Nevyrovnanie sa so situáciou
myslite,že mam s týmto problem niekam zajst?ja ked urobim nejaku chybu o ktorej viem,že som ju urobila ja a nikto iný,tak sa s tým neviem hned vyrovnat davam si sebe za vinu,boli ma vzdy brucho a mam pocit na zvracanie,chce sa mi plakať,dnes sa mi zase nieco take rano stalo a este teraz mi to chodi po ruzume je mi zle,neviem sa na nic poriadne sustredit 😒
@labelo hmmm...to je nepríjemné
záleží, akú chybu myslíš
či sa takto trápiš pre každú prkotinu, alebo len vo vážnych veciach
vieš, ono každého človeka, ktorý má svedomie, trápi, ak spraví nejakú chybu
je pravda, že každý má svedomie nastavené inak, inak vie veci prežiť, spracovať, každý má inú citlivosť svedomia
ak ti to však prechádza to telesných ťažkostí, možno by nezaškodilo nejaké sedenie so psychológom, ktorý by ťa naučil pracovať so svojimi pocitmi
nemas PMS ??
kazdy v zivote robi chyby a potom ich lutuje, ale zivot ide dalej, treba si vziat ponaucenie pre buducnost, snazit sa vyhnut podobných omylov a na zle zabudnut, minulost uz clovek nijako nezmeni.. len sam seba clovek nici.. zle chvile v zivote sa musíme usilovat hodit za hlavu, aktivne pracovat na tom, aby sme si ich donekonecna nepripominali a nevycitali si...
Som matka 2 dcér a pritom žijem len s jednou už 6 rokov. Pred 6 rokmi som sa rozviedla. Dôvod?! Hlavne psychické a trochu fyzické týranie. Bývalý muž si myslel, že ho podvádzam. Začal mi robiť scény, sledoval ma, napichol mi PC. 5x sa pokusal o samovraždu, chcel sa obesit v našom byte. Už dávno o som s nim nebola šťastná. Neľúbila som ho. Nezaujímal sa o nás ako o rodinu, väčšinou chodil na ryby, krčma, robota. Povedal mi, že sa rozvedie, ale jedna z dcer zostane s tým, ta staršia. Aj to preto, lebo mala oca radšej a bola v tom aj svokra. Mala k nej bližšie, ved starká dovolí všetko. Bola som zlomená, nešťastná. Odišla som od neho s dvoma deťmi, 2x. Vyvolával mi, chodil za nami, že sa obesi, že otvorím dvere, alebo keď vyndem na ulicu, tak ho tam na povraze uvidím. Bola som z toho unavená, chcela som sa ho zbaviť, aj moja rodina mi povedala, že má k sebe vezme s jedným dieťaťom, nie s dvomi. Tak som súhlasila, že mu staršiu nechám. Za necelý rok som sa z toho dávala dokopy, staršia dcéra sa naučila žiť bezo mňa. Ú starkej ju všetci rozmaznavali a kupovali jej všetko, len aby nepocitovala moju neprítomnosť. Chodila na víkendy ku mne, ale postupom času sa tie víkendy predlzovali. Teraz ma 15 rokov a je z nej slečna. Uverila na reči iných, že aká som ja hrozna matka, že som ju vraj nechcela, nebojovala o ňu. Opak je pravdou, no to si vysvetlit nedá. A ako sa k sebe teraz správame? Ako y sa stretli 2 cudzie osoby, formálny pozdrav, letma pusa. Už k nám ani chodiť nechce. Viní ma zo všetkého, čo sa jej stane v živote. Toto Ľutujem.... Ze som mala viac bojovať, alebo sa nenechať vydierať bývalým mužom, vziať si ju a dúfať v to, žeby som ho nemala na svedomí, ak by si niečo urobil. No to, už nezistím....modlim sa a verím, že keď bude väčšia, tak to pochopí.
@labelo . ..uzkostlivost..alebo uzkostna porucha..dost mozne..Ak Ta obmedzuje v beznom zivote..urcite vyhladaj odbornu pomoc..
@labelo no moja podla toho co konretne ta trapi, ak ti tento stav vyvola aj prihorena prazenica, tak mozno odbornik je na mieste. A co tak vyrozpravat sa kamoskam a take, to nepomaha?