Ako sa vyrovnať s nesplnenými snami?
Ahojte mám už nejaký ten rôčik po 30tke. Od puberty som túžila po romantickom vzťahu ktorý by bol mojím domovom bezpečným prístavom plný lásky a dôvery s mužom s ktorým veríme v rovnaké hodnoty. Nikdy som nemala šťastie nájsť si človeka s ktorým by som si vedela predstaviť život. Moja prvá "láska" bol chlapec ktorý ma zneužil (áno sexuálne) keď som na to nebola pripravená a rázne som odmietla. Navyše s vtedajšou kvalitou mobilu si to natočil na video a ukázal to mojim spolužiakom a znemožnil ma pred celou školou 😔 už nikdy to nebolo také ako predtým. Mali sme 15. Poznačilo ma to. Ďalší vzťah som mala v 18 ale chalan ma nútil hneď do svadby zásnub dieťaťa. Dostala som z tých tlakov akurát zhoršenie depresií ktoré som si niesla z prvého incidentu... Nikdy som nemala chlapca ktorého by som mohla predstaviť rodičom ktorý by zapadol do rodiny. Časom som sa naučila žiť sama, čo vzťah to bolesť a ja som to už nechcela zažívať znova a stále dookola riešiť len sklamanie a trápenie. Rodina stále samozrejme rieši. Vždy som túžila po krásnej svadbe. Byť nevestou ako z katalógu cítiť sa aspoň raz ako princezná ktorou som nikdy nebola (bola som nechcené dieťa a dosť mi to dávali rodičia pocítiť). Sestra tá mala zlatý život. Pozornosť rodičov ich lásku a podporu veľa priateľov a krásne vzťahy. Ochvilu sa vydáva a plánujú bábätko. Mne sa tieto sny nikdy nesplnili. Nikdy som nezažila lásku a neverím že niekde na mňa čaká. Myslím si ze ak by mi to bolo dané už by mi to do života prišlo. Vy ktoré ste večne zasnene a žijete vo svojom svete ako ja ako ste sa vyrovnali s tým že toto sa vám proste nesplní? Kde ste investovali svoju pozornosť ďalej? Kde ste našli naplnenie?
@anonym_autor svoju pozornosť investujem do seba samej, to je naj, mam sa rada a popritom priatelia, rodina, koníčky, cestovanie, venujem sa sama sebe, idem sa sama dobre najesť, zacvičiť, na výlet, kúpim si co chcem, samu seba rozmaznavam, je to super a nemenila by som.
@anonym_8eeb97 priateľov nemám. Ako nemám partnera tak ani kamarátov. Rodina len veľmi úzka aj to sestra je vítaná ja len do počtu 😐 a to cítiť to sa nedá zakryť. Mam svoje koníčky prácu ktorú milujem. Rada chodím kade tade aj sama.. Ale celý život prežiť takto. Viem ze v partnerstve nie je zmysel života.. Ale tak som túžila po obyčajných bežných veciach.. Pre niekoho je to samozrejme pre mňa veľmi nedosiahnutelny sen. Nerobím pre to aktívne už nič netlačím na nič nezoznamujem sa. Neviem ako na vzťahy ale ani neviem na com pracovať co robím zle.
@anonym_8eeb97 priateľov nemám. Ako nemám partnera tak ani kamarátov. Rodina len veľmi úzka aj to sestra je vítaná ja len do počtu 😐 a to cítiť to sa nedá zakryť. Mam svoje koníčky prácu ktorú milujem. Rada chodím kade tade aj sama.. Ale celý život prežiť takto. Viem ze v partnerstve nie je zmysel života.. Ale tak som túžila po obyčajných bežných veciach.. Pre niekoho je to samozrejme pre mňa veľmi nedosiahnutelny sen. Nerobím pre to aktívne už nič netlačím na nič nezoznamujem sa. Neviem ako na vzťahy ale ani neviem na com pracovať co robím zle.
