Vtieravé myšlienky / úzkosť / strach
Ahojte, už dlhšie trpím strachom zo smrti, obavami že sa mi niečo stane, mala som už pár panickych záchvatov (extrémne búšenie srdca tlak na hrudi...) bola mi na nezrologii diagnostikovana tetania. Lieky neberiem ale chodim na terapiu. Začala som však mávať rôzne neželané myšlienky / predstavy. Mám pocit že idú z mojej hlavy, sú to bujné predstavy, cudzie hlasy nepočujem. Chcem sa spýtať či to mávate aj vy ? Moja psychologicka tvrdi vraj to ma mate clovek obcas ale vie to pustiť a nezaoberá sa tym. Ja mam z tých myšlienok strach, bojim sa sama seba svojich myšlienok, co ak sa to naozaj stane??? Myslienky na diaľnici ze prejdem to opačného pruhu, myšlienky ze sa nieco stane mojim detom, myslienky co ak raz spácham samovraždu (ale nechcem to spraviť ale mam strach co ak mi raz prepne a nebudem vediet ovládnuť svoju myseľ - nebudem mat nad sebou kontrolu)... Kdesi som čítala ze toto moze byt aj OCD alebo to je len uzkost? Lieky sa bojim beat zasa zo strachu lebo švagor bral lieky a vyvolali v nom samovražedné sklony, nechcem aby moju myseľ ovládali lieky, zas mam strach ze stratím kontrolu... Prosim neodsudte ma, prosim o radu. Inak zijem normálny plnohodnotný zivot a manzelom a 3 detmi v peknom meste, mávame návštevy žijeme aktivity zivot, toto je akoby moje tajomstvo ktore nikto o mne nevie hanbim sa za to...
Nechapem, preco sa tak branis liekom. Evidentne to dlhe roky bez nich nedavas a uz sa ti aj ruca manzelstvo. Moxno slova tvojho muza boli drsne, ale dokedy ma cakat? Lieky odmietas, venujes sa vsetkemu a vsetkym, len nie jemu. Preco ste nemali sex 3 mesiace? Kvoli tebe?
A tie dristy o viere, dusiach a nebrati liekov nepocuvaj. Keby si si vedela poradit sama, tak to urobis uz davno
@eliska13 ja som mala taku mamu, ze cele roky fnukala aka je nestastna, nenaplnena, nedocenena, ako ju moj otec nedokaze urobit stastnou. Ake ona mala za mladi moznosti a prepasla ich a zahrabala sa s mojim otcom. Mozno to ani tak nemyslela ako to davala zo seba von... ale ja mam odvtedy obraz, ako nechcem dopadnut, takto fakt nie...
Ja sice fungujem v rodine, ale aj sama za seba. Vzdy som si dokazala pre seba urvat svoj sukromny cas a robit co ma bavi. Teraz mam deti velke, tak mam pre seba casu este viac. Moje stastie nesuvisi s tym, aky zivot vedu ini ludia, ani kto co o mne hovori. Ja som vlastne taky vlk-samotar a moje stastie zavisi od mojho vlastneho pokoja v dusi, nie od inych ludi.
@momof3 zvážila by som ako dlho chodíš k psychologičke, ako dlho máš také myšlienky, či sa ináč cítia ok myslím únavu, nechutenstvo, nespavosť a potom by som išla k psychiatrovi
Psychologička robila so mnou testy či to je úzkosť, depresia...a potom nakuknúť do svojho vnútra či robíš čo Ťa baví, možno si z rokov s deťmi vyhorena, či máš čas pre seba, v čom sa vieš najlepšie zrelaxovať
U mňa to prišlo po tej autonehode taký stály vnútorný nepokoj strach a raz ho je viac, raz menej proste tu úzkosť vždy do niečoho vrazim...preto beriem lieky, lebo ma nebavilo stále sa vŕtať v h...e či mi bude lepšie takto, či takto skúsila som všetko za tie roky
@momof3 Si blízko BA, chod v novembri na seminár
Boli tam dievčatá, ktoré si vyliečili záchvaty úzkosti po pár procesoch, cize za jeden 3-dňový seminár.
Spoznas nástroje, ako narábať s vlastnou mysľou. Si evidentne mysľový typ.
