Hahaha hahah 😂😂😂 tak toto je moc 🤣🤣 čo už nemyslia ... (inak, dúfam, že to nebude nahlásené ako reklama. Tento príspevok nie je sponzorovaný a dotyčný módny doplnok zatiaľ nepoužívam 😂 Ak by to však moc prišlo do módy, možno to ešte zvážim. 😂😂 )

Šťastný medzinárodný deň Rómov prajem všetkým, ktorí dnes slávia 💃🌜🔥

Pripíjam na môjho deda, šikovného kováča, talentovaného huslistu, super vykladača kariet, bylinkára, znalca cigánskych povestí a rozprávok a hrdého majiteľa hustých čiernych vlasov. Napriek tomu, nikdy mi nenapadlo, že by mohol mať aj z rómskych génov. Prečo? ...lebo býval slušne oblečený, mal pekný dom a nekradol železo....čo ho v mojich mládežníckych očiach automaticky diskvalifikovalo od príslušnosti k tomuto etniku. Ešte teraz si pamätám to prekvapenie (a Tomicov výraz tváre 😀 ) keď sme pri pátraní po mojich predkoch zistili, že dedova mama a celá jej vetva boli Lovari. (Maďarskí cigáni.)

Najskôr to bolo...zvláštne...také nečakané a pritom to totálne pasovalo do skladačky. Zrazu mi bolo jasné, prečo pradedova mama zúrila, keď jej synak doniesol predstaviť nevestu. Prečo naša vetva žila tak ďaleko od zvyšku rodiny, prečo sa s nikým nestretávali, prečo dedo spomínal, ako sa počas II. sv. vojny schovávali v lesoch... a kopu ďalších vecí.

Dedo bol veľký milovník rómskej kultúry. K svojmu dedičstvu sa však nikdy nepriznal. Hoci som presvedčená, že pár krát to mal na jazyku...no zakaždým si to rozmyslel. Asi nás chcel ochrániť pred predsudkami a nebezpečenstvami, ktoré sám zažil. Veď podľa zákonov Tretej ríše by som ešte aj ja stále bola v kategórií "Cigánsky miešanec II. kategórie."

Našťastie, svet sa konečne začína meniť. A ja sa dnes nemusím báť a ani hanbiť priznať, že som rovnakým potomkom pani Rosalie Fischer - záhorskej zbohatlíčky, ako aj jej nevesty, pani Márie Váradi - lovarskej veštice, ktorá síce nevedela čítať, ale po ovdovení, bez pomoci jednej, či druhej rodiny, sama vychovala štyri deti v cudzej krajine. A nikdy ju nič nezlomilo. Som hrdá, že nosím jej gény. 💃💃

Všetky moje vs. všetky svokrove okuliare za posledných 18 rokov 😀

PS. ak máte pocit, že na prvej fotke som mala trvalu a na druhej som prechádzala goth fázou, máte pravdu 😀

- Barba, prišla som na super spôsob, ako vylepšiť vaše selfiečka.
* Hovor...
- Čo keby ste sa konečne zbavili tých tragických okuliarov a kúpili si nové? Veď tieto máte, odkedy Vás poznám. A to ste ich isto mali aj predtým..
* 18 rokov ich používam.
- Čožeee?? To ste akože 18 rokov nemenili ani sklá???!!!
* Náhodou, sklo vydrží dlho...Šak si dejepisárka, sama si mi ukazovala sklenené vázy z rímskej doby.
-🙈🙈🙈...

...a tak, či chcel, či nechcel, svokor si dnes bol kúpiť nové okuliare. Aby som ho nahovorila na túto márnotratnosť, musela som mu ich sama zaplatiť 😂 Ale neľutujem. Vyšetrením mu zistili, že má o 30% horší zrak ako v r. 2003, keď si meral dioptrie naposledy.... Teraz sa nevie vynačudovať, ako dobre v tých nových sklách bude vidieť...

No a keď už som tam bola, kúpila som dvoje nových aj sebe. Jedny na behačky a jedny do roboty na počítač.

Priložené foto vyhotovil sám svokor 😀

Nech vám svetlo Pánovho zmŕtvychvstania odoženie zo života každé zlo. Nech osvetlí všetky vaše cesty a nech ako Slnko po búrke prinesie pokoj, harmóniu, istotu, zdravie a veľa radosti.

Veselú a požehnanú Veľkú Noc, ženice. ❤

Už je tu. Môj najobľúbenejší čas roka - sezóna orgovánov. ❤

Svokor sa zaúča robiť na novom mobile:
-Nevesta, čiže keď stisnem ten červený obdĺžnik, môžem počúvať pesničky?
*Áno...
-Zadarmo?
*Áno.
-Aj hity Šabana Bajramovića?
*Neviem síce kto to je, ale áno, stačí si len vedľa tejto lupy napísať meno speváka.
- To je fantastické! A táto krabička si hovorila, že je reproduktor?
*Áno, aby ste lepšie počuli.
- A funguje to aj na pesničky?
* .... (nervózny pot ma oblial v predtuche, že sa čoskoro dozviem, kto je Šaban Bajramović....)... Nie som si istá...radšej by som to na pesničky neskúšala....
- Ále, prosím ťa, keď to môže zosilniť hlasy, zosilní to aj hudbu!

(Starý je príliš rozumný pre moje vlastné dobro... Teraz si tu púšťa hity Juhoslávie... a ako bonus, objavil čaro pridávania selfiečka na FB 😀.... Čo Vám poviem, ženice, sama som si jamu vykopala.)