@anonym_autor ale lepšie ti je takto ako v nešťastnom vzťahu. Užívaj si slobodu a život a hlavne sa teš z toho co mas. Sestra bude mať bábätko tak sa z toho teš. To nevadí, že nebude tvoje. Možno raz príde čas, keď sa s niekym zoznámis. Ale naj to bude vtedy keď to príde pomaly samo bez nejakého snaženia. Zatiaľ sa venuj iba sebe a rodine ktorú máš.
@anonym_autor pritahujes nevyhovujucich muzov do vztahu, lebo nie si so sebou vyrovnana, tak ako by si mala byt, musis na sebe popracovat a zacat asi tam, ze si nechcenne dieta, zmierit sa s tym, co myslim, ze mozno sa to uz aj zmenilo a tvoji rodicia ta maju radi.
Chodis k psychologovi? Lebo podla mna to cele zle zacalo u teba uz v detstve. Potom si si vyberala zlych partnerov. Lipnes na predstave dokonaleho zivota a nedas sancu niecomu inemu, co moze byt rovnako fajn. Prekonaj svoje hranice, vystup z komfortnej zony. Najdi si nejaky konicek a neboj sa oslovit ludi, navrhnut tykanie. Najdes 2-3 kamaratky a hned bude lepsie.
Tvoje myslenie a nastavenie je zlé a súhlasím, že by si na sebe mala pracovat pod vedením dobrého psychologa.
Tesne pred 40kou som sa rozviedla, aby som si o par rokov našla partnera, akého som chcela od puberty. A verila som, že raz aj ja budem mat pekny spokojny vztah. Nie je na 100% moj ideál. Ale to mi už dávno nevadí. Hladala som ho, randila, spoznavala ludi. Necakala, že mi jedneho dna zaklope na dvere. Nelutovala sa. Normálne som žila.
@anonym_autor
Skusala si to vsetko riesit s psychologom? To by ti mohlo pomoct dost k splneniu tvojho sna ❤️ Dtzim ti palce 🙂
@anonym_8eeb97 priateľov nemám. Ako nemám partnera tak ani kamarátov. Rodina len veľmi úzka aj to sestra je vítaná ja len do počtu 😐 a to cítiť to sa nedá zakryť. Mam svoje koníčky prácu ktorú milujem. Rada chodím kade tade aj sama.. Ale celý život prežiť takto. Viem ze v partnerstve nie je zmysel života.. Ale tak som túžila po obyčajných bežných veciach.. Pre niekoho je to samozrejme pre mňa veľmi nedosiahnutelny sen. Nerobím pre to aktívne už nič netlačím na nič nezoznamujem sa. Neviem ako na vzťahy ale ani neviem na com pracovať co robím zle.
@anonym_autor nazdar, buď moja kamoška. Budeme sa veľa rozprávať. Som od teba o 14r starší.
@anonym_autor Ahoj. Som na tom podobne ako ty. Keď mi už nič iné v živote nevyšlo, chcela som aspoň v dospelosti mať vzťah, partnera, deti proste vlasntú rodinu. Len som chcela mať tú skúsenosť ktorú majú všetci ostatní. Teraz mám 33 rokov a nikdy v živote som nebola vo vzťahu. (Mám na mysli reálny vzťah, online "blbosti" ma dosť zničili s ľuďmi z iných krajín ale aj s jedým idiotom zo Slovenska). Proste to pre mňa nikdy nevyšlo :/ Chápem, že to môže byť aj preto ako vyzerám + tichšia, introvert a to, čo spoločnosť považuje za atraktívne (čo ja nie som). Ale na druhej strane vidíš ženy ktoré vyzerajú menej atraktívne a i tak majú partnera. Myslím si, že je to dosť o šťastí ale určite aj traumy a to aké sme osobnostne ma za následok koho pritiahneme. Ja mám smolu iba na narcistov pretože som veľmi empatická. Proste sa to tak priťahuje. Moja kamarátka ktorá bola tiež veľmi citlivá a empatická, mala narcistu za narcistom. Asi až na nejaký siedmy, ôsmy vzťah si našla niekoho kto nebol narcista. Ale chcem ti povedať jedno - väčšina chlapov je zlá. Takže sa necíť že iba ty máš smolu. Nájsť decentného muža je vzácne. Neviem prečo ale na mne si chcú honiť ego, ponížiť ma, využiť, a inej dajú ten oficiálny titul vzťahu. (A to sa stalo s online blbcami ktorí videli ako vyzerám, ale aj s tými ktorí nevideli ako vyzerám). Nechápem prečo ale bohužiaľ je to tak. Keď som spoznala niekoho z Česka a už už to vyzeralo že by sme mohli byť oficiálne vo vzťahu, tak hneď na začiatku zničil moju dôveru. + vyznával polyamóriu a v srdci mal ešte inú ženu. Alebo spolužiak z nadstavby ktorému som sa páčila, tak on bol zamilovaný aj do mňa, aj do inej baby - takže vidíš, aj keď som bola "vybratá" tak som v podstate stále bola akoby jednou z možností. A to bolí - nebyť iným vybratý ako prvá voľba. Alebo keď som sa páčila jednému chalanovi na strednej škole - bol do mňa zamilovaný ale ja do neho nie. A keď som sa po čase do neho zamilovala, to už on necítil zamilovanosť ku mne.
