Motýle zblízka Jozef Ponec Príroda 1979

Krásna stará Retro kniha o motýľoch
Rukopis posudzovali:
Doc. RNDr. Ján Gulička, CSc.
RNDr. Alojz Čaputa, CSc.
Vtedy som si všimol v tej farebnej nádhere, ako vynikajú pestrofarebné, krehké motýle poletujúce z kvetu na kvet a cicajúce z nich sladkú šťavu. Bolo ich tu veľa, v rozmanitých farbách, jeden krajší ako druhý. Neraz som si chcel prezrieť ich krídla zblízka, ale priblížiť sa k niektorému z nich a priklopiť ho čapicou nebolo ľahké. Keď sa mi to napokon podarilo a motýľa som vylovil spod čiapky, bolo po kráse, pretože farebné šupinky mal odrané a krídla pokrkvané. Neostávalo, len chytiť druhého. Raz sa mi predsa len podarilo chytiť neporušenú babôčku admirálsku a bol som očarený jej farbami a kresbami. Odvtedy som sa stal obdivovateľom týchto farebných krásavcov. Trápilo ma však jedno nevedel som ich pomenovať. Zo školy som poznal iba niektoré a na lúke ich lietalo toľko, že sa ani porátať nedali. Boli to mlynáriky, žltáčiky, vidlochvosty, babôčky, očkáne i malé modráčiky. To všetko však boli pre mňa iba,,lišajky". Keď som z trávy vyplašil niektorú z nočných môr alebo piadiviek, išlo vždy o „bosorky" alebo „psoty". Raz som našiel okáňa hruškového, veľkého ako netopier, ale nevedel som, kam ho zaradiť do systému. Keď sa mi v ruke zatrepal, úplne ma vyplašil a bol som rád, že mi uletel a „nepoštípal ma". Raz večer nám vletel do izby smrtihlav a začal okolo petrolejovej lampy hrmotne krúžiť. Keď ho otec plácačkou na muchy zrazili a objavil som na jeho hrudi vykreslenú lebku znak smrti pýtal som sa sám seba, prečo priletel za svetlom, prečo zapišťal, keď ho otec zrazili a prečo má žltú lebku na huňatej hrudi.

Toto všetko, ako aj najrozmanitejšie mená motýľov, som sa dozvedel až neskoršie. A keď som sa ich naučil rozlišovať a nazrel som do ich zložitého života, boli mi ešte milšie. Začal som ich pozorovať a chovať ich húsenice, ktoré sa pred mojimi očami premieňali na kukly a z nich sa liahli krásne, neporušené motýle. Pred mojím zrakom sa odkrývalo tajomstvo čudesných dejov. Učarila mi ich farebná krása, ich prapodivné tvary, ako aj tajomný spôsob života, a preto som ich začal fotografovať. Zobrazoval som ich na rozkvitnutých lúkach ožiarených slnkom, na poliach i na holých strniskách, v tôni lesa, na zelených stráňach presýtených páľavou leta i v tmavých roklinách, kde slnko nikdy nenazrie. Všade boli iné druhy, typické pre príslušné stanovište, všetky však boli zaujímavé a nádherou svojich farieb ma zaujali.

242 strán
839 g
Fliačky, veľmi dobrý stav
+ poštovné