Zákazník v robote mi dal do ohodnotenia chatu, že: Som prekvapený vyspelosťou tejto android technológie! SKORO akoby som hovoril s človekom.

Tak ďakujem, ujo, za kompliment... 😅😅

- Tomica, predstav si aká sprostosť sa mi snívala.
* No povedz....
- Že prišiel nejaký chlap a povedal, že ti dá doživotnú donášku čevapov a 1 000 bosanských mariek výmenou za mňa.
* A súhlasil som?
-Áno!!!
* Ale tak, uznaj, ženica....doživotné čevape a ešte aj 1 000 mariek...ako si hovorila, že sa volal ten Bosanec? 😂😂

(romantika po 8mich rokoch manželstva.)

Som si povedala, že keď už pracujem ako dospelá, je načase sa vo veku 34 rokov konečne zbaviť kreditu a prejsť na paušál. Je to možno banalilta, ale mala som z toho veľkú radosť.

V predajni som si vybrala ponuku pre mňa a keď som začala podpisovať papiere, mladík sa ma opýtal, či chcem k tomu aj mobil za 9 kuna. Najskôr som nechcela, že šak načo...ale  potom si rozmýšľam a veru, škoda ho tam nechať. Vezmem ho, aspoň bude mať svokor konečne svoj vysnívaný "smart phone". Odkedy som mu na predminulé vianoce kúpila tú tehlu pre seniorov, odmieta prebytočné plytvanie a "na buržoázne výdobytky si radšej nechá zájsť chuť".

Hovorím predajcovi, že mobil vezmem  a že či na svokrove telefónne číslo nemôže tiež pridať nejaký internet. Môže mi to prihodiť k trvalému platobnému príkazu. Mladík mi radí, nech i svokor prejde na paušál. V systéme vidí, že je roky rokúce zákazníkom v ich firme a každý mesiac si kúpi kredit za 100 kuna. Takto mu môže ponúknuť neobmedzené volania, sms aj internet za 69 kuna.

Hovorím, super! Idem hneď zavolať starému, či má záujem. Šak tých desať euro mesačne ma nezabije. Starý sa nahlas čuduje (a keďže poriadne húka, počuje to aj pol predajne): "Ježiš, to by som strašne chcel! Ale dá sa to aj bez toho, aby ťa okradli a oklamali?"
- Čože?
- Vieš, lebo Tomica mi povedal, že každý, kto sa ma cez telefón snaží nahovoriť na nejaké platby je šarlatán podvádzajúci starých ľudí.Tak vždy, keď mi volali tí ich agenti, rýchlo som zložil slúchadlo.
( okruh ľudí 5 m okolo mňa sa uškŕňa. )
- Barba, nebojte sa nič, ja už to nejako vybavím.
- Ty si tá najlepšia nevesta na svete!!! Ani v závete ťa nevydedím!
A tak, v pondelok si barba ide pre svoj nový mobil a podpísať svoj nový paušál, ktorý mu bude nevesta platiť 🙂 Neobmedzené volania = nekonečné hovory s potenciálnymi frajerkami = menej samoty pre barbu = viac pokoja pre nás 🙂

Ja som šťastná, starý je šťastný, spolu sa tešíme, že za málo peňazí veľa muziky 😀 A predavač sa tak dobre zasmial, že mi ešte daroval parádne reklamné predmety 🙂 (Bluetooth slúchadlá a reproduktor na mobil). Dnes je dobrý deň.

Včera som dala na fb selfie a tetka mi píše, že: Zreješ nám do krásy..."
Tak si myslím: "No pekne, to hovoria starnúcim ľuďom ako cenu útechy..." 😅
O niečo neskôr hľadám v počítači jednu vec a náhodou naďabím na svoju fotku z puberty.
Vtedy mi to došlo...Tetka mala pravdu. Ozaj zrejem do krásy. 😅 😂
Puberta bola ku mne krutá 😂

Povedala by som, že je trochu rozdiel, či sa Vám na koberec vy💩 Mexický naháč, alebo Mexický nahý muž 😂😂

S kolegyňami sme sa rozprávali o tom, aké je v poslednej dobe ťažké niekde cestovať. A to mi pripomenulo moju poslednú cestu autobusom zo Slovenska. Bolo to vo februári 2020. Posledné týždne predtým, než sme počuli o korone.

Do Chorvátska som sa vracala cez Viedeň večerným spojom. Bus bol skoro prázdny, sotva 15 ľudí. Ako sa za oknami stmievalo, vnútri bolo čoraz tichšie. Ľudia si buď čítali, pozerali do mobilov, alebo pospávali. Iba jeden Rómeo, dve sedačky za mnou, aktívne tokal nejakej slečne. A vôbec pritom nebral ohľad na zvyšok posádky. Hučiac, sťa nahluchlý barba, snažil sa upútať svoj objekt nenaplnených vášní chvastaním. Začal rozprávaním o tom, ako rád dovolenkuje na drahých, turistami neobkukaných miestach. Napríklad Island preferuje podstatne viac, než Bora Bora, kde bol už snáď každý! Po výpočte netuctových lokalít, ktoré vraj navštívil, vytiahol svoj "značkový laptop" a ponúkol dievčaťu filmový program. Nemal by to síce robiť, lebo je to protizákonné, ale on je už raz taký rebelantský heker a dokáže si nahekovať do  počítača Titanic. (Rozumej pozrieť si ho online 😀 ) Pochybujem, že by mu to šlo, lebo Flix bus má ohraničený počet dát, ktoré smieš stiahnuť. Do tejto fázy však dôjsť nemuselo, lebo slečna jeho luxusnú ponuku odmietla.

