepochopil a mama je taká silná povaha, že by to nepochopila tiež. Na poradni som sa zosypala. Sama som sa vypýtala k psychiatrovi. Išla som. Ako som vošla do ambulancie, rozplakala som sa. Všetko som doktorke vyrozprávala. Môj najväčší strach bol a aj je, že zošaliem, že mi prepne a ublížim dcérke, lebo po prečítaní diskusíí som natrafila na OCD zamerané na ublíženiu deťom po pôrode. Zhodnotila ma, že mám typickú úzkostnú poruchu s obsesiami. Nasadila mi Sertralin. Užívala som plnú dávku 50 mg presne 42 dní, z toho tie prvé 2 týždne ako viete sa mi všetko oveľa viac zhoršilo. Porodila som zdravé, krásne dievčatko. V pôrodnici ma postavili pred hotovú vec, že buď budem kojiť ale bez liekov, alebo budem pokračovať v liečbe ale bez kojenia. Najprv som sa rozhodla nekojiť, zastavovali mi laktáciu. Lenže keď som cítila ako sa mi nalievajú prsia, začala som si vyčítať, čo to robím. Išla som na konzílium k svojej doktorke a tá po dohovore so mnou povedala, že lieky vysadiť. Vysadila so zo dňa na deň. Popravde za celých 42 dní som nepocítila takmer žiadne zlepšenie, takže sa mi vysadilo ľahko. Žiadne NU neboli. Dala som sa napodiv sama dokopy, kojila som malú skoro 3 mesiace, kvôli viróze čo som prekonala som však o mlieko prišla. Tam mám pocit, že sa mi opäť všetko vrátilo. Alebo je to spôsobené nástupom jari, neviem. Ešte minulý týždeň som sa cítila dobre, bola som na kontrole u doktorky, pokecali sme, naďalej som teda bez medikácie. Vravela mi len, že som úzkostlivá povaha a mám prijať samu seba aká som. Tak nemyslím celý týždeň na nič iné, len aby som sa naučila mať rada. A tak sa mi zase zo dňa na deň pohoršilo. Tým, že neustále myslím na to, čo som prežila, pretože pre mňa tie stavy kedy som myslela že zošaliem, boli najhoršie týždne v živote, som si opäť privolala úzkosti. Stále sa mi premlieva hlavou, že už nikdy lepšie nebude. Vidím von pekný deň podobný tým jesenným a som mysľou späť v čase. Nedokážem prestať myslieť na to, že je koniec tomu, aká som bola kedysi. Dennodenný stereotyp to myslím zhoršuje. Proste vo všetkom čo okolo seba vidím, som späť v minulosti a prežívam rovnaké úzkosti. Rozdiel a to značný je len v tom, že už nemám také somatické prejavy, lebo už viem o čo ide. Ale tieto pocity ma napriek tomu strašne ubíjajú. Najbližšiu kontrolu mám v máji. Stále neviem či znova začať brať lieky, alebo nie, pretože mne ten Sertralin asi nepomáhal, alebo som ho brala príliš krátko. Už sa tak pozorujem, že všetko čo robím, hodnotím kriticky a hlavne s otázkou, či to robím správne, či už nie som šibnutá.
Prepáčte mi takýto dlhý výlev, ale ako viete, topiaci sa aj slamky chytá a možno tu je niekto, kto prežil niečo podobné a dodá mi nádej, že sa z toho dá dostať. Prajem Vám každej zatiaľ pekný deň.

@slavkasobanska tak ho vytiahni na zakusok zmrzku hm😊

@lanitram ahoj..o mne nevie nik ze som mala dajake stavy ze mi prepne ci silne uzkosti...ani o ziadnych problemoch sa nikomu nezdoverujem vsetko sa mi to vypomstilo...je pravda je to dost aj o povahe..ja som opak mna to zle posilnuje v pred..treba si upratat v sebe myslienky....skus sa snimi rozpravat😊nebrat ich vazne...moj relax zo zaciatku bolo ze som si napustila vanu a skoro aj hod tam oddychovala citala knihu vypla..moj bol s malym..alebo ked zaspal zacvicila si...je to urcite aj to Jarou to pohorsenie..skus znova navstivit psychosku..jednoznacne aspon tu hodinku pre seba si najdi cas..zacni sa viac usmievat....nemysli na to co bolo😉...zober vsetkych cez vikend na prechadzku..vecer ked drobec zaspi sa pritul na chvilku muzovi 😀...ja sa uz na tych mojich stavoch smejem🙈zijem tu a teraz😙

@lanitram je mi smutno, keď to čítam koľké ženy sa trapia:(mohlo sa Ti pohoršiť, že si prestala kojit, alebo aj tá hlúpa myšlienka, spomienka.....mne psychologička prízvukovala, že to už bolo....nemám myslieť na to, čo bolo, ale je nový deň a záleží ako sa k tomu postavím.si úplne v poriadku, keby si nebola dala by Ti znova lieky....chodíš k psychologicke?mala by si....
Ak máš doma niečo na ukľudnenie daj si na pár dní čím sa viac myšlienok bojíš, tým viac budú chodiť a budeš sa zneistovat.je to bludný kruh....máš maličkú všetko si zvládla ideš ďalej....ak by to bolo zle pôjdeš si po lieky po 45 dňoch nemôžeš mať nejaké extra než.ucinky, lebo mne sa vždy pohoršilo do 2,3 m čo by aj na teba sedelo, ale brala si krátko nemyslím....