Takže toto je téma ktorú momentálne riešim. Tiež ma to veľmi trápi. Mám pocit že pre mňa sa to nikdy neudeje. A neviem ako sa mám s tým vyrovnať. Nemám kamarátky (žiadnu takú blízku rovesníčku s ktorou by som bola často v kontakte mohla ísť hocikde, ktorej by som mohla vždy napísať keď sa mi niečo udeje a tak. Mám iba jednu ktorá je o 20+ rokov odo mňa staršia a strávame sa občas - ale chápeš, nie je to to isté ako mať blízku dušu s ktorou môžeš častejšie pokecať alebo si písať, ísť na túru, mať prespávačku alebo sa stretnúť viackrát do mesiaca). Táto kamarátka mi jedine poradila to, aby som nebola v živote zatrpknutá, lebo tak ku mne láska nepríde, ale je to ťažké keď máš zlé skúsenosti. A keď si vlastne nikdy nestretla niekoho dobrého kde by bola tá príťažlivosť vzájomná. Chcela som presne to čo ty, krásnu svadbu, deti... Mala som toľko lásky v sebe. A teraz? Teraz si to ani nedokážem predstaviť.
Ty píšeš že " Myslím si ze ak by mi to bolo dané už by mi to do života prišlo" <-- Chápem že to tak cítiš, ja tiež to tak vnímam. Ale videla som na tiktoku jednu ženu ktorá si prvého partnera a teda prvý vzťah zažila až po štyridsiatke. Teraz je šťastná a vo vzťahu. Takže teoreticky, je možné ešte stretnúť niekoho aj vo vyššom veku i keď človek nikdy nebol vo vzťahu. Mrzí ma, že nemám nejakú super radu, ale chcela som to tu zdieľať aj pre teba a aj pre iné, aby vedeli že nie sú v tom samy. Kebyže máš nejaké koníčky, alebo sa rada staráš o zvieratá, o ľudí, robíš dobrovoľníctvo - to je ľahké povedať zameraj sa na to. Asi prioritou by sa malo stať to aby si sa cítila dobre. Ak ťa trápi minulosť tak možno si skús nájsť dobrú terapeutku. Ak nechceš riešiť minulosť tak rob to, čo ťa baví a vytvára ti dobré pocity. Alebo sa môžeš pokúsiť nájsť si kamarátku - mať aspoň jeden bezpečný vzťah (ak sa ti nedarí nájsť kamarátky, tak aj dobrý terapeut by mohol byť tým bezpečným vzťahom). Je niečo čo ťa napĺňa? Nejaké hobby?
@anonym_autor svoju pozornosť investujem do seba samej, to je naj, mam sa rada a popritom priatelia, rodina, koníčky, cestovanie, venujem sa sama sebe, idem sa sama dobre najesť, zacvičiť, na výlet, kúpim si co chcem, samu seba rozmaznavam, je to super a nemenila by som.