Nočné námesačné zážitky

Od detstva som bývala namesacna, chodila som po byte, rozprávala som a na druhý deň som si nič nepamätala, prestalo to v puberte.
Keď som mala cca 20, začalo to znova vtedy som bývala na ubytovni a zobudila som sa napr. na wc na podlahe v tme, potom raz, že som prišla z vonka, priateľ ma videl z okna v noci prechádzať sa po areáli ale vtedy som si akoby trošku pamätala čo sa stalo. Potom to celé prestalo až do teraz.
Teraz mám 30 a pred polrokom to začalo, najprv som sa zobudila v posteli a zobudila som muza, že kde je moja mama, veľakrát som ju takto hľadala a on ma len ukľudnil, že veď je doma s tvojim otcom a zaspala som späť.
Potom som začala hľadať, kde je tá žena čo tu spala s nami.
1-2mesiacov bol kľud, alebo aspoň ani ja ani muž o tom nevieme, ale za potom som začala už chodiť po byte s tým, že si časť namesacnosti pamätám akoby som bola pri sebe ale nie som. Pamätám si napr. že som hľadala tu ženu čo spí s nami po celom byte a myslela som na to, že ju pôjdem pozrieť dole pred byt, ale že ešte raz skontrolujem obývačku a zažala som svetlo a vtedy ma hrozne pichlo do mozgu strašne to bolelo nikdy som také ešte necítila a vtedy som sa zobudila riadne a zľakla som sa, že som sa chystala vyjsť v krátkom pyzame namesacna von do zimy.
No a teraz zas vstanem a pamätám si všetko aspoň si to myslím ale nie som zobudená, a stále sa pýtam priateľa že kde má toto dievča mamu ( ukazujeme na dcéru) alebo sa pýtam že kde som ja (že ja tam nie som) a toto sa teraz mesiace stale opakuje kde som ja? Ale ja to nemyslím tak je kde stojím ale tak že ja tam nie som tak kde som, neviem to vysvetliť ale toto celé je také čudné a neviem prečo sa to deje