Ohrdnutý filmový fajnšmeker teda zmenil taktiku. Začal rozprávať o mužskej kráse. Konkrétne ako on nikdy nepochopí mužov, ktorí sa o seba nestarajú. Veď on si tak dáva záležať na svojom vzhľade. Pravidelne cvičí, zdravo sa stravuje, stará sa o pleť a dizajnérsky sa oblieka. Nečudo teda, že je atraktívny. Jeho vzhľad je totiž výsledkom poctivého úsilia a samo-hýčkania.

Ženice, zvedavosť mi viac nedovolila a musela som sa otočiť, nech si obzriem, akému sexošovi patrí ten mékavý hlas. Pohľad mi padol na plešivejúceho 40tnika, ktorý mi pripomenul postavy "úchylného suseda" zo seriálu Komisár Rex. Chytro som sa ponáhľala posadiť sa do pôvodnej polohy, nech si nevšimne, že naňho čumím 😀 Nebola som však jediná, kto sa otočil pokochať tou vyhýčkanou krasotou 😀

Chlapík neprerušene pokračoval vo svojom monológu. Tentokrát na tému, aký je ambiciózny a preto úspešný v práci. Plánuje otvoriť biznis zameraný na .....
Ďalej sme sa už nedozvedeli. Nejaký ujko, čo sedel hneď za šoférom totiž so šarmantným bosanským prízvukom zakričal: "Bože dragi, drž hubu, zúfalec! Aj tak ti nedá a ja sa kvôli tebe nevyspím!"  Po krátkom smiechu konečne nasledovalo ticho 😀.

Dievča - predmet záujmu - vystúpilo v Maribore. Či tam aj pôvodne plánovala výjsť, netuším, no krásavec ju išiel odprevadiť až ku dverám. Ešte jej aj zakýval. Keď sa srdcervúco rozlúčil, otočil sa k prvej osobe, ktorá sedela hneď oproti dverám - mne.

"Zvodne" sa zasmeje, trochu pri tom zakrochká, pozrie sa na voľné miesto vedľa mňa a opýta sa: "Imate li slobodno???"
S najfejkovejším maďarským prízvukom, aký som zo seba dokázala vylúdiť mu hovorím, že: "Nem tudom..." (a modlila som sa, nech mi na to nič neodpovie.) Našťastie, iba sklamane zašomral: "Kde všade človek nenájde Maďara..." a odišiel.

Keď som vystúpila v Záhrebe, povedala som si, že dpč aj s takým cestovaním 😀 Teraz, o rok neskôr, by som dala hocičo za jednu cestu autobusííííkom na Slovensko 🙂

Pred pár dňami som kázala Tomimu, aby mi kúpil kondicionér. Doniesol dva - jeden klasický lidlový a druhý tento. Že kúpil až dva, však nespomenul. Keď som zamyslená vybaľovala nákup, Cien som dala do kúpeľne a tento, mysliac si, že je to nejaký drink, som dala do chladničky.
Teraz na večer, unavená a na polovičku pospávajúca, dostala som chuť na mlsotinky. Predsa len, keďže je už veľa hodín, rozhodla som sa pre niečo light. Napríklad ten fajnovo-vyzerajúci aloe vera jogurtík. 😅😅😅

Ženice, čo vám poviem...Šak som sa ja rýchlo zbadala...😅 ...ešte neviem, aké zázraky mi spraví s vlasmi, ale chuť má hnusnú. 😂😂

Mužova sesternica sa rozhodla, že usporiada sériu malých, epidemiologicky schválených rodinných posedení. Na našu smolu, pozvala aj nás. Samozrejme, nechceli sme ísť, pretože by to znamenalo kopu zbytočných nepríjemností typu balenie, vypratávanie chladničiek, dlhé cestovanie...a museli by sme tiež otravovať susedov, nech chodia za nás otvárať dvere majstrom..(Akurát nám opravujú fasádu a komíny, tak každú chvíľu niekto kontroluje priechodnosť hentakej, či onaj rúrky, stav plynových kotlíkov..atď.)

Keď jej mužík povedal, že sa nezúčastníme, chytila hysák a stropila scénu. Vraj nám nezáleží na príbuzenských vzťahoch, máme radšej Záhreb, než Pag a blablabla... Aj sme jej pravdu povedali, aké by to bolo pre nás komplikované, aj sme sa na koronu vyhovárali, Tomica v zúfalstve aj Slovensko za príklad dával, že je nevhodné cestovať mimo okres 😀...No nič nepomáhalo. Po viacerých vyčítavých telefonátoch, chlapi naveľa súhlasili, že prídu. A ja som sa rozhodla zostať doma a dohliadať na stavebné práce. Nech je aj ovca celá, aj náročná sesternica sýta 😀

Tomičko so svokrom teda akurát dorazili na Pag, no vlčica sa nezasýtila. Keď videla, že „som sa neráčila dostaviť“ komentovala to slovami: „Tvoja žena radšej zostane v seizmologicky aktívnom meste, v storočnej budove, v byte, kde zomrela tvoja prababka a počas pandémie sama, než aby bola na mojej oslave?! Pekne!“

Týmto statusom udeľujem A. počestný titul „Kráľovná vzťahovačnosti roku 2021“ 😅😂 A zároveň žiadam dobrých ľudí o tipy na nejaké fajnové filmy, čo by som pozerala počas osamelých večerov. Horory, prosím, vynechajte. Predsa len, tá Tomiho prababka... 😅😅😅