Nesnaž sa tie myšlienky potlačiť, v pokoji sed a pozorujem ich... a nechaj ich odplynut preč. Ak sa snažíš tie myšlienky odohnať, usmerniť, bojíš sa ich, cítiš, že prichádzajú a ty sa ich snažíš silou vôle odsunúť, alebo radšej myslieť na čosi iné... tým nástojčivejšie tie myšlienky prichádzajú... a budú prichádzať. Pozoruj tie myšlienky ako vtáky na oblohe... a tie myšlienky odídu.
Cize cesta je nie tie myšlienky odohnať, ale ich pozorovať ako nezúčastnený pozorovateľ. Naučíš sa rôzne techniky.
To, čo ty máš, je vlastne hra, ktorú s tebou hra tvoja vlastná myseľ. Pred myšlienkami neuniknes, musíš sa naučiť čo s tým.
To je ako “pozrieť tigrovi priamo do oči”.
Ak vieš čo tým chcem povedať.
Keby mi toto povedal manžel tak ho kopnem tam kde patri 🙂 a začnem od znova žiť nový život!
@momof3
V prvom rade sa musíte chcieť zmeniť vy sami. Musíte zmeniť svoje zmýšľanie... Sú na to rôzne cvičenia ako sa ukludnit. Ja som začala najskôr dýchaním keď som cítila že úzkosť na mne prichádza z hlboka som sa nadýchla do brucha, na dve sekundy zadržíte dych a potom vydychnete, toto opakujte 2,3x a potom dýchajte normálne pár minút potom znova opakujte nádych do brucha. Pomáha to! Toto dýchanie je ako taká prvá pomoc pri úzkosti. Ráno si treba po prebudení hovoriť za čo ste vďačný, a povedať si čo vás dnes krásne čaká. Mali by ste začať cvičiť jogu, stačí len jednoduché cvičenie doma, potom prechádzky v prírode sú úžasné,a veľmi mi pomohli rôzne knihy ako napríklad kniha s názvom :Miluj svoj život od Louise L. Hayová... Sú v nej rôzne cvičenia pred zrkadlom ako napríklad pozrieť sa sama sebe do očí a povedať ci že to zvládnem, a ze som ochotná sa zmeniť... Keď vás napadnú opäť zle myslienky a úzkosť je dobre hneď v tej chvíli povedať si aj 300 krát kľudne aj 300x vetu :som so sebou spokojná, stále dookola si to hovoriť aby ste svojej mysli povedali že vy ste pánom svojich myšlienok a nikto iný... Určite ak budete dodržiavať cvičenia ktoré sú v tej knihe pomôže vám to. Nemávam už úzkosti, radujem sa to života a dokonca aj kľudne zaspávam. Trvalo mi to 3 mesiace kym som sa z toho dostala. Nieje to dlhá doba a je úžasné co všetko človek dokáže keď chce. Verím že som vám pomohla. Kľudne ma kontaktujte na moj mail rada vám poradím :Radaporadim@gmail.com
Dobry den,neviem ci je to este aktivna diskusia,ale musim tu napisat.
Vcera rano som sa zobudila s tym,ze sa mi snivala vlastna svadba (som vydata 5 rokov),len take utrzky,viem,ze som tam bola nespokojna alebo nervozna...a v tu istu noc ako mi kolegyna ukazuje ze jej chybaju tri zuby.....ja sa odvtedy neviem zbavit pocitu ze zomriem,ze svadba a zuby znamenaju smrt,neviem co robit,od vcera hrozny pocit uzkosti,tazko sa mi dycha,neviem sa na nic sustredit.stale myslim nato,ze chcem ostat s mojim syncekom a muzom,ze nechcem zomriet,co mam robit....prosim poradte...hovorim si ze to bol len sen a hned vzapati,ze to mohlo byt znamenie...ja som uplne hotova.ani manzelovi som to este nepovedala,cez tyzden sa velmi malo vidime,lebo on pride z toboty a ja o hodinu odchadzam na brigadu a ked pridem bud uz spi,alebo si dame pusu a ide spat....takze este som mu svoje obavy nestihla povedat....co mam robit??
