Smútok po strate blízkeho
Asi pred necelým pol rokom mi zomrela mama a mám problém bývať v byte v ktorom sa to stalo. Často sa mi stáva, že keď sa pozriem na to miesto kde sa to stalo, tak to vidím pred sebou a buď dostanem úzkosť, alebo mi príde veľmi smutno. Niekedy keď sa tam pozriem tak to tam už nevidím, ale myslím na to či to tam uvidím... Celkovo byt plný spomienok... Neviem či sa to mám snažiť nejako prekonať. Väčšinu dňa strávim v kuchyni a do izby kde sa to stalo chodím len späť, alebo do nej vôjdem len keď si potrebujem z tej miestnosti niečo zobrať...
Rozmýšľam o sťahovaní. Aj spať mám niekedy problém v tej miestnosti. Vždy keď tam prídem, oči mi padnú na to miesto... Aj som sa snažila to nejako prekonať, že to v tej miestnosti nejako vydržím, ale potom mi bolo dosť horšie. Dokážem tam byť buď keď som na mobile, alebo keď sa s niekým rozprávam, ale sama bez mobilu tam mám problém vydržať viac než 10, 20 minút. Trochu som zmenila izbu, ale nepomohlo to. Môže sa to časom zlepšiť, alebo sa mám radšej odsťahovať?
@miriam3334 nie určite sa neodstahuj. Maj radosť, že tam môžeš bývať, že ste tam prežili krasne časy a bud zato vdacna. Môžeš mamu aj cítiť v tom byte, že ste stále spolu aj keď nie fyzicky. Všetko čo prežívaš je v úplnom poriadku niet sa čoho obávať. Každý deň chod na čerstvý vzduch na prechádzku a potom sa rada vracaj domov.
@miriam3334 ahoj aj mne zomrela mama pred tromi rokmi a nemohla som už bývať v Tom samom byte ..všade som ju videla presne som si tým prechádzala ako ty,až som sa nakoniec musela presťahovať..úplne ťa chápem ak máš tu možnosť tak sa presťahuj lebo sa bude ešte viac trápiť..úprimnú sústrasť 🖤
@miriam3334 ahoj, aj mne zomreli rodicia najprv otec a potom aj mama a nemam silu ist do bytu, v ktorom sme spolu v BB zili a to budu uz dva roky a byt je neobyvany. Chodim tam len fotit plynomer kvoli nahlaseniu stavu a vsade tam rodicov vidim.
@miriam3334 skús ísť do tej izby s vyrozprávať sa so svojich pocitov..mne to pomgolo
Moja rada znie, ale bude to nakladne, i ked nie tak ako stahovanie. Vyhod/predaj vsetok nabytok z tej izby, premaluj na inu farbu, daj tam novy nabytokv inom rozlozeni. Ak chces fotku mamy niekde mat, daj si jej fotku za mladi. Prvy rok je najhorsi, potom to uz bude ok. Daj si do izby telku. Aspon na nejaky cas.
@miriam3334 nie určite sa neodstahuj. Maj radosť, že tam môžeš bývať, že ste tam prežili krasne časy a bud zato vdacna. Môžeš mamu aj cítiť v tom byte, že ste stále spolu aj keď nie fyzicky. Všetko čo prežívaš je v úplnom poriadku niet sa čoho obávať. Každý deň chod na čerstvý vzduch na prechádzku a potom sa rada vracaj domov.
@anonym_1aab7d
Áno som vďačná za každú chvíľu čo tu bola. Mala som s ňou veľmi dobrý vzťah. Mama bola veľmi vážne chorá. Zažili sme všeličo, ťažký boj s chorobou... Preto mám problém byť v tej izbe, ku koncu života čas trávila len tam a veľmi trpela... Často spomínam aj na to utrpenie... Nie sú to len pekné spomienky... A rada sa neviem vracať do toho bytu, mám úzkosť už len keď myslím, že sa tam idem vrátiť... Neviem či by som to zvládla, možno by som potom skončila rovno u psychiatra...
Je to uplne normalne. Ani ja by som zrejme nedokazala zit v byte, kde sa stalo nieco taketo. Asi by som sa poobzerala po niecom novom. Samozrejme cas zahoji vsetky rany, mozno to casom bude lepsie, ale aj nemusi...
Je to uplne normalne. Ani ja by som zrejme nedokazala zit v byte, kde sa stalo nieco taketo. Asi by som sa poobzerala po niecom novom. Samozrejme cas zahoji vsetky rany, mozno to casom bude lepsie, ale aj nemusi...
@bibiana177 mám vyhliadnutú nehnuteľnosť a hľadám kupcu a asi sa to podarí. Len nie som si istá či robím dobre. Je to nezvratné rozhodnutie...
@miriam3334 skús ísť do tej izby s vyrozprávať sa so svojich pocitov..mne to pomgolo
@anonym_20a40f skúšala som, nepomohlo mi to.