Tomica sa pýta: - Prečo voláš toho nového suseda "mladý revolucionár Burdovskij"?
- Lebo je mladý, ovyrážkovaný a jeho najčastejšia veta je "Mám na to právo"... ako Burdovskij z knihy Idiot. Keď som ho spoznala, nevedela som ako sa volá, ale pripomenul mi tú postavu, tak som mu dala "internú prezývku". Ja to často robím v podobných prípadoch. Napr.  babka, čo venčieva čierneho mopslíka, je pani Mao. Žena v lekárni s účesom ako Elena Ceasescu v 70tych rokoch, je Elenina sestra. Ten veľký nosatý chlap, čo vyzerá ako vrahúň, ale sadieva pred panelákom ruže je zas Mehmet II. Atď....
- Čize....keď mi o hovoríš o niekom, kto má fakt čudné meno, tak je to len tvoja prezývka?
- Väčšinou áno.
(Zmätený sa zamyslel a po chvíli z neho vyliezlo, že🙂
- Ten opitý chlap z budovy oproti, čo  každý večer zo strechy vykrikuje nezmysly sa teda nevolá priezviskom Sarumann??
- Hahaha, nie...
- A ja som už všetkým v kvarte povedal, že on je asi nemeckého pôvodu.
😂😂😂😂

Juuj, toto je parádička. Prišiel svokor na návštevu a začal sa vadiť s Tomicom. Iba som pootvorila dvere, povedala som "pssst, robím" a chlapi hneď stíchli. O piatej zavolala Anica a začala riešiť svoje ďalekosiahlé epopeje a rodinné minidrámy. Otvorím teda zase dvere a hovorím "pssst"....
Tomica sa pýta šeptom: Nemala si už skončiť?
Bez mihnutia oka hovorím: "Mala, ale robím nadčasy." 😀
...
a tak si tu ležím, užívam si ticho a koníka a čakám, kedy chlapi prídu na to, že na školenia sa nadčasy nerobia 😂

Praxujem až o chvíľu, ale už od 6:30 som hore. Všetkých som zobudila, keď som zo sna vykríkla: "Pane, ja neviem, kde sú vaše hranolky!" 😂
Začína to dobre 😂

Ženice, prvý týždeň za mnou, od zajtra mi začína prax.
Ak teda budete volať na zákaznícku linku a hlas na druhej strane bude roztrasený, neistý a odpoveď mu bude trvať ako psovi kadenie, je šanca, že som to ja 😅😅

Ako by som zhrnula môj prvý deň v robote?
Viete, ako je v každej  pracovnej skupine jeden prehnane iniciatívny blbec, ktorého nikto nemá rád? Tak dneska som to nechtiac bola ja. A blbcovať som začala už pár hodín pred stretnutím 😀
Totiž, včera som sa tak aktívne obávala zaspania, že som si nastavila budík na každých päť minút. Nakoniec ho vôbec nebolo treba. Adrenalín ma zobudil o šiestej. S prehľadom som stihla psíky vyvenčiť, do pekárne skočiť, raňajky spraviť aj nervózne kolečká po byte robiť 😀 Táto neočakávaná tour de domácnosť zrejme nezobudila len Tomicu, ale aj pani tenkouchú o poschodie pod nami.

Už len tak málo chýbalo do školenia. Kontrolujem kameru, reprák...všetko ide. Fu... Mužić mi radí: "Daj si nejaký bojový pokrik, to ti pomôže..."Čo ma prvé napadlo?? "Ja sošla s uma, ja sošla s uma, mne nužna onaaaaa. Mne nužna rabotáááá."Tomica sa čuduje. Hovorím - To sa pripravujem poraziť svojho vnútorného Rusa, vieš?Tomica si ťuká na čelo a odchádza z izby.

Čas dozrel, ako jablká na jeseň a už sa aj hanblivo prihlasujem. Technika nesklamala i ľudia boli príjemní. Školiteľ navrhol, klasicky, aby sme sa najskôr predstavili. Doslova každý povedal niečo zaujímavé...No keď prišiel rad na mňa, na otázku. "Povedzte niečo o sebe..." zo mňa vyšlo: "Eeeh...som..Slovenka. Áno... a dejepisárka. A....eh...rada robím hosťom grilovačky." ....Teda "opis osobnosti v kocke" jak hovado... Neviem, prečo akurát toto náhodný generátor myšlienok môjho mozgu vyhodnotil ako najpodstatnejšie informácie, o ktoré sa chcem podeliť, ale čo už... 😀

A teraz prichádza tá ešte trápnejšia časť. Po formalitách začalo oficiálne školenie. Čas bežal ako besný, zapisujem si poznámečky, pýtam sa sťa Hermiona v prvom ročníku.. Školitel navrhuje po pár hodinách desaťminútovku na cik pauzu a kávu. Všetci naraz kričia áno, len ja som sa akosi pozabudla a hovorím, že netreba mi. Chytro sa zháčim a kričím áno tiež.

Prejdú ďalšie hodiny, školiteľ  vyhlasuje  pauzu na obed. Odchádzam teda od počítača a Tomicovi sa hovorím: Predstav si, dovolil nám jesť. A ja som sa ráno nažrala na celý deň, lebo som si bála, že budeme vkuse ťahať. Mužík zase len krúti hlavou.