@kacena_22 co mas robit? Povedala by som to tak, ze cim viac sa na to budes sustredit tym viac si to budes do zivota pritahovat, takze prehodnot to na co budes mysliet
@snehulienka639 no ja sa nato snazim zabudnut,resp. Nemysliet,ale vkuse mi to chodi po rozume,zamestnavam sa,mam pustene radio,atd...ale stale sa to znova a znova vynara...
@laska201 hej,od soboty sme asi 5x pustali nasu svadbu-malemu sa paci,lebo je tam nase stare auto este a smial sa ked sme tancovali...moze to byt len tym?ale preco ma ten sen tak vzal,ze mam pocit uzkosti? A zuby si neviem vysvetlit,ale tiez mam hrozne zuby...stale novy kaz....
Ja snom az tak neverim,len teraz nechapem tie uzkostne stavy....minule sa mi snivalo ze ma nahana velky had v nemocnici...ale bolo mi z toho rano smiesne,ze jaka somarina.....ale teraz,od vcera depka,uzkost,na zvracanie.....vecer som lahala s tym,ze dnes uz bude dobre a rano prva myslienka na smrt....takze este horsie ako vcera...
Moze to byt,ze som si to len prilis pripustila???len keby to odislo z hlavy....
@laska201 ja dufam,ze to je len tym....mne sa to nestava,ale ked som bola v puberte,raz som mala...preslo to vtedy...len vtedy som sa nebala o svoj zivot,ale ze sa stane nieco zle niekomu blizkemu....myslis,ze som si ten sen len prilis pripustila?ze ma to zobralo pod vplyvom okolnosti-unava,malo spanku ...? Ja ani neviem ci to vraviet manzelovi,ale asi hej,hovorime si vsetko....
@eliska13 ahoj,zase ja....menzes som dnes dostala to by sedelo...ale ked tak rozmyslam,fyzicky nie som unavena,pracujem len 4 hodiny vecer ako som spominala,a ked citim ze som unavena,poobede si lahnem ked ide spat maly....a to povazujem za luxus,pospim hodku a som fit....ale tie stavy znova,len co som otvorila poobede oci.....je mozne ze fyzicky som oddychnuta ale psychika je unavena?snazim sa si to vysvetlit aby som si mohla hovorit,ze to nic nie je,ze to prejde...ale je mi stale do placu...
@momof3 Ahoj, možno ti pomôže moja skúsenosť, mala som tiež tetaniu, diagnostikovali mi ju v 17, bolo to strašne, brala som timonil no neskôr sa mi to zhoršilo. Tetanus mi prešla do panické poruchy a úzkosti, to ako som sa trápila vtedy už nechcem nikdy zažiť. Nevedela som čo mi je, neustále som plakala, cítila sa zle, vtieravo myšlienky obavy, pocit že to niesom ja, strach o budúcnosť, že sa zbláznim, strach že sa zabijem alebo budem sa chcieť zabiť a nebudem schopná sa k tomu odhodlať. Toľko vtieravych myšlienok.. Každopádne navštívila som psychiatra, veľmi som sa spočiatku bránila liekom ale keďže som videla že iná cesta nevedie, (pretože som toho skúsila dosť) tak som tam predsa len šla. Samozrejme že mi vysadila timonil a nasadila antidepresíva. Už je to skoro rok čo som mala tieto stavy, áno spočiatku po nasadení liekov to bolo horšie ale po 3 týždňoch sa všetko začalo lepšiť, dnes som vďačná liekom že žijem. Neni to ešte 100 percentné ale je to neporovnateľne lepšie. Chodím na pravidelne kontroly k psschiatricke a taktiež sa učím pracovať so svojimi myšlienkami s psychológom. Lieky beriem cca 9 mesiacov, ale nechcem ich brat doživotne avšak keďže študujem na vš, mám o stres na 5r postarané takze si myslím, že o vysádzaní liekov budem rozmýšľať až po tom čo sa budem cítiť skvelo aspoň pól roka, bez toho aby sa mi nejaký stav vrátil.
