Krásna stará kniha Furko a Murko Martin Hranko

Krásna stará retro kniha Furko a Murko
Martin Hranko
1969
Detskému čitateľovi autor opisuje osudy mladých ježkov, Murka a Furka. Rozprávku prežaruje úsmevná atmosféra a radostné detstvo. Klasické rozprávky pre deti.
……..
Les, pramienok, studnička, starý dub, lieskový ker — všetko na slnečnom úbočí hory. Dolu, pod studničkou, zelená polianka, posiata borievčím. Kde-tu rastie na nej aj smrečok. Pomedzi kriaky sa skoro bojazlivo prepletá malý jarček, ktorý studnička napája čistou vodou. A za lieskovým krom hrbí sa veľká, machom porastená skala. Už od nepamäti bývalo pod ňou pokolenie Ježkovcov. Keď sa povťahovali do jamky, vystlanej machom a suchým lístím, cítili sa celkom bezpečne. V lete bol pod skalou príjemný chládok a v zime útulno, teplučko. A veru nikto sa k nim dostať pozlotky nemohol. Keď zapchali otvor kamienkom, stal sa ich domov nedobytným hradom. Ani len líška Lupaku ich nemohla ohroziť, čo sa ako namáhala, ani vretenica Fu. Veru nie. Ale poslednej jari bolo pod skalou smutno. Po veľkej poľovačke les skoro vymrel. Dlho sa nikto neodvážil ani len pípnuť. Aj starí Ježkovci vtedy ostali nezvestní. Stratili sa, ani čo by ich čierna zem pohltila. Ktovie, čo sa s nimi stalo! Ani sojka Pche o nich nevedela, hoci prebrnkala krížom-krážom celý les a pole. Len Furko, Murko a Furkova žienka Mucka sa zachránili. Dlho, veľmi dlho sa neodvažovali vykuknúť spod skaly. Gazdovali na tom, čo mali na zimu nasušené a čo ešte starí Ježkovci nazhromaždili. Ale aj tak sa zásoby míňali. Bedlivý Furko starostlivo obzeral, skúmal, odhadoval, dokedy ešte strava vystačí. Často vykukol spod skaly. Netrpezlivo čakal, kým sa sneh rozpustí, aby si mohli nazbierať čerstvej potravy a prebehnúť sa pomedzi kružiny, lebo údy od drepenia v diere mali nebodaj skoleničené.
Jeho brat — Murko — sa veru netrápil, či budú mať zajtra čo jesť. Spal a hútal, potom hútal a spal. Keď Furko dal dačo pod zub, zahryzol si — a keď bolo menej, uspokojil sa aj tak. Ozaj čudne sa správal. Niekedy sa začal pučiť od smiechu, ba nahlas vysmievať, hoci nemal príčiny. Furko si myslel, že ešte nemá dobrý rozum, lebo je malý. Nechal ho, nech si len pohovie. Na starosti bude mať dosť času, keď dorastie. Furko mal svojho brata rád. Nuž vedel mu odpustiť každé previnenie.
Ale prišla jar. Všetko sa rozzelenalo. Stráne sa ozvali veselým štebotom vtáčej perepúte, a Murko nie a nie dostať aspoň trocha rozumu! Trápil sa Furko, čo má s ním robiť, ako mu napraviť hlavu, aby sa stal z neho poriadny lesný ježúr, ale nič nevymyslel. Murko sa len staral, ako by sa čo najpríjemnejšie pobavil. Ba ani len na seba nedával pozor. Bol strašne neopatrný. To tým viac trápilo Furka, lebo v lese je opatrnosť veľmi potrebná.
310 gr
Obal prelepený, Veľmi, dobrý stav
Plus poštovné