@lanitram aj ja sa mám prijať a nebojovat so sebou to je asi celoživotná uloha.Vies my sme tak senzitivne, že keď jedna napíše,ze jej je hrozne zle druhej bude tiež....rozmýšľaj nad deťmi, že je pekne ideš von, myšlienok máš denne tisíc niektoré sú aj zle neboj sa toho.ale ukludnovak si daj na úzkosť.

@lanitram a do nemocky nechceš ísť, mne to veľmi pomohlo ... dnes je to 6 týždňov čo sa liečim z popôrodnej depky ... a som rada, že ma tu dievčatá podržali, tiež som chcela synovi ublížiť

@mimiqa tak keď sa bude dať ,skúsim,no ja potrebujem niekoho kto mňa potiahne ďalej,stále ja mám rozhodovať...ach jaj...

@mimiqa ďakujem, snáď sa aj ja dopracujem raz k takémuto pohľadu, momentálne sa mi to moc nedarí.
@eliska13 presne, ja som taký typ človeka, že si pripúšťam a moc beriem k srdcu aj problémy iných a potom si ich prenášam na seba. Veľa vecí ma príliš rýchlo rozhodí. Moja chyba je aj to, že strašne veľa o všetkom premýšľam, to sú miliardy myšlienok čo mi denne prúdia hlavou. Svoj stav pripisujem aj tomu, že som najprv bola dlho na materskej so synom, potom som len rok bola späť v práci, otehotnela som a skončila kvôli krvácaniu na rizikovom a som teda doma dodnes. Každodenná rutina ma dosť ubíja. Navyše mám manžela služobne žijúceho v zahraničí už dva roky, tak som sama celé dni. Od mája by sme mali na rok a pol odísť za ním do cudziny, tak aj toho sa bojím. Najviac ma však štve, že mám v živote všetko, nič mi nechýba a predsa sa z ničoho nedokážem tešiť, pretože ma stále prenasledujú myšlienky čo bolo a čo môže nastať. Ďakujem že si mi odpísala, vieš tak citlivo reagovať čo som tu pár strán dozadu čítala a to človeku veľmi pomáha. Uvidím ako mi bude, mám doma oxazepam ešte od jesene, ale ani raz som si ho nedala, pretože nechcem sa cítiť dobre primárne len vďaka liekom.
@patricia_b do nemocky ísť rozhodne nechcem, pretože by som po prvé nemala komu nechať deti a potom robím v našej nemocnici a to posledné čo by som potrebovala, aby sa to každý o mne dozvedel a nemala sa kam po materskej vrátiť.

@lanitram si moja kópia🙂daj si liek na to ich máme.niekefy to nejde hlavou proti muru.mas toho veľa aj ja.Takze nemáš po ruke nikoho rodičov, kamošku?.....zajtra mám dostať menzes najradšej by som do niečoho kopla ako som nervózna😂možno si nervózna z toho, že máš ísť preč, nie je Ti dobre....tiež chces byť silná a všetko zvládať.Mne, keď uletia myšlienky sa viem zneistiť ak z toho či syn bude šťastný, akú bude mať školu, prácu čo, keď....čo keď....nepodstatný strach a to pritom tiež sa mám "dobre"asi si to len vyrábame.nemyslim, že to je tým, že si dlho doma v práci by boli zase iné problémy, letela by si po deti do škôlky....stále je nieco co nás vie stresovat

@eliska13 môžem sa opýtať, ty berieš nejaké lieky? Ja sa im v podvedomí bránim z dvoch dôvodov. Prvý je to, že keď si pripustím že ich budem jesť tak to beriem ako osobné zlyhanie. Že som slaboch, že nie som normálna. Druhý dôvod je, že sa bojím, že mi nebudú účinkovať po tej skúsenosti so Sertralinom. Hoci vtedy som bola tehotná, možno aj hormóny robili svoje, alebo som ho jedla naozaj krátko, že mi nezabral. Takto pokiaľ nejem lieky akokeby som stále mala nádej, že keď už, tak mi aspoň lieky pomôžu. Ale keby mi nepomohli ani tie, asi by som to už nikdy nerozchodila a skončila zle ☹

@slavkasobanska chlapiii otras snimi😂jedine ze by sisi dajakeho 30rocneho zajka klofla 😘ten skorej ta dakam zobere🤗