A bonbónik na koniec. Už nám skoro padla, keď sa školiteľ pýta, či si dáme ešte jednu úlohu, alebo na dnes máme dosť. Všetci kričia "na dnes máme dosť" len ja, že "ešte jednu"... Na smolu všetkých môj osamotený hlas stačil na to, aby lektora presvedčil. Ešte jednu úlohu museli robiť všetci. Nikto nič nepovedal, ale vo vzduchu bolo cítiť "Hujere, Metelesku blesku" atmosféru. Do konca dňa som potom radšej nepípla 😀 Chápem, že nie každému pol roka zahníval mozog na opustenom ostrove, ako mne. Sľubujem si, že zajtra sa budem hamovať v prehnanej aktivite.

Po školení som vypla počítač a išla som rovno na orbitrek. Tomica sa pýta: "Ty cvičíš?"A ja mu, že: "Áno, povedala som si, že po ceste z roboty sa každý deň stavím vo fitku." 😀

Len tak si rochním za počítačom, ked tu zrazu...barba objavil čaro messenger video hovoru 😀

Goriho zdravotné problémy ma natoľko pohltili, že som vôbec nestihla referovať o tom, ako som skoro získala novú svokru.

Totiž, barba jedného dňa na internetoch naďabil na zaujímavú pani. Musím priznať, že hoci som ju poznala len z rozprávania a z fotky, nejako sa mi k svokrovi nehodila. On, taký na zemi stojaci chlap so záľubou v materiálnych veciach ...a ona, taká ametystami a turmalínmi ozdobená éterická bytosť veriaca, že pierka jej na balkóne nenechávajú holuby, ale sú darčekmi od anjelov. Barba bol však nadšený z jej obšírnej znalosti bylinkárstva a schopnosti vykladať sny. Spolu tiež mohli diskutovať na svokrove obľúbené témy o minulých životoch.

Keď mi priznal, že s tetou "hĺbkovo analyzovali" moju osobnosť, celkom živo som si predstavila, ako sa starý od tejto spirituálne založenej bytosti snaží vymámiť potvrdenie, že som reinkarnácia "krvilačného pašu". (O čom je už beztak roky presvedčený. 🙈 )
Podchvíľou tiež zisťoval, aké sme mali sny, nech to môže so svojou novou priateľkou rozoberať.

"Nevesta, no tak, povedz! Viem, že sa ti niečo snívalo. Tebe sa stále niečo sníva!"
"A načo Vám to treba?"
"Amélie ti z toho predpovie budúcnosť."
"Ona sa volá Amélie??? To je zvláštne meno na Chorvátku..."
"Volá sa Ljubica, ale používa Amélie...vieš...to tie veštice si dávajú také mená."
"Pffff..."
"Nemysli si, že nepočujem, ako dusíš smiech!"
A tak som mu povedala. "Nedávno sa mi snívalo, že som bola vojak v druhej svetovej vojne na ruskom fronte. Mala som pod sebou malú skupinu ľudí a našou úlohou bolo klásť protitankovú obranu. Boli to také veľké, ostnatým drôtom obalené "kríže". Museli sme sa ponáhľať, lebo nepriateľ sa blížil, no všetci si verili. Iba mňa paralyzovala strachom zlá predtucha a znepríjemňovala mi pocit zodpovednosti. A potom prišli tanky, totálne všetko zničili a všetkých zabili. Mňa tiež."

Druhý večer volal barba s výkladom.
"Tvoj sen znamená, že budeš mať robotu. Bude pre teba veľmi dôležitá, pretože ti pomôže postaviť sa zoči voči svojmu najväčšiemu nepriateľovi. V skutočnom živote je tvoj nepriateľ rovnaký, než vo sne.."
"Rusi??"
"Nie Rusi, Bože dragi! Strach zo zlyhania."
A tým sme to uzavreli. Nasledujúce dni som nemohla prestať nad tým rozmýšľať. Bolo na tom niečo pravdy. Celý život sama seba brzdím vo veciach, ktoré robiť chcem a možno aj viem. Ale natoľko sa bojím, že vlastnou chybou zlyhám, že radšej nejdem s kožou na trh (viď kniha).

Pocítila som chuť túto novú svokru spoznať a vyspovedať ju aj sama. Ale...medzičasom dala Barbovi kopačky. Keď som počula dôvod prečo, nemohla som sa prestať smiať. Zase raz analyzovali sny a pani sa mu zdôverila, že v spánku ucítila nechutné zápachy, akoby od "ľudskej plynatosti." Teraz nevie, ako si to vysvetliť... A svokor sa jej na sedláka opýtal, či náhodou nezaspala pri obnosených nohaviciach. Bránil sa tým, že to myslel dobre. On ked raz zaspal v svetri, v ktorom vyprážal papaline, tiež sa mu snívalo, že je na rybách. Tak možno mozog poviazal "externý vplyv s obsahom sna".  S Tomicom sme sa od smiechu válali. Konečne niekto, kto má seriózny záujem a svokor ju odplaší, lebo jej povie, že má oprdené tepláky?  (Škoda toho vzťahu, ale ak nič iné, aspoň svokra "zasvätila do tajov liečivých kameňov" z čoho som okamžite profitovala vo forme jantárového náhrdelníku 🙂 )

