Zbohom, moja krásna Raymond Chandler

Skeptik a samotár Phil Marlowe prichádza k svojim prípadom znenazdania. Hneď niekoľkokrát sa tak stane aj v románe Zbohom, moja krásna. Náhodne ho vtiahne pátranie čerstvo prepusteného väzňa Bizóna Malloya po krásnej Velme, bývalej tanečnici v nočnom klube. Náhodne sa zapletie aj do smrti Lindsaya Marriotta, ktorým bol najatý, aby vykúpil od zločineckého gangu ukradnuté šperky.
Zbohom, moja krásna
Raymond Chandler
277 strán
Príjemný stav
Plus pošta

Chandlerov súkromný detektív nie je neohrozeným géniom dedukcie, ale jedincom, ktorý je v priebehu vyšetrovania neprestajne vystavený ohrozeniu života a cti. Dejový spád a akčnosť tak neznamenajú len prehodnotenie klasickej detektívky, založenej na víťazstve racionality a logiky, ale čitateľsky atraktívnou formou umožňujú exponovať, ako sa moderný človek plahočí temnou džungľou zvrátenej spoločnosti.

Neznalý čitateľ ťažko uverí, že Raymond Chandler, ktorého knihy sú napísané takým súčasným jazykom, sa narodil ešte v 19. storočí. Bolo to roku 1888 v gangsterskom Chicagu. Hoci vyrastal a študoval v Anglicku, on i jeho hrdinovia boli rýdzi Američania - s celým tým americkým individualizmom a vôľou presadiť sa.

Chandlerovi sa to dlho nedarilo: ani v práci, ani v literatúre. Keď ho v roku 1932 vyhodili z práce za opilstvo a absencie, začal ako 45-ročný písať detektívne príbehy pre časopis Black Mask. Nikdy nebol priveľmi usilovným autorom - boli obdobia, keď za niekoľko rokov napísal iba niekoľko poviedok. Ani počet jeho detektívnych románov nie je oslňujúci - iba sedem. Prvým bol Hlboký spánok, potom nasledovali Zbohom, moja krásna, Rozlúčka s Lennoxom, Vysoké okno, Dáma v jazere, Sestrička a túto sedmičku uzatvára román Playback, ktorý sa niekedy prekladá aj ako Prípad naopak.

Chandler je aj autorom slávnej eseje Jednoduché umenie vraždy, v ktorej sformuloval svoje názory na písanie detektívok. Ako svojho učiteľa uznával najmä Dashiella Hammetta, zatiaľ čo takú Dorothy Sayersovú ironizoval nielen ako ženu, (k ženám nemal ani v knihách, ani v živote nikdy srdečný vzťah), ale aj ako autorku uhladených detektívok podľa klasickej schémy. Nový spôsob písania, kde sa zločiny neodohrávajú v prítmí knižníc či v labyrinte starých hradov, ale na uliciach, v bordeloch a v lacných hoteloch, dostalo označenie "drsná škola".