Vtáča menom Vtáča

Knižky Veroniky Hurdovej majú nezastupiteľné miesto v našej rodinnej knižnici.

My dospeláci žijeme vo svete, v ktorom sme obklopení mnohými istotami, všeobecnými pravdami a múdrymi myšlienkami. A keďže sme sa do takého sveta už narodili a žijeme v ňom pekných pár desiatok rokov, zabúdame sa niekedy pýtať, či to všetko, čo považujeme za normálne, je i dobré, prirodzené a ľudské.Máme však po svojom boku výborných sprievodcov, ktorí túto schopnosť ešte nestratili! Svojím každodenným A prečooo? nás síce niekedy privádzajú do šialenstva. Ja som však naopak za detské otázky vďačná. Dokážu ma totiž držať v stave, v ktorom je moja hlava otvorená, v ktorom zapájam kritické myslenie a znovu a znovu sa pozerám na svet okolo seba novými očami.Presne také ako deti je i Vtáča z tejto rozprávky. Zvedavé, nebojácne a aj trochu pojašené. Vo veselých príbehoch naťukáva svojím všetečným zobáčikom témy, ako napríklad zodpovednosť za vlastné zdravie, nemajetnícka láska, celoživotné vzdelávanie, strach z cudzieho, skutočná hodnota vecí alebo sila sebapoznania.

Jednotlivé kapitoly sú doplnené otázkami pre deti a dospelého čitateľa. Motivujú k rozhovorom na témy opísané v príbehu malého vtáčaťa pri skúmaní sveta, do ktorého sa vyliahlo.