A kým si Barba prechádzal novou kopačkovou krízou, my s Tomicom sme preživali strach o psíka. Keď sa neskôr pridali účty za veterinára, diétou a neistou sezónou vystresovaný mužić zabrdol aj do finančnej stránky veci. Dosť sme sa povadili. Odkedy začala pandémia, neistota z môjho muža vytiahla tatinkove šetrné gény. Už viackrát sme sa pochytili pre drobnosti, na ktorých lakomcoval. Naviac, mesiace a mesiace izolácie v opustenej dedine vo mne zasiali túžbu po zmene, dobrodružstve. A motivovala ma aj "veštba". Možno to, čo potrebujem je ozaj robota?
Na nete som našla ponuky prác a poslala som životopis. Odpoveď mi prišla hneď. Až príliš rýchlo na moj vkus. Nasledujúci týždeň som absolvovala dlhú sériu testov a pohovorov. Všetkými som prešla a od zajtra začínam robiť. Je to home office a budem robiť so slovenskou klientelou cez počítač. Čo je super, lebo nie som viazaná na jedno miesto a môžem byť v lete na Pagu a venovať sa hosťom.

Teraz čakám, čo bude zajtra a som ozaj napätá... Pani Amélie možno nemala oprdené tepláky, ale mala pravdu. Môj najväčší nepriateľ je bezdôvodný strach zo zlyhania. Je na čase sa mu postaviť. Tak mi držte palce, ženice.

Juuj, ženice, ako by nám 2020tka nenaložila dosť, 2021tka mi ide zatiaľ ešte oveľa horšie. Čo sa týka rodinného života, chlapi nezvyčajne poslúchajú. (Svokor odkedy má laptop je "úplny miláček". Na narodeniny mi dokonca kúpil jantárový náhrdelník. Čo je po tých konzervách a cesnakoch nezvyk, že?)
Avšak, koncom minulého roka mi ochorel Goričko (psík) a odvtedy sa to len vleče. Začalo to, keď som dala na Fb a koňa jeho Vianočnú fotku a hneď niekoľko ľudí mi napísalo, že má veľké brucho a "fíííha, ako pribral..." a "nechcem rýpať, ale.."
Hejt neni nikdy dobrý, ale teraz upriamil moju pozornosť na zrejmý fakt, ktorý mi unikal. Za menej než mesiac, Goričkovi veľmi narástlo brucho. Išli sme teda k veterinárovi, lebo hoci som to predtým brala, že vekom proste pribral, chcela som mať istotu.

Na moje zhrozenie, veterinár povedal, že to nie je pribatý, ale nafúknutý (nadutý) a že je to nejaký vnútorný orgán. Išli sme teda do Zadaru na utzv a rtg. Najskôr bolo podozrenie na pečeň. Okrem zlých krvných testov sa na ultrazvuku videlo niečo, čo "môže byť rakovina, ale aj nemusí. Dávajte mu tieto hepatik granule a za mesiac prídite na kontrolu, či to tam ešte je." ...Tak sme čakali. Celý mesiac som bola ako na ihlách...no ked sme prišli do ZG, veterinár už nič nenašiel a aj pečeň mal tip-top. Veľmi som si vydýchla. Ale predčasne.

S prvým februárom Goričko začal mávať problémy na prechádzkach. Najskôr len nenápadné. Sem tam sa potkol, sem tam sa mu noha zasekla, potom rovno spadol. Konzultovali sme fyzioterapeutku pre psov. No náhle sa pridali nočné bolesti. Ležal, prevracal sa a zrazu zakňučal tak, že ma to okamžite zobudilo. Raz to trvalo len sekundu, dvakrát po niekoľko sekúnd, no zakaždým ma to dokonale vystresovalo. Tomica tvrdil, že mal len zlý sen a že preháňam.

Nedala som sa odradiť a hneď sme išli k veterinárovi. Nevidel "žiadny problém", tak sme bežali k druhému. O štyri hodiny a 1600 kuna neskôr sme sa dozvedeli, že to bude zrejme štítna žľaza a tá spôsobuje aj problémy s pečeňou aj stratu koordinácie. Dal mu Euthyrox 200. (Ani som nevedela, že pes môže mať s tymto problém.)

Prvé noci boli horor. Chudáčik bol zrejme nadupaný hormónmi a sotva spal. Nikde si nevedel nájsť miesto, stále fňukal, presúšal sa a (na veľkú radosť susedov) aj štekal. Jediné, čo pomáhalo bolo, keď som si k nemu ľahla a hladkala ho. Tak som posledny tyždeň strávila kempovaním na karimatke v obyvačke pri psom peliešku. Nevyspatá, vystresovaná a v obavách, nemohla som sa na nič sústrediť. Aj návod na spreji do záchoda som musela čítať trikrát, lebo to bola pre mňa príliš ťažká, na prvé dva razy nepochopiteľná literatúra.

Pomaly však lieky zabrali a konečne sa asi aj hladina hormónov ustálila. Gori prestal padať pri chodení a včera som sa, od 1. februára, prvý raz vyspala. Tak píšem tento status. Psík má len 9 rokov a donedávna bol zdravý ako chren. Toto nečakané zhoršenie stavu ma nepríjemne prekvapilo, ale som pripravená bojovať. Jediné, čoho sa bojím je, že sa bude trápiť. Goričko je pre niekoho len pes. Pre mňa je to môj milovaný člen domácnosti. 🐶❤ No snáď sme na dobrej ceste.