Ja som celý byt prerobila, kúpila som nový nábytok. Ale aj tak som si uvedomila, že spím na presne tom istom mieste ako ona. Som rada, že som tu ostala bývať, sú tu spomienky na oboch rodičov. Ocino zomrel rok po mamke. Prvý rok na byte bol ťažký, teraz po 3r je to lepšie.
Moja rada znie, ale bude to nakladne, i ked nie tak ako stahovanie. Vyhod/predaj vsetok nabytok z tej izby, premaluj na inu farbu, daj tam novy nabytokv inom rozlozeni. Ak chces fotku mamy niekde mat, daj si jej fotku za mladi. Prvy rok je najhorsi, potom to uz bude ok. Daj si do izby telku. Aspon na nejaky cas.
Úplne suhlasim s @petrofka. Smútok skôr ako za dva roky neprekonas. Ty si pol roka od odchodu blízkeho a si na seba veľmi prísna. Neponahlaj sa a kľudne smut koľko potrebujes. Čo sa týka bytu, tam je dôležité čo v živote dalej planujes. Si zamestnaná a byt je v blízkosti prace ? Ak áno tak byt prerob s pomocou architekta aby vyhovoval tvojim budúcim potrebám - úplne inak sa na byt pozerá cudzí človek so skúsenosťami, ako ty ktorá tam zije dlho. Druha možnosť je predať, ale iba v tom prípade že pôjdeš “do lepšieho” najmä čo sa týka lokality. Utekat nema význam lebo pred svojou hlavou plnou myšlienok neutečieš.
Úplne suhlasim s @petrofka. Smútok skôr ako za dva roky neprekonas. Ty si pol roka od odchodu blízkeho a si na seba veľmi prísna. Neponahlaj sa a kľudne smut koľko potrebujes. Čo sa týka bytu, tam je dôležité čo v živote dalej planujes. Si zamestnaná a byt je v blízkosti prace ? Ak áno tak byt prerob s pomocou architekta aby vyhovoval tvojim budúcim potrebám - úplne inak sa na byt pozerá cudzí človek so skúsenosťami, ako ty ktorá tam zije dlho. Druha možnosť je predať, ale iba v tom prípade že pôjdeš “do lepšieho” najmä čo sa týka lokality. Utekat nema význam lebo pred svojou hlavou plnou myšlienok neutečieš.
@zeldia lokalita je lepšia, tu si neviem ani nájsť prácu, aj svoju budúcnosť si tu predstavujem ťažko. Nehnuteľnosť nie je lepšia, ale lokalita áno.
Sme aj tým, čo sme stratili. Chce to čas. Pustiť si to k sebe, riadne sa vyrevať, niečo rozmlátiť (môj prípad), nechať si niečo na pamiatku a ísť ďalej. U mňa je to trištvrte rok a ešte mi občas vybehnú slzy (ako práve teraz)...Asi týždeň som to prežíval, trúchlil neskutočne. Ale potom som už proste nemal viac síl. Bol som ako citrón vyžmýkaný. Teraz je to už v poho, ak sa to dá tak povedať, keď vám zomrie niekto blízky.
@anonym_1aab7d
Áno som vďačná za každú chvíľu čo tu bola. Mala som s ňou veľmi dobrý vzťah. Mama bola veľmi vážne chorá. Zažili sme všeličo, ťažký boj s chorobou... Preto mám problém byť v tej izbe, ku koncu života čas trávila len tam a veľmi trpela... Často spomínam aj na to utrpenie... Nie sú to len pekné spomienky... A rada sa neviem vracať do toho bytu, mám úzkosť už len keď myslím, že sa tam idem vrátiť... Neviem či by som to zvládla, možno by som potom skončila rovno u psychiatra...
@miriam3334 viem ze možno teraz to tak vnímaš, ale je to v hlave ako si to nadstavis. Určite by to bolo ešte horšie, keby sa odstahujes, lebo je to predsa tvoj domov.
Predovšetkým prijmi úprimnú sústrasť. Je to ešte príliš čerstvé, tvoje pocity sú normálne. Každý človek máme iné nastavenie. Moja maminka zomrela v byte už dávnejšie, napriek tomu ja v tom byte by som žiť nedokázala, stále vidím kde stála posteľ v ktorej zomrela. Keď som do bytu išla, bolo mi ťažko. Uvidíš čo bude časom, možno si zvykneš a možno bude lepšie byt predať a kúpiť iný, kde začneš žiť od 0.
@zeldia lokalita je lepšia, tu si neviem ani nájsť prácu, aj svoju budúcnosť si tu predstavujem ťažko. Nehnuteľnosť nie je lepšia, ale lokalita áno.
@miriam3334 potom ber lepšiu lokalitu, byt si opravis.
Len myslim že to chce cas, nemusíš sa vystresovaná stresovať ešte viac.
@miriam3334 Ak máš možnosť sa odsťahovať tak určite. Je to prirodzené a určite sa to časom zlepší. Uprimnú sústrasť.