ja by som na tvojom mieste navštivyla psychiatra,zvladaš domace prace si fajn mama,tak by tam možno trebalo len niečo slabe na uzkosť,myslim že brat nespachal samovraždu preto že bral lieky,to su možno len dohady,z manželom by som si jednoducho sadla a povedala mu svoje,ako ti on môže povedať že spachaš smovraždu,ved to môže urobiť skôr on ako ty,nemôže vedieť čo ho ešte čaka,a to že ti vyčita že sa toči všetko okolo teba,....ved tak si ochorela,to je vec ktora nieje pre nikoho prijemna,ale sa proste stalo,prišla choroba,nejde manželovy nahodou o firmu,prejem veľa sil určite to zvladneš,a liekou sa neboj,aj ja som ich dva roky uživala,a citila som sa uplne inak😉
@kacena_22 Ahoj,mne tiez raz z nicoho nic napadla mylienka,vzapati priiel nevysvetlitelny stach a naozaj zo sekundy na sekundu,som sa nemohla tej myslienky zbavit,kazdy vecer som si lahala s tym,ze rano bude dobre,nebolo,zivot sa mi uplne obratil,nakoniec s ato nedalo vydrzat,musela som sa liecit a liecim sa uz 10 rokov,bola mi diagnostikovana OCD,myslienky uz nikdy neodisli,bez liecby si to neviem ani predstavit.Je to az neuveritelne,ako mi v jednom okamihu prepukla neuroza.
Porad sa s psychologickou, ci by ti nepomohla nasvicit nejaky myslienkovy ritual, ktory by si si opakovala ked su sama.
Nepomohlo by vecer pred si im obnovit intymny zivot s manzelom a zaspavat v jeho naruci?
@jaa00 O stres budeš mať postarané už celý život 😁 Ale su to nenormálne hnusné stavy...Mňa vysekali z toho videa od Martina Lajprika na YouTube. Je tam kopec veci, ktoré sú naozaj užitočné a pomáhajú. Oplatí sa pozrieť. Hlavne nebojovat s tými stavmi, brat to tak že to má nejaku príčinu a niečo nám to má dať...A uplny základ je - neveriť myšlienkam, sú to len myšlienky, myšlienky nie sú ty...hlava si toho vie toľko vynamyslat a vykonspirovat...proste to vôbec nebrať vážne, ale neignorovat...jednoducho sa zmieriť s tým že ako prišla, tak odíde...
Tak dievcata, citala som temu, napisala prispevok s hrubkou a preklepmi a dnes v elektricke mi prebehla myslienka, co keby sa mi nieco stalo... Az som sa zlakla. Naozaj sa nam asi v podvedomi vsetko uchova a ked clovek vypne, navstivi nas to, co nas oslovilo, ako myslienka.
@momof3 verim ti, ze to je neprijemne a prajem, aby to coskoro preslo.
@momof3 ja by som na tvojom mieste vyhľadala psychijatra a som začala chodiť tiež mám všelijaké negatívne myšlienky a bála s kedze mám malého syna psychológ je veľmi dobrý ak máš sedenia ja neviem spAt zase raz mám dobrú náladu a všetko je ok a na druhý deň zase to isté ja mám šťavy tiež že sa bojím smrti a to mi nikto neumrel psychoyer mi dal lieky na spanie niekedy si dám keď som vyčerpaná mám dobrého psychijatra dal mi t.kontak že mu mám zavolať ako sa mám alebo mi bude volať nenechaj to tak máš deti i manzela musíš sa dať dokopy kvôli nim držím pslcet
@0silvia0 áno, ale možno každý má svoju pravdu.Ona svoju on tiež.Pise, že firma je viac jej a viac sa angažuje asi má toho tiež dosť pri 3 deťoch.Aj ja som celé roky sa ľutovala, že dieťa domácnosť je všetko na mne a, že som sa podriadila muzovmu podnikaniu.Niekedy sú ženy nedocenené majú aj svoje túžby, ciele dobre vieš, že ženy často seba odsúvajú na poslednú.kolaj kvôli deťom, rodine a hlavne, ak im nemá kto pomôcť.A potom stačí jedna blbá poznamka.Kazdy má niečo a veľa ľudí plače večer do vankúša a majú pocit, že tí druhí majú lepší krajší naplnenejsi zivot.Ano tešiť sa z maličkostí ono to pekne znie, ale niekedy vieš, že sa nemáš zle ani finančné ani v inom smere a aj tak nejaká radosť či spokojnosť neprichadza