Keď sme boli kedysi v Taliansku, videla som tam v obchode tieto cereálie... Teraz ľutujem, že som nezobrala pár krabíc ako suvenír pre susedu...😅

Ženice, potrebujem poradiť, či reagovala ako sebecké hovädo... Ja si myslím, že nie..ale Tomica naznačil, že to nebolo odo mňa pekné...
Totiž: Včera večer sme konečne prišli do Záhrebu. V byte sme neboli od marca minulého roku. Tu a tam sme sa zastavili na deň-dva, no v podstate sme byt nepoužívali skoro rok. Stál prázdny. Dnes ráno sme išli na venčenie a hneď nás pristavila suseda, čo býva pod nami. Že nás chce o niečo poprosiť. (Povedala "poprosiť", ale rozhodne to nebola prosba.) Vadí jej, že keď chodíme po byte, ona nás počuje a to jej pripomína zemetrasenie, z ktorého má traumu.

Verím, že je to pravda. Náš blok je stará výstavba. Veľká časť Záhreba je z hruba z čias Štúrovcov a aj tuto vedľa nás visí pamiatkova tabuľa, že "Tu pobýval vtedy a vtedy Šándor Petofi."...V tých časoch sa nestavalo z panelov a drevené trámy vibrujú, keď sa po nich chodí. Aj my počujeme susedov nad nami. Niekedy to vytvára aj smiešne situácie. Napr. v noci ide sused na záchod, ale kroky, akoby sa počuli u nás v kuchyni. Potom sa s Tomicom strašíme, že sú to "duchovia". Proste, áno, počuje nás, tak ako aj my počujeme iných.

No ona sa začala rozčuľovať, že jej to vadí, lebo "dupoceme." Ak to nevieme inak, nech chodíme po špičkách. A tému uzavrela výrokom: "Už roky tolerujem, že chodíte po byte!"
Neskutočne ma to vytočilo! Tak ona "toleruje"... Lebo všetci ľudia prirodzene po byte lietajú..a lietať vieme aj my, ale rozhodli sme sa z čistého zlozvyku chodiť a ona to veľkodušne toleruje?!

Tomica sa hneď začal ospravedlňovať, že je ťažký...ale kúpi si penové papučky a do celého bytu hrubé koberce...a bla-bla, no ja som mu skočila do reči.

Osopila som sa na ňu, že náš vlastný byt sme nepoužívali 11 mesiacov..a ani sme ho nikomu neprenajali. Skoro celý rok mala nad sebou len ticho a nevyužívané priestory. Ešte sme doma neni ani pol dňa a ona už má drzosť vyhadzovať nám na oči, že "chodíme po byte" ? Nech si uvedomí, že sme ideálni susedia. Sme len dvaja, nerobíme si žiadne oslavy, nepúšťame hlasnú hudbu, nemáme puberťácku omladinu, nefajčíme, nerobíme smeti, nemáme dokonca ani deti, aby robili bežné decké zvuky, ktoré by ju náhodou mohli iritovať. A väčšinu roka ani nie sme doma!
Keď si kupovala byt, vedela, že bytovka je stará, tak nech sa teraz nečuduje, že počuje zvuky! Ak nemôže zniesť susedov, ako sme my, nech zváži presťahovať sa do chalupy, alebo na najvyššie poschodie budovy. Lebo ja sa kvôli nej nebudem po vlastnom byte zakrádať ako Ninja!

Tomica mi teraz vyčíta, že som bola zbytočne konfliktná a nesúcitná. Pani má traumu zo zemetrasenia a chúďatko je krehkých nervov. Nemusela som na ňu hneď vybehnúť. Tomica je presvedčený o tom, že moja reakcia bola neprimeraná. Ale...tak som sa tešila do Záhreba...nemohla som sa dočkať.. a ešte som len prišla, už nikomu vadím? Ja viem, že ľudia majú traumu, ale príde mi neskutočne drzé žiadať, aby niekto chodil po špičkách vo vlastnom byte. Hlavne v prípade, keď domov príde po 11tich mesiacoch...

Tak ja neviem...som hovado? Nenamietam proti penovým papučám...dokonca ani proti kobercom...ale tak ma to vytočilo, že až. Tejto susede tiež vadilo, že používam doma Orbitrek! A to bolo dávano pred zemetrasením...A ozaj neviem, aké zvuky môže vydávať orbitrek...šak to neni jumping...

21. január 2021 - Po dlhých 135dňoch naše vyhnanstvo na ostrove skončilo a vyrazili sme do Záhreba! Tomica bol nervozny, lebo sa balilo, ja som bola ziritovaná, lebo bol všade bordel a svokor bol protivný, lebo vyrypovanie a vytáčanie nevesty mu predlžuje život... Amosfera rychlo gradovala a mala som fakt nervy. Ale teraz spáchať vraždu v afekte, keď som vydržala 135 dní?

Konečne sme vyrazili. Starý sa usadil ako ropucha na predné sedadlo a nasledujuce 4 hodiny nám puštal katolícke rádio. Čo by mi ani najmenej nevadilo, keby hned na začiatku cesty nezačala relácia "Pesničky pre pamätníkov - iba hity bez reklám". Dodnes som žila v šťastnej nevedomosti netušiac, že Chorvati majú "Repete" a že existuje chorvátsky naspievana Diri-din donda! Tento hudobny terorizmus trval až po Karlovac!

Ked sme zaparkovali pred bytom, zistila som, že sa nam v kufri vyliali zavarane uhorky. Zmačali mi zimny kabat a čo je ešte horšie, aj mongolsku lukostrolecku čapicu. Ak ste si niekedy pomyslelil, že chochol z konskej hrivy po namočeni do uhorkovej vody smrdi ako stajna ovracana cisarskym vojakom - mali ste pravdu!

Chvala Bohu, po prichode do bytu sme zistili, že posledne zemetrasenie nam nenapachalo žiadne dodatočne škody. Ani len kompot z poličky nespadol. A teraz ma čakaju kraaaasne tri mesiace bez svokra!

Aplikácia na familysearch, že: Porovnaj svoju fotku s rodostromom a my ti povieme, na ktorého predka sa najviac podobáš....😃
Prvú fotku, čo som mala "po ruke" bola z výletu v Krapine so sochou Neandertálca...
Automat nevedel rozoznať, ktoré z toho som ja 😃 😅😅

Ženice, vy ste také múdre a skúsené...
nášmu psiemu seniorovi diagnostikovali tento týždeň ochorenie pečene ☹
Dali nám len lekárske granule a povedali, že to mu stačí, ked ho tým budem kŕmiť. Problém je, že sa za nimi nejde zblázniť. Môžem mu sem tam do nich primiešať niečo na chuť? A ak áno, tak čo?
Mrkvu? alebo trochu vareného mäsa? Na gúgli je kopu článok, ale často s protichodnými informáciami. Môjho psíka zbožňujem a teraz som prestrašená a nechcem mu uškodiť.
čím ste kŕmili vy? prosím rady, skúsenosti, tipy.

S Tomicom sme hovorili o neobľúbených učiteľoch z detstva, keď sa svokor pridal do debaty a porozprával nám príbeh o tom svojom. A tiež ako sa nečakane skončila jeho kariéra 😀.

Svokrov neobľúbený učiteľ bol bývalý partizán a krutý človek. Malý, ale jedovitý. Žiakov bil, rodičov si nevážil a každému, koho videl ako menejcenného, s pomstivosťou dokazoval svoju moc. Svokor ho znenávidel už v prvý školský deň. Učiteľ ho dovtedy trieskal trstenicou, kým mu necvrklo do nohavíc. Mal vtedy len šesť rokov a previnil sa tým, že nakreslil jablko ľavou rukou. Keďže bol však učiteľ “dôležitá ryba” a medzi negramotnými sedliakmi “veľký pán”, deti aj dospelí len ticho znášali jeho terror.

Jedneho dňa sa v dedine konala veselica. Nič pompézneho. Len ženy napiekli koláče a strýco z horného konca sa chystal hrať na harmonike, nech si mládež zatancuje. Svokor (asi 13 ročný) sa so svojim kamarátom Janim zúčastnil tiež. Bola to ich prvá tancovačka v živote. Nie, že by sa tam opíjali, alebo robili niečo nevhodné. Veď všade naokolo boli ich príbuzní a susedia. No i tak, mali z toho pocit pravej dospeláckej activity. Atmosféra bola príjemná a čas rýchlo letel.

Počas najlepšej zábavy sa však vo dverách zjavil učiteľ. Svokor ho okamžite zbadal a rýchlo sa schoval pod stôl. Jeho kamarát zareagovať nestihol. Mal smolu. O to väčšiu, že akurát on bol tyranov najmenej obľúbený žiak. Jani bol syn cudzinky. Jeho mama bola Maďarka a čo bolo ešte horšie, klebetilo sa o nej, že je zlá manželka. Mužovi vraj nie je pokorná, zvyšuje hlas, je neposlušná a má vlastné peniaze! Učiteľ tie reči počul a “spravodlivo” sa snažil pri každej príležitosti chlapca prevychovať tak, že z neho “vytlčie” materinu priečnosť. (Alebo bol iba šovinistický úd…).

Keď teraz Janiho zbadal na veselici, nenechal si újsť príležitosť. Hneď začal na mladého kričať, škaredo mu nadávať a vyháňať ho domov. Jeho mama, ktorá bola v dave, pribehla chlapcovi na pomoc a začala vysvetľovať, že jej syn je tu s rodičmi a nerobí nič zlé.
Učiteľ jej arognatne odvrkol, že rečičky ženy ho nezaujímajú, on zakazuje…
No skôr než stihol dokončiť vetu, Maďarka mu jasne oznámila: “Ty nekŕmiš, ty nezakazuješ!”
(V dave nastal šokovaný šum. Toľká drzosť…Žena odvráva mužovi! Pánovi učiteľovi!)
Pohoršený učiteľ v zúrivosti schytil chlapca za ucho a násilne ho začal vliecť k dverám. Jani od bolesti pišťal. A tu sa stalo niečo, čo nikto nečakal.
Žena priskočila k učiteľovi a…slovami svokra “Jak bola vysoká, jak bola široká, z celej sily sa rozohnala a s nejakým maďarským pokrikom, ktorý znel ako “Bazga..” mu strelila takú facku, až sa ozval mľaskavý zvuk.” 😀
Ticho v izbe by sa dalo krájať. Všetci v napätí čakali, čo sa bude diať. No učiteľ zostal ako obarený. Po chvíli pustil Janimu ucho a bez slova odišiel.
….
Vraj to bol neslýchaný, nevídaný škandál, ktorý otriasal ospalým krajom ešte mesiace. A ďalšie desaťročia sa zlým ženám hovorilo, že majú “maďarskú náturu”. 😀
A učiteľ? Do týždňa odišiel zo školy a zamestnal sa ako komisár. (Spisoval, koľko má ktorý sedliak statku a v mene štátu znárodňoval “prebytok”.) Jeho odôvodnenie bolo, že je to lepšie platená robota. Škola dostala nového učiteľa, ktorý bol prísny, ale spravodlivý a deti